V histórii Arabov, ktorá predchádzala islamu nikdy neboli také vojny, rozhodne nie v takom rozsahu a počte ako tie, ktoré vyvolal Mohamed, zakladateľ islamu. Predchádzajúce bitky v Arábii sa hlavne týkali kmeňových nezhôd a boli obmedzené na výbuchy hašterenia s niekoľkými bojmi. So zavedením islamu neprišla iba vojna, ale aj okamžitá genocída a teror, ktorý sa rýchlo stal integrálnou súčasťou ďalšej expanzie islamu.

Rané roky prorockej kariéry Mohameda v jeho rodnom meste Mekka boli mierumilovné. Po 13 rokoch kázania, islam prijalo okolo 70 až 80 ľudí.Väčšina z nich neboli bojaschopní muži.To vysvetľuje, prečo tieto prvé roky boli mierumilovné.Moslimovia nemali dosť sily na boj.Napriek tomu, čoskoro po tom, ako Mohamed ušiel z Mekky do Medíny a arabskí obvyvatelia tohto mesta prijali jeho vieru, začal napádať a okrádať najprv obchodnícke karavány a potom ľudské sídla, aby prežil a zabezpečil živobytie sebe a svojim nasledovníkom pretože pre svoju nevzdelanosť a neskúsenosť mali problém nájsť v Medíne zamestnanie. 

Piaty rok hidžry (úteku do Medíny) bol plný udalostí. V tomto roku moslimovia vybojovali slávnu zákopovú vojnu proti obyvateľom Mekky a onedlho po tom obkľúčili židovskú štvrť Medíny, kde žil kmeň Banu Quanuqa, ktorí boli bohatou populáciou zlatníkov a kováčov, a po konfiškácii ich majetku (vinice a domy) a osobných predmetov (šperkov a zbraní) boli vyhnaní z domova svojich predkov.Potom svoj pohľad uprel na iný židovský kmeň, Bani Nadir.Urobil im to isté.Zabil ich vodcov a väčšinu bojaschopných mužov a po konfiškácii ich majetkov a bohatstva ich zbytok z Medíny vyhnal.V žiadnom z týchto prípadov židia proti nemu nebojovali.Boli náhle obsadení a jednoducho sa podriadili presile Mohamedových mužov. 

Posilnený víťazstvom nad týmito slabými, nebojovnými ľuďmi, ktorí nepredstavovali hrozbu a súhlasili vzdať sa svojho majetku, aby si zachránili svoje životy a boli vyštvaní túžbou po moci a žiadostivosťou po majetku samozvaného posla Alahovho, ktorý potom uprel svoje oči na židovské kmene Arábie, žijúce mimo Medíny. V tomto čase bol rad na Bana Mustaliq.

„Rozprával Ibn Aun:
Napísal som list Nafimu a Nafi mi odpísal na môj list, že Prorok náhle napadol kmeň Bani Mustaliq bez akéhokoľvek varovania, keď napájali svoj dobytok pri napájadle.Ich bojovníci boli zabití a ich ženy a deti boli vzaté do zajatia a Prorok v ten deň dostal Juwairiyu.Nafti povedal, že mu to povedal Ibn Umar, pretože Ibn Umar bol v tej armáde.Volume 3, Book 46, Number 717:  

 

Tento istý hadís je zaznamenaný v Sahih Muslim, knihe 019 pod číslom 4292, čo potvrdzuje jeho autentickosť.

