Od: Vernona Richardsa (islam_undressed@yahoo.com)

Vybrané z jeho knihy „Odhalený islam“, zasielanej bezplatne na požiadanie.

S ohľadom na čestnosť a klamanie, islam vykazuje isté podobnosti s ostatnými náboženstvami.Sú časti Koránu, kde sa čestnosť chváli ako cnosť, a vo všeobecnosti sa klamstvo zakazuje.Korán hovorí,“Skutočne, Alah nebude viesť toho, kto je priestupníkom a klame“ (Súra 40:28).V hadísoch sa zaznamenalo, že Mohamed povedal:„Buďte čestní, pretože čestnosť vedie k dobrote a dobrota vedie do Raja.Varujte sa falošnosti, pretože vedie k nemorálnosti a nemorálnosť vedie do Pekla.“Tento prístup ku komunikácii a etike je chvályhodný, ale na nešťastie pre mnohých na tomto svete, tento smer sa zdá byť obmedzený ako štandard na moslimsko-moslimské vzťahy a nemusí sa nevyhnutne vzťahovať na neveriacich, ktorých islamský Boh „nemiluje“.Na rozdiel od väčšiny náboženstiev, v rámci islamu sú isté ustanovenia, v rámci ktorých je klamstvo nielen tolerované, ale dokonca aj podporované.Otvorene povedané, islam povoľuje moslimom klamať kedykoľvek, keď majú pocit, že ich blahobyt, alebo islam by mohol byť ohrozený.Kniha „Duch islamu“ od moslimského učenca Afifa A. Tabbaraha bola napísaná na propagáciu islamu.Na strane 247 Tabbarah uvádza:

„Klamstvo nie je vždy zlé, aby sme si boli istí, niekedy sú časy, keď povedať klamstvo je omnoho výhodnejšie a lepšie pre obecné blaho a pre zmierenie a ujednanie medzi ľuďmi, ako keď sa povie pravda.O tomto Prorok hovorí:„Nie je klamárom, kto klamstvom dosiahne uzmierenie medzi ľuďmi, podporuje dobro alebo hovorí čo je dobré.“

V Koráne je uvedená, podobne ako v iných islamských posvätných textoch, vražda istého „Kab Ashrafa“.Z tejto starostlivo dokumentovanej udalosti sa dozvedáme, že Prorok Mohamed zvlášť povolil použitie predstierania a klamstva na zabitie problematického oponenta.Po nejakom čase po jeho príchode do Medíny, Mohamed mal stále problémy s rôznymi ľuďmi, ktorí odmietali uznať jeho nároky na úrad proroka a dal zabiť niekoľko kritikov pred týmto Kab Ashrafom.Kab, miestny prominent dal vedieť, že neverí v Mohameda, napriek tomu nezdvihol zbraň proti žiadnemu moslimovi.Iba slovne vyjadril svoj názor proti Mohamedovi a predpokladá sa, že zložil niekoľko nechutných básničiek o moslimských ženách.Mohamed v ňom videl zrozbu a dal ho zabiť v noci.Keď Kabov vrah-dobrovoľník žiadal povolenie od Proroka, aby mohol klamať kvôli získaniu dôvery obete, Mohamed odpovedal:„Áno.Môžeš to povedať“.Ibn Ishaq ho cituje ako jeho odpoveď: „ Hovor čo chceš, v tejto veci nie si obmedzený“.

