Mýty o Mohamedovi - 5 - Mohamed prepadával Mekkánske karavány, aby sa znovu dostal k ulúpenému majetku
Po svojom vyhnaní z Mekky Mohamed a jeho moslimovi našli útočište ďaleko odtiaľ, kde neboli obťažovaní svojimi bývalými protivníkmi. Napriek tomu Mohamed poslal svojich mužov na sedem neúspešných prepadov mekkánskych karaván, predtým než konečne nejakú prepadol, kde zabili vodcu a vyplienili náklad.Táto konkrétna karavána bola zvlášť zraniteľná, pretože útok sa stal počas posvätných mesiacov, kedy ho obchodníci vôbec nečakali.
[Moslimský lupič] ktorý si oholil hlavu sa na nich pozrel [mekkánsku karavánu], a keď ho videli, cítili sa bezpeční a povedali, "Sú to pútnici, nemusíte sa od nich ničoho obávať." (Ibn Ishaq 423)
Islam bol úplne odlišným druhom náboženstva, než na akí boli zvyknutí títo vodcovia karaván, pretože:
[Moslimskí lupiči] sa vzájomne posmeľovali a rozhodli sa zabiť toľkých, koľkých môžu a vziať, čo sa vziať dá. (Ibn Ishaq 424)
Toto bolo prvé smrtiace stretnutie medzi Mekkáncami a moslimami a je zdrojom veľkých rozpakov súčasných moslimských apologetov, ktorí radi papagájujú, že islam je proti akémukoľvek zabíjaniu okrem prípadu sebaobrany.
Z tohto dôvodu vznikol moderný mýtus, že moslimovia si jednoducho "vzali späť“ to čo bolo ich (a nekradli a nemstili sa). Film z roku 1976 "The Message" výslovne opakuje tento chybný názor, hoci sa tento nedá podložiť žiadnym dôkazom.
Prípad prvého útoku na Mekkánske karavány je detailne popísaný dosť dobre raným moslimským historikom, Ibn Ishaqom, ale nikde neuvádza, že by náklad karavány patril moslimom. V skutočnosti Ibn Ishaq vyslovene píše, že tovar patril Mekkáncom.
Prešla okolo karavána Kurajšovcov, nesúca hrozienka a kožu a iný tovar, patriaci Kurajšovcom..."(Ibn Ishaq 424)
Všimnite si, že náklad vyplienenej karavány zvlášť obsahoval hrozienka, ktoré by boli dávno zničené, pokiaľ by pochádzali z hrozna, vypestovaného a usušeného moslimami predtým, než odišli z Mekky pred takmer rokom. Pätina z lupu bola daná Mohamedovi ako vojnová korisť, čo by sa nebolo stalo, ak by to bolo právoplatné vlastníctvo iného moslima (Ibn Ishaq 425).
Nielenže historické záznamy nepodporujú mýtus že si moslimovia iba vzali späť to, čo bolo ich, ale naopak, poskytujú úplne odlišné vysvetlenie pre lúpež:
„Ak ste zabíjali v posvätných mesiacoch, oni vás zdržiavali od ciest Alahových svojou nevierou v Neho a od mešity posvätnej a vyháňali vás z nej, keď ste boli ich ľudom. Toto je vážnejšia vec u Alaha ako zabitie tých, ktorých ste zabili.„A pokúšanie je horšie než zabitie." A oni pokúšali moslimov vo svojom náboženstve až kým sa nevrátili k neviere potom ako uverili, a to je u Alaha horšie ako vražda.(Ibn Ishaq 426)
Čiže zdôvodnenie povraždenia Mekkáncov a krádež ich majetku je výlučne náboženské.Jedinou ukradnutou vecou moslimom bola možnosť vstupu do posvätnej mešity (t.j. ukončenie Hajj rituálu v Kaabe). Nevinní vodcovia karaván boli preto právoplatnou korisťou Mohamedových smrtiacich nájazdov, pretože moslimovia boli „ zdržiavaní od cesty Alahovej“ „nevierou“ vodcov Mekky.
Toto všetko je ešte zjavnejšie v ďalšom dôležitom príbehu, v ktorom Mohamed poslal svojich mužov olupovať karavány, čo bola predohra k Bitke pri Badre:
Keď Posol počul o príchode Abu Sufyana zo Sýrie, zvolal moslimov a povedal „Toto je kurajšovská karavána s ich tovarom.Choďte a napadnite ju, možno nám ju Alah dá ako korisť."(Ibn Ishaq 428)
V tomto prípade sa Mekkánci vracali do Mekky z obchodnej cesty zo Sýrie. Akýkoľvek majetok, ktorý mohli viezť bol teda zakúpený od Sýrčanov.
V ďalšej dobe sa stalo násilne uzmuté bohatstvo hlavným zdrojom príjmov Moslimov. Zdroje sa rozšírili aj mimo Mekkáncov. V dobe Mohamedovej smrti jeho muži hľadali zámienky na napádanie a okrádanie ostatných arabských kmeňov, Židov a aj kresťanov. Podobne ako pri mafii, výber výpalného sa postupne rozširoval tam, kde dovolili iným kmeňom žiť v mieri za predpokladu, že si zaplatili ochranu u moslimských vládcov.