Mohamed vytvaroval svoje náboženstvo podľa judaizmu a s veľkými očakávaniami predpokladal, že Židia ako prví odpovedia na jeho výzvu.Napriek tomu, Židia nemali žiadny záujem o jeho náboženstvo, čo im nikdy neodpustil.Nemôžete odmietnuť samoľúbeho človeka bez toho, aby ste nevyvolali jeho zúrivosť.Mohamed bol taký sklamaný, že zmenil smer kibly (smer, v ktorom sa moslimovia modlia) z Jeruzalema na Kaabu, ktorá v tom čase bola iba chrámom modiel a povedal, že Alah zmenil Židov na svine a opice kvôli ich priestupkom (Q. 5:60) a (Q. 2:65).Mohamed urobil zo židov obetného baránka pre svojich nasledovníkov.Bol expertom v starom triku „rozdeľuj a panuj“. Arabi z Medíny boli vo všeobecnosti nevzdelaní ľudia bez zvláštnych schopností a často chudobní, ktorí si zarábali na živobytie prácou vo viniciach židov a posluhovaním im.Boli to pôvodne prisťahovalci z Jemenu, zatiaľ čo židia boli obchodníci a vlastníkmi pozemkov ktorí volali Medínu svojim domovm 200 rokov.Boli ľahkými cieľmi. Dychtenie po ich bohatstve a zarábanie peňazí zotročením ich žien a detí a ich rozdelením medzi chudobnými Arabmi, zatiaľ čo zabitie ich pánov a chlebodarcov je nielen že vysoko etické, ale dokonca posvätené samotným Bohom a veľmi lukratívnym podnikom pre Mohameda, ktorý by takto prišiel k majetku a svoje nové náboženstvo poslal na cestu vojny a vojenských výprav. 

Mohamed poslal jedného zo svojich spoločníkov, Barídu bin Hasíba, aby vyzvedal v kmeni Bani al Mustaliq a po vyhodnotení situácie nariadil svojim mužom, aby zaútočili. Moslimovia prišli z Medíny 2. Shabanu 5 roku po hidžre, utáborili sa pri Muraise, asi deväť dní cesty od Medíny.

 

Nasledujúci citát z islamskej webovej stránky hovorí: 

„Novina o postupe moslimov sa už dostala k Harisovi. V panike jeho muži ušli a on sám sa ukryl na neznámom mieste.Ale miestni obyvatelia Muraisy pozdvihli zbrane proti moslimov a neustále ich zasypávali šípmi.Moslimovia zúrivo útočili a odrazili nepriateľa, ktorý utrpel veľké straty a takmer 600 mužov padlo do zajatia moslimov.Ako korisť získali 2000 tiav a 5000 kôz.
Medzi vojnovými zajatcami bola Barra, dcéra Harisa, ktorá sa neskoršie stala Hazrat Juwairiyah, manželkou Svätého proroka.  POdľa prevládajúceho zvyku boli všetci zajatci zotročení a rozdelení medzi víťazných moslimských vojakov.Hazrat Juwairiyah pripadla Tábitovi bin Qaisovi.Bola dcérou náčelníka klanu a preto sa cítila veľmi ponížená tým, že sa stala otrokyňou obyčajného moslimského vojaka.Preto ho požiadala, aby ju za výkupné prepustil.Tabit súhlasil, ak mu zaplatí 9 aquias zlata.Hazrat Juwairiyah nemala so sebou peniaze.Pokúsila sa získať túto sumu cez zbierku a v tejto súvislosti navštívila Svätého Proroka.Povedala mu: „Ó Prorok Alahov!Som dcérou Al-Harisa bin Zarar, pána tohto ľudu.Vieš, že osud dopustil zajatie môjho ľudu a ja som pripadla Tabitovi bin Qaisovi a požiadala som ho, aby ma prepustil, berúc do úvahy moje postavenie, ale on odmietol.Urob prosím čin milosrdenstva a zahráň ma od pokorenia.Svätý Prorok bol pohnutý a požiadal zajatkyňu, aby uvážila niečo ešte lepšie.Opýtala sa ho, čo by to bolo.Odpovedal jej, že je pripravený zaplatiť jej výkupné a oženiť sa s ňou.Súhlasila s týmto návrhom.Takže Svätý Prorok (sallal alaho alahie wasallam) zaplatil výkupné a oženil sa s ňou.