Sú aj ďalšie udalosti v živote Mohameda, kedy sám klamal a nakazoval svojim nasledovníkom, aby urobili to isté, racionalizujúc možnosti úspechu islamu, čím prekonal počiatočné Alahove zákazy klamania.Príkladom podobným zavraždeniu Kab Ashrafa sa dá nájsť v príbehu o zabití Shaabana Ibn Khalid al-Hazly.Hovorilo sa, že Shabaan zhromažďuje armádu, aby viedol vojnu s Mohamedom.Mohamed plánoval odvetu tým, že nariadil Abdullahovi Ibn Anis zabiť Shaabana.Znovu si budúci vrah požiadal o dovolenie klamať od proroka.Mohamed súhlasil, a dokonca presne povedal Abdullahovi, akú lož má povedať.Nakázal mu, aby povedal, že je členom rodu Khazaa.Keď Shaaban videl prichádzať Abdullaha, opýtal sa ho:“Z ktorého kmeňa si?“Abdullah odpovedal: Z kmeňa Khazaa , počul som že zhromažďuješ vojsko proti Mohamedovi a prišiel som sa pripojiť.“Abdullah sa potom začal prechádzať so Shaabanom, pričom mu rozprával, ako Mohamed prišiel ku nim s heretickými učeniami islamu a sťažoval sa, ako Mohamed zle hovoril o arabských patriarchoch a ničil nádeje Arabov.V rozhovore pokračovali, až kým neprišli do Shaabanovho stanu.Shaabanovi spoločníci odišli a Shaaban pozval Abdullaha dovnútra, aby si odpočinul.Abdullah tam sedel, kým sa atmosféra neupokojila a nevšimol si, že všetci zaspali.Abdullah odrezal Shaabanovi hlavu a doniesol ju Mohamedovi ako trofej.Keď Mohamed videl Abdullaha, nadšene vykríkol „Tvoja tvár bola víťazná.“Abdullah odpovedal na pozdrav slovami „Je to tvoja tvár, Posol Alahov, ktorá triumfuje.(Aflaha wajhoka, ye rasoul Allah)."

Väčšina moslimov je oboznámená s princípami a koncepciami islamu, ktoré oprávňujú klamanie v situáciách, keď cítia, že by to mali urobiť.Princípy, ktoré učil Mohamed, také ako „Vojna je klam“, „Núdza ospravedlňuje zakázané“ a „Ak si máš vybrať medzi dvoma zlami, vyber si menšie z nich“ sú odvodené z pasáží Koránu a Hadísov.Ale keď sú konfrontovaní so spismi vlastných uznávaných učencov na tému nečestnosti, moslimovia budú konať v zmysle a duchu toho, o čom vedia, že je povolené, a budú klamať o... klamaní.Príkladom islamského zavádzania je to, že moslimskí aktivisti stále citujú pasáže z Koránu zo začiatočného obdobia Mohamedovho prorokovania, keď žil v Mekke.Tieto texty sú mierumilovné a ukladajú toleranciu voči tým, ktorí nie sú nasledovníkmi islamu.Po celý čas sú si plne vedomí toho, že väčšina týchto pasáží bola odvolaná (zrušená a nahradená) pasážami, ktoré prišli po tom, ako ušiel do Medíny.Iným príkladom je správanie sa Saudskej Arábie vo vojne s terorizmom.Slová o podpore a sľuboch reforiem ľahko plynú k Američanom, ale činy, ktoré by mali podporiť slová, nikdy nenasledujú, Sú to iba slová určené pre našu spotrebu.

Na nešťastie, pasáže z Koránu jasne odhaľujú, že klamanie je povolené, zvlášť vo vzťahu k neveriacim v konflikte s moslimami.Je tak isto jasné, že pokiaľ sú tak nútení urobiť, moslimovia môžu klamať pod prísahou, alebo dokonca falošne popierať vieru v Alaha, tak dlho ako udržiavajú vyznanie viery vo svojich srdciach.V Koráne Alah hovorí:„Alah vás nebude brať na zodpovednosť za márnosť vo vašich prísahách, ale za zámery vo vašich srdciach, a On je Odpúšťajúci a Zľutovný.“Súra 2:225. Tento princíp je tak isto podporený v 3:28 a 16:106.

V hadíse Mohamed zdôrazňuje ten istý koncept.Od „Opory poutníkovy“, od presláveného islamského učenca al-Ghazaliho, diel 3:PP.284-287:

Jedna z Mohamedových dcér, Umm Khaltoum dosvedčila, že nikdy nepočula Posla Alahovho schvaľovať klamstvo, okrem týchto troch situácií:1) Pre zmierenie medzi ľuďmi.2) Vo vojne.3) Medzi manželmi, aby sa udržal pokoj v rodine.