 

Vyššie uvedený príbeh hovorí o tom, ako si Mohamed vzal Juwairiyah, tak ako bol zaznamenaný moslimskými historikmi.Čo je zaujímavé, Mohamed sa nechá Alahom chváliť v nasledovnom verši:„A tvoja morálka je mimoriadna(Korán68:4 a „určite máte v Poslovi Alahovom krásny príklad nasledovania (Korán33:21).Otázka , ktorá si vyžaduje odpoveď je, či bol skutočne najvyšším príkladom morálky a dobrým príkladom, hodným nasledovania? 

Najprv napadol ľudí bez výstrahy iba preto, že boli bohatí a boli ľahkým cieľom.Ako obvykle pozabíjal neozbrojených bojaschopných mužov, vylúpil ich majetok a zotročil tých, ktorí zostali.Je toto správanie vhodné pre Posla Božieho?Rozprávač hovorí: “Podľa prevládajúceho zvyku boli všetci zajatci zotročení a rozdelení medzi víťazných moslimských vojakov.Keď čítame o histórii islamu, vidíme, že toto bol koniec koncov prevládajúci zvyk moslimských mudžahedínov v krvavej histórii islamu.Napriek tomu je otázka nezodpovedaná.Ako by sa mal správať Posol Boží? Na inom mieste sám seba Mohamed nazýva milosťou Božou pre všetky svety21:107Aký je rozdiel medzi takouto „milosťou božou“ a bezohľadným lúpiacim gangstrom a tyranom?Ak by Mohamed nebol „milosťou Božou“ a nebol by „Dobrým príkladom nasledovania“ ako inak by sa mal správať? 

Ak to bolo prevládajúcim zvykom Arabov, nemohol to Posol Boží zmeniť? Prečo pokračovať v takej barbarskej praxi? Nepovedal, že on je príkladom nasledovania?Prečo by sa mal muž, ktorý o sebe vyhlasuje niečo také, správať takým brutálnym spôsobom?Nasledoval iba zvyky svojho ľudu, alebo sa snažil byť príkladom, ktorý treba nasledovať?

Je jasné, že Mohamed nebol „pohnutý“ súcitom, ale žiadostivosťou. Mohamed neoslobodil Juwairiyah pretože sa cítil vinný.Nebol človekom schopných takých citov.Chcel Juwairiyah pre seba.A toto je muž, ktorého nasleduje 1.2 miliardy ľudí ako dokonalý príklad a Posla Božieho.

Na rozdiel od toho, čo si ľudia obvykle myslia, Mohamedovým cieľom nebolo obrátiť ľudí na svoje náboženstvo. Jeho skutočným cieľom bola moc, bohatstvo a dominácia.Náboženstvo bolo iba zámienkou, ktorú využíval na podmanenie a podriadenie tých, nad ktorými chcel vládnuť.Každý prípad uvážil odlišne a zvážil finančné prínosy pre svoju osobu.Vo väčšine prípadov bolo výhodnejšie, ak sa ľudia na islam neobrátili, ale boli zabití, ich vlastníctvo bolo korisťou a ich ženy a deti sa stali otrokmi, ktorí sa dali s veľkým ziskom predať.Toto je to, čo prinieslo náhly vzrast bohatstva „Proroka Božieho“, ku ktorému by sa inak nebol dostal.Ak by mali ľudia možnosť si vybrať, obávali by sa smrti a boli by si vybral islam.To by zabránilo moslimom, aby ich olúpili, čo znamenalo zníženie zisku.Preto Mohamed nepokladal za potrebné varovať kmeň Bani Mustaliq, práve tak ako nikdy nevaroval iné obete, ale náhle ich prekvapil útokom. 