Jedna z pasáží z hadísu cituje Mohamedove slová:„Synovia Adamovi budú braní na zodpovednosť za všetky lži, okrem tých, ktoré prinášajú zmierenie medzi moslimami.“Nasledovný citát demonštruje množstvo situácií, v ktorých Prorok povolil klamať.„Synovia Adamovi budú zodpovední za všetky lži okrem týchto výnimiek:Cez vojnu, pretože vojna je predstieranie, kvôli zmiereniu medzi dvoma mužmi v spore a pre muža, ktorý chce upokojiť svoju ženu.“Berúc do úvahy, že islam bol v neustálom vojnovom stave s neveriacimi, ukazuje sa, že nie je žiadna zodpovednosť ani praktické obmedzenia v klamaní nemoslimom.

Arabské slovo „Takeyya“ znamená „ochrániť“ alebo zabrániť niečomu.Priníp Al-taqiyya (nazývanej aj taqiah, Al-Takeyya, al-Taqiyah, alebo kitman) umožňuje pochopiť, že moslimovia môžu klamať, pokiaľ je to obrana pred predpokladanou škodou pre seba alebo moslimov.Tento princíp umožnil moslimom klamať za okolností, ktoré vnímali ako ohrozenie života.Môžu dokonca poprieť vieru, ak tak nemienia urobiť vo svojich srdciach.Al-taqiyya vychádza z nasledovných koránskych veršov:

4:89	A přáli by si, abyste se stali nevěřícími, jako jsou oni, a abyste byli stejní. Neberte si mezi nimi přátele, dokud se nevystěhují na stezku Boží! A jestliže se obrátí zády, pak je chyťte a zabte, kdekoliv je naleznete! A neberte si z nich ani přátele, ani pomocníky

Podľa týchto veršov moslim môže predstierať priateľstvo s neveriacim (v porušovaní učení islamu) a dokonca ukazovať falošnú príslušnosť s ich nevierou, aby im zabránil ubližovať moslimom.V rámci tohto konceptu taqiyya, pokiaľ je to pod hrozbou sily, je pre moslimov legitímne konať v protiklade so svojou vierou.Zbožní sa učia, že za takýchto okolností sú prijateľné nasledujúce akcie:Pitie muža a alkoholických nápojov, vynechávanie modlitieb, porušovanie pôstu pomocou Ramadánu, odmietnutie viery v Alaha a Mohameda, pokľaknutie pred iným božstvom ako Alahom, a vyslovenie neúprimných prísah a dohôd.

Al-taqiyya a predstieranie sa týka zvyku moslimov otvorene klamať nemoslimom, ale princíp je omnoho hlbší, ako je púhe klamanie pre propagandistické účely.V súlade s týmto povolením predstierať, počas období slabosti Korán umožňuje mať moslimom oficiálnu agendu a skrytú agendu.Teologický princíp taqiyye znamená skrývať svoje pravé presvedčenia a zámery, aby sa zmiatol protivník a aby sa mudžahedínovia mohli voľne pohybovať medzi nepriateľmi.Slovo pochádza z koreňa s významom chrániť sa, obrániť sa.Zo slova ittaqu, čo linguisticky znamená "vyhnúť sa hrozbe".V tomto zmysle moslim, ak je to nutné, môže jesť mäso, piť alkohol, a dokonca aj slovne popierať islamskú vieru, pokiaľ je to iba jazykom a nie je to „myslené srdcom“.Veriaci môže vyhlásiť čokoľvek, kým je „srdce v pokoji“.Ak je výsledok lži vnímaný moslimom ako dobrý pre islam a užitočný pre privedenie niekoho k „podriadeniu“ Alahovi, potom je oprávnená akákoľvek lož alebo čin.Samozrejme je to obvyklá prax pre moslimov, zvlášť vodcov, klamať o akomkoľvek konflikte moslimov s nemoslimami.Moslimovia sa utiekajú k predstieracím taktikám bez hanby, s plným vedomím že postupujú podľa Mohamedových slov a príkladov, takže môžu pracovať bez obťaženého svedomia, že sú slobodní od akýchkoľvek negatívnych božských následkov.Dokonca aj islamský boh, samotný Alah je v koráne popisovaný doslovne ako „najlepší z klamárov“.[Surah 8:30] Iný preklad je „Oni strojili úklady – ale Boh tak isto strojil úklady.Boh je najhlbší vo svojich machináciách.“Takže sa zdá, že božstvo, ktoré moslimovia uctievajú je Bohom klamstva, aspoň pre neveriacich.Táto súra sa týka toho, že neveriaci strojili úklady a klamali, pričom plánovali zlo proti moslimov, že Alah tak isto strojil úklady a jeho klamstvá boli lepšie.Ak dokážete pochopiť koncept dokonalej lži, potom dokážete lepšie pochopiť moslimského Boha.

V medzinárodných vzťahoch je politická verzia al-taqiyye známa ako kitman.Politicky to znamená projektovať akýkoľvek image, ktorý je nutný a nevyhnutný na dosiahnutie ústupkov protivníka.Akceptovaný princíp povolenia klamania kvôli islamu má vážne dôsledky v sfére medzinárodnej politiky.Obvyklé metódy civilizovanej diplomacie a jednaní môžu normálne vyvrcholiť do štátnych dohôd alebo iných zmlúv, ale musia byť založené na čestnosti, dôvere a musia byť uznávané oboma stranami.Ale z tohto princípu schvaľovania klamania kvôli veci islamu vyplýva, že dohodnuté zmluvy, ktoré vydržia nemusia byť možné, keďže dnešní moslimovia si povoľujú ešte väčšiu voľnosť v rozširovaní parametrov a rozsahu okolností, za ktorých majú povolené klamať alebo používať zavádzajúce taktiky.Berúc toto na vedomie, môžu nemuslimovia očakávať od moslimských vodcovviac než zavádzanie a dvojzmyselné reči?Budú dohody na národnej úrovni s islamskými štátmi prinášať nádej na mier a výhody nemuslimskej strane takej dohody?Na nešťastie, pri jednaní s moslimami je nutné neustále myslieť na implikácie princípu taqiyye, v ktorom môžu moslimovia niečo komunikovať so zjavnou úprimnosťou, pričom môžu mať v srdciach opačnú agendu.V roku 628 Mohamedove vojenské výpravy neprebiehali dobre, a tak z taktických dôvodov podpísal dohodu s Kuarišovcami v Mekke.(Dohoda Al-Hudaybiyya medzi Prorokom a Kuarišovcami bola podpísaná na obdobie 10 rokov, čo sa stalo v islamskej tradícii časovým limitom pre akúkoľvek dohodu s nemoslimami).Dohoda Al-Hudaybiyya bola porušená 18 mesiacov neskoršie, keď Mohamedova armáda postúpila a dobyla Mekku.Arafatove podpisy majú tú istú cenu.

Všimli ste si, že vždy, keď militantné arabské moslimské skupiny prehrávajú v konfliktoch, ktoré samy začali, okamžite prehlasujú, že sú ochotní zastaviť nepriateľské akty a začať jednania?Náhle sa veľmi starajú o obete, hovoriac „Mier“ tak často, až to stráca zmysel, pričom Západniari sa na to vždy nechajú nachytať.Arabskí moslimovia majú zákerný zvyk falošného vyjednávania, taktiku, ktorou sa môžu nechať oklamať Západniari, túžiaci po mieri.Teroristi, ktorí povstávajú a zabíjajú (Saddám Hussejn v svojom čase, Jásir Arafat, Usama bin Ládin, Džandžavídi v Darfúre a teraz irackí teroristi Muktadu Sadra) nikdy nezastavia alebo neprestanú vymáhať mier, keď zacítia úspech.Ale keď sú tvrdo porazení a okolnosti sú proti nim, okamžite žiadajú rozhovory, iba aby získali čas na oddych a preskupenie.Vo väčšine vojen, zahŕňajúcich národné štáty, islamské národy sa začnú s kvílením domáhať medzinárodného zásahu keď začnú prehrávať bitky, ktoré samy začali.Národy sa potrebujú poučiť z týchto priehľadných historických lekcií.Keď hovoria, že chcú jednať a dosiahnuť čestné ukončenie konfliktu, je to trik na dosiahnutie prímeria – nazývaného „hudna“.Možno by bolo spravedlniteľné pre Západné vlády, aby urobili jednu alebo dve chyby v jednaniach s islamistami, ale keď sa tá istá chyba opakuje znovu a znovu – už to nie je iba chyba, je to číra blbosť.Arafat sa často utiekal k tomuto triku, spoliehajúc sa na nevedomosť Západu.10 Mája 1994 , desať dní po podpísaní prvej dohody Gaza-Jericho Arafat hovoril anglicky v mešite v Johannesburgu svojim ľuďom, prečo sa vracia na mierové rokovania.Bez toho aby si bol toho vedomý, povedal: „Túto dohodu nepokladám za viac než za dohodu, ktorá bola podpísaná medzi naším prorokom Mohamedom a Kurajšovcami...“Vlastným ľuďom v arabčine Arafat často opakoval túto narážku na dohodu Hudaibiya.Hoci je to pre nás nejasné, "Palestínčania“ perfektne pochopili čo tým myslí.So sľubom mierového „usporiadania“ alebo „prímeria“ Arafat urobil a porušil mnoho dohôd v priebehu doby.Keď Arafatovi teroristi pochodovali v uliciach Ammánu v Jordánsku v roku 1960, Arafat podpísal 26 separátnych dohôd s kráľom Husajnom, pričom každú jednu z nich porušil.Zašiel príliš ďaleko, keď vyhlásil odmenu za hlavu kráľovho brata, na čo kráľ konečne v septembri 1970 vyhlásil vojnu a zabil 7 000 Arafatových teroristov.„Palestínčania“ to nazývajú "Čierny September“, často po ňom nazývajú teroristické útoky.Pre Izrael a Západ boli dohovory z Osla pokladané za základ pre mier, ale pre islamistov to nikdy nebolo viac než dočasná "hudna", o ktorej sa od začiatku predpokladalo, že sa poruší.Dokonca aj po porušení moratória na útoky, keď sa situácia ukazuje príliš nebezpečná pre ich záležitosti, je pre nich viac než jednoduché podpísať iné prímerie.Tento druh „cukru a biča“ siaha až k Mohamedovi, keď uzavrel predtým zmieňovanú dohodu s Kurajšovcami, ktorých nemohol poraziť hneď zatiaľ čo zbieral omnoho silnejšiu moslimskú armádu a porušil ju o rok a pol neskoršie.Vzhľadom na problémy, ktoré mal pri ich podrobovaní, Mohamed nechal všetkých 600 mužov z mesta zavraždiť, a ženy a deti predal do otroctva.Táto taktika je stále šablónou , ktorá sa stále používa, keďžes ňou moslimovia dosiahli veľa úspechov.

Keďže sú moslimovia poučení vynikajúcim islamským učencom imámom Abu Hamidom Ghazalim, ktorý je jedným z najslávnejších a najrešpektovanejších moslimských teológov všetkých čias:„Hovorenie je spôsobom, ako dosiahnuť cieľ.Ak je chvályhodný cieľ možné dosiahnuť povedaním pravdy alebo lži, je nezákonné dosiahnuť ho klamaním, pretože to nie je potrebné.Keď je možné dosiahnuť takýto cieľ klamaním a nepovedaním pravdy, je povolené klamať, ak je cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, povolený.(Opora poutníkova, sec r8.2, pg 745^[13]) Pomocou tejto logiky, je chvályhodný, dovolený cieľ „aby bol celý svet islamský pomocou džihádu“, čo posväcuje akékoľvek nečestné vyhlásenie nemuslimovi, ktorý sa tomuto úsiliu protiví.Mohamed povedal „Vojna je klam“ a tento princíp použil vo svojich početných džihádových kampaniach.Podobne ako Mohamed, zdá sa že väčšina moslimov pokladá klamanie nemoslimov v prospech islamu za dobrý čin.Toto právo klamať nie je v moslimských mysliach pokladané za niečo nemorálne z tých istých dôvodov, ktoré im umožňujú vraždiť, znásilňovať a zotročovať neveriacich pod svätou zástavou džihádu.Amin Taheri, iránsky autor desiatich kníh o Blízkom východe a islame, ohľadne taqiyye povedal: „Moslimovia majú všetky práva klamať a zavádzať svojich protivníkov a sľub, daný nemuslimovi je možné kedykoľvek porušiť." ^[29]. Jásir Arafat je majstrom dvojtvárnosti a svojimi súčasníkmi je rešpektovaný práve preto, že dokázal vyhrať toľko propagandistických bitiek vo svojom ťažení proti pravde.

V knihe arabských prísloví románopisec Ayako Sono cituje príslovia a porekadlá popisujúce všeobecne chápané princípy arabskej kultúry.Vnútorné princípy, redukované na rodinné povrávky sa nemoslimom ťažko chápu, ale sú ľahko pochopiteľné pre arabských moslimov.Napríklad, jedno populárne príslovie hovorí „Muž, ktorý nemá prešibanosť je ako prázdna škatuľka zápaliek,“Iné hovorí „Dobre povedaná lož je lepšia ako neuveriteľná pravda.“Takéto návody a rady jednoducho vyplývajú z kultúry, založenej iba na koráne. Táto pohodlná morálka je dôvodom, prečo niektorí moslimovia pomrkávajú, keď počúvajú hovorcu, zavádzajúceho hlúpych neveriacich vyhláseniami, že islam je mierumilovný a tolerantný.Západniari, zvyknutí od hovorcov a náboženských vodcov snažiť sa o presnosť a čestnosť sú naklonení predpokladať, že zbožní moslimskí predstavitelia sú podobne disponovaní.Moslimskí predstavitelia sú si vedomí tohto sklonu, čo im uľahčuje ich úlohu verbálneho prekrúcania islamu do formy, akceptovateľnej pre Američanov.Hoci radi využívajú výhody liberálnej citlivosti, za našimi chrbtami sa bavia našou nevedomosťou a chabou znalosťou cieľov a metód stredného prúdu islamu.

V matematike, ak A=B a B=C a C=D, potom je logické a správne predpokladať, že A=D. Teraz vieme, že džihád je integrálnou časťou islamu, a že vojna bola vždy súčasťou džihádu.Tak isto vieme, že Mohamed povedal svojim nasledovníkom „Vojna je predstieranie“.Hoci to vždy neplatí v moslimsko-moslimských vzťahoch, pre neveriacich je dobré sledovať tú istú jednoduchú logiku a nezabudnúť na to pri jednaní s islamistami.

Je často obtiažne rozlišovať medzi „umiernenými“ a extrémistami, pričom vidíme že skutočné moslimské hodnoty sú skôr záležitosťou formy ako podstaty. Ale pri starostlivom počúvaní ich hovorcov je možné vyvodiť isté závery. „Extrémisti“ hovoria pravdu o učeniach islamu a majú značnú, v skutočnosti prevažujúcu textovú podporu ich stanoviska zo strany Koránu, Hadísov a Siry. „Umiernení", tak významne opakovaní a vzývaní, sú v skutočnosti neinformovaní, s nedostatočnou analýzou s nedostatočnou podporou autoritatívnych textov na svojej strane. Plachosť predpokladanej širšej moslimskej komunity má svoje korene v ostrom vnímaní, že sú, do rozsahu s akým nesúhlasia s džihádom, nedokonalí alebo zlí moslimovia. A keďže toto je predpokladaná väčšina, tak slabá v základoch a presvedčení, nemôže byť nič než neschopná zmierňovať omnoho silnejších a autoritatívnejších extrémistov medzi nimi. Väčšina z nich mlčí z rozpakov, plachosti, zbožnosti, strachu, úcty a občas aj z túžby podporiť úmyselne nábožensky posvätenú mašinériu islamského zavádzania. Viac než sú ochotní pripustiť, moslimovia vedia všetko, čo sa od nich v ich náboženstve očakáva a väčšina, čo počujeme od moslimov stredného prúdu je jednoducho taqiyya. Predovšetkým, ísť proti skutočnému islamu je rozsudkom smrti v tomto živote aj v ďalšom. Hoci väčšina moslimov sa nezúčastní v nábožensky posvätenom násilí a zrade voči vlastnej krajine a susedom, väčšina z nich je úplne schopná plávať s prúdom tých, ktorí sú ochotní zakrvaviť si svoje ruky pri špinavej práci pre boha, ktorého uctievajú, tak ako to učí slovo a život jeho Posla, Mohameda. Bývalí moslimovia často konštatujú, že idea umierneného islamu je mýtus, nič viac než západná ilúzia, pretože taká idea predpokladá zamietnutie všetkých alebo niektorých princípov islamu. Každý kto zavrhne, alebo si želá reformovať jedno jediné učenie Koránu je pokladaný za renegáta a odpadlíka.

Historicky, džihádsky klam bola zázračná zbraň, dokonca účinnejšia ako západné metódy.To je preto, pretože má civilizačné/globálne rozmery na rozdiel od úzkeho záujmu štátu v klasických západných metódach špionáže a diverzných taktík, používaných v omnoho menšom rozsahu.Pôvodný Fatah sa týka arabsko islamskej invázie a dobytia Blízkeho východu a vonkajšieho sveta.V raných rokoch islamského dobýjania Arabského poloostrova je koncepcia al-taqiyye používaná na dosiahnutie úspechu proti nepriateľovi (nemoslimom).V súlade s tým mali moslimovia právo infiltrovať Dar el-Harb (vojnovú zónu), infiltrovať mestá a fóra nepriateľa a rozsievať semená nesúladu a vzbury.Takíto agenti jednali na príkaz moslimskej autority počas vojny a z toho vyplýva, že klamanie alebo popieranie princípov islamu im nebolo vyčítané a boli pokladaní za legitímnych "mudžahedínov", ktorých poslaním bolo oslabiť odpor nepriateľa a úroveň mobilizácie.Jedným z hlavných cieľov týchto agentov vzbury bolo zapríčiniť rozkol v nepriateľskom tábore a znižovať význam akejkoľvek záležitosti, spojenej s islamom.V mnohých prípadoch presvedčili svoje cieľové publikum,že nie sú cieľom džihádu.Miestni ľudia boli viac než radi, keď počuli, že nie sú cieľom.Miestni moslimovia presvedčili mnohých židov, že budú chrániť proti zlomyseľným kresťanom, a presvedčili mnohých kresťanov, že sú smrteľnými nepriateľmi židov, pretože zabili Isu (Ježiša).Presvedčili Aramejcov, Koptov a Hebrejov, že ich nepriateľom je Grécko a podpísali mierovú dohodu s byzantskými Grékmi na úkor maronitských Aramejcov.Súčasne (údajne) „neislamskí“ moslimovia pokračovali v ich útokoch na majetok a život cieľov.V tom istom období zaviedli Indiu do občianskej vojny zavedením varianty budhistického/mystického islamu, nazývaného súfizmus.Väčšinou popisovaný ako „heretický islam“ slúžil praktickému účelu zjednodušeniu prechodu nových konvertitov z miestnych komunít v Indii, čo spôsobilo rozdrobenie podĺž moslimsko-nemoslimskej fronty a prípadne podporovalo nepokoj a chaos v krajine.Sieťovým efektom bola príprava regiónu na vlny ozbrojených islamských okupantov, vedených Mohamedom bin Kásimom, Mahmúdom Ghaznavim a inými.Táto džihádska metóda klamu a diverzie bola jednou z najfascinujúcejších a najúčinnejších pák raných islamských výprav.V dôsledku toho, počas menej ako štyroch dekád Blízky východ padol pod arabsko-islamskú nadvládu.

Al-taqiyya je stále v obehu a široko sa používa aj dnes.Na Západe arabsko islamskí misionári obracajú nevzdelaných, slabých, sklamaných a kriminálne živly tak, že im servírujú západnú "umiernenú" verziu islamu, pričom súčasne popierajú akcie militantných moslimov v zbytku sveta ako „neislamské“.Toto sa robí preto, aby noví konvertiti neuvideli skutočnú tvár islamu, alebo až vtedy, kým ich viera alebo vymytie mozgu nie je dostatočne silné, aby ich bolo možné obrátiť proti vlastnej krajine, ľudu a dokonca vlastnej rodine.Dnes taqiyya a ľavica sformovali nesvätú alianciu a vyhrávajú masívne, kvôli širokej ignorancii povahy „skutočného islamu“ medzi západniarmi, na náboženskej a sekulárnej úrovni.Temné rodinné tajomstvo americkej krajnej ľavice je, že jej nasledovníci majú jednu výraznú črtu spoločnú s Osamom bin Ládinom:Potrebujú sa na ostatných dívať zvrchu, cítiť sa nadradený a spravodlivý.Ľavica sa sťažuje a vyhráža vyhláseniami, že je rasistické alebo islamofóbne brať na zodpovednosť náboženstvo alebo jeho násilnú expanzívnu civilizáciu za jeho vlastné chyby a hrôzy.Naša domáca ľavica a jej reprezentatívne mediálne organizácie s povýšenou sebaspravodlivosťou vykrikujú o niekoľkých excesoch vo väzení Abu Ghraib, pričom úplne mlčia o vyvražďovaní na priemyselnej úrovni vedenom Saddámom Hussein m, vládou Sudánu a inými mnohými aktívnymi teroristickými režimami a organizáciami.Naše liberálne samozvané „hlasy svedomia“ nehovoria o poprave Paula Johnsona Jr. alebo Nicka Berga, alebo o stovkách irackých lekárov, inžinierov a učiteľov, ktorí boli brutálne zavraždení za snahu vybudovať humánnu vládu pre seba a svojich krajanov.Tak isto tu nie je ani jedna zmienka o nespočetných irackých civilistoch, zabitými autovými bombami.Z tohto dôvodu by tieto elity boli najradšej, keby sme zabudli na obete 9/11. Pre nich sú jediný jedinci hodní súcitu a sympatie samotní prenasledovaní a utláčaní teroristi.V ich mysliach sú krivdy teroristov a právo na násilné sebavyjadrenie prevažujúce nad akýmkoľvek právom obete na život a slobodu.Dosiaľ sa pre slabých duchom a ľahko manipulovateľných stávala pravda lžou, dobro zlom, čierna bielou a zem sa stala úplne plochou!Týmto morálne zaostalým ľuďom žiadna bolesť, smrť a strata nepomôže vidieť pravdu o teológii, nastavenej na ničenie ich slobôd, ktoré používajú na chrlenie svojej propagandy.Títo ľudia pochopia iba vtedy, keď budú sami čeliť voľbe „konvertuj alebo zomri", a aby si zachránili vlastnú kožu, s najväčšou pravdepodobnosťou vyhlásia: "Niet boha okrem Alaha a Mohamed je prorokom Alahovým.".

Veľmi slávny grécky filozof Aristoteles (384-322 BC) spozoroval veľmi jednoduchú vec:„Nikto neverí klamárovi, aj keď hovorí pravdu."Mohol byť ovplyvnený Ezopom, gréckym bájkárom, ktorý povedal to isté „Klamárovi neuveria, aj keby povedal pravdu“, alebo jednoducho opakoval to, čo mu povedala matka, keď ho ako dieťa prichytila pri nejakom detskom klamstve.V každom prípade, je táto rada dobrá v každom veku a hovorí nám, pokiaľ o nejakej osobe je známe že klame, všetko čo on/ona povie, je podozrivé.Aby sa dalo pokračovať, spoluherci si musia najprv dôverovať.Na to, aby bolo možné produkovať ďalšie obete, klamlivá entita potrebuje istý stupeň anonymity.Aby sa úspešne ukončil súčasný džihád, je dôležité, aby nemoslimský svet pochopil a prestal hrať hlúpu a ochotnú obeť.Islamskí apologéti, zvlášť z ľavicových masovýh médií potrebujú znova prebrať svoju agendu a rozhodnúť sa, či chcú pokračovať v obhajovaní totalitného systému, zamaskovaného ako náboženstvo, ktoré ašpiruje na kontrolu náboženskej slobody, politickej príslušnosti, slobody slova a tlače.Peter Jennings bol jediným moderátorm v ABC's World News Tonight od roku 1983. On, Ted Koppel a Dan Rather by mali zistiť, aké sú voľné pozície v televízii Al-Džazíra pre novinárov, ktorí nie sú ochotní ohovárať židov, kresťanov, Američanov a neveriacich.Títo ľudia by mali byť dosť inteligentní na to, aby si pospájali čiarky, nakreslili čiarky a uvideli očividné a potom prehodnotili svoje spojenectvá.

http://www.faithfreedom.org/Articles/VernonRichards41015p5.htm