Muslim, iný životopisca Mohameda, rozpráva:

Ibn Aum zaznamenal:Napísal som Nafimu a pýtal som sa ho, či je nutné poslať (neveriacim) výzvu prijať (islam) predtým, než sa stretneme v boji.Napísal mi, že to bolo nutné v počiatkoch islamu.Prorok Alahov (pokoj s ním) napadol Banu Mustaliq, keď napájali svoje stáda a nevedeli o ničom.Zabil tých, ktorí bojovali a zajal ostatných.V ten deň zajal Juwairiya bint Al-Harith.Nafi povedal, že táto tradícia sa k nemu dostal cez Abdullah b. Umar , ktorý bol medzi nájazdníkmi. Book 019, Number 4292: 

 

Moslimskí bojovníci nasledovali túto sunnu (príklady Prorokove) po jeho smrti.

Keď moslimská armáda obsadila mesto, počas prvých troch dní nedovolila nikomu prijať islam. Počas týchto troch dní zabíjali podľa chuti toľko, koľko chceli, lúpili ich majetky, potom znásilňovali a zotročovali ženy a deti. Iba potom, keď bolo mesto vyvraždené a všetky mladé ženy a deti, ktoré sa dobre predávali ako otroci boli pochytaní nasledovala brutálna islamizácia, v rámci ktorej každý musel konvertovať alebo umrieť. Napriek tomu bola preživším Židom a kresťanom poskytnutá ochrana, pokiaľ sa ponížili a zaplatili trest za nekonverziu, nazývanú džizja a prijali stav dhimmi.Dhimi znamená chránený, ale aj vinný.Ale dhimmi museli za svoju ochranu platiť. Táto jizya bola zdrojom živobytia moslimov, ktorí boli schopní žiť iba ako paraziti z práce dhimmi.Nasledovný hadís, zaznamenaný Bucharim, zaznamenáva podklad a zdroj tohto zvyku, vychádzajúceho z výstrahy Mohameda pre dhimmi:

Rozprávala Juwairiya bin Qudama At-Tamimi:
Povedali sme 'Umar bin Al-Khattab, vodcovi veriacich!Poraď nám“Odpovedal „Radím vám plniť dohodu Alahovu (s dhimmi), tak ako ju dohodol váš Prorok, aby bola zdrojom živobytia pre vašich potomkov (t.j. dane od dhimmi). "  Volume 4, Book 53, Number 388:    

Aby sme pokračovali v príbehu Juwairiyah, Ajša, ktorá sprevádzala Proroka na tejto expedícii, zaznamenala:

„keď prorok – pokoj s ním- rozdeľoval zajatcov z kmeňa Banu Mustaliq, ona (Barrah) pripadla Tabitovi ibn Qyas.Bola vydatá za svojho bratranca, ktorý bol zabitý v bitke.Ponúkla mu, že si vykúpi slobodu 9 okami zlata.BOla mimoriadne pekná.Upútala každého muža, ktorý ju uvidel.Prišla v tejto veci za prorokom – pokoj s ním – aby ho požiadala o pomoc.Keď som ju uvidela zo svojej izby, hneď som ju znenávidela, lebo som vedela, že v nej uvidí to, čo som v nej videla ja.Vošla dnu, povedala mu kto je, dcéra Al-Haritha ibn Dhirar, vodcu jej ľudu.Povedala:„Vidíš, do akého stavu som sa dostala.Pripadla som Tabitov a ponúkla som mu výkupné a prišla som ťa požiadať o pomoc v tejto veci.Povedal:Nechcela by si niečo lepšie ako toto?„Zaplatím tvoj dlh a ožením sa s tebou.“ Ona odpovedala:Áno.Ó, potom je to Posol ALahov!Dobre, urobme tak, odpovedal.“ http://66.34.76.88/alsalafiyat/juwairiyah.htm

Tento príbeh končí akúkoľvek debatu o skutočných motívoch, prečo si Mohamed bral iba mladé a pekné ženy. Ako je vidieť, Mohamed zavraždil manžela Juwairiah, ktorý bol aj jej bratrancom.Očarený jej krásou, ponúkol jej slobodu, ale iba pod podmienkou, že si ho vezme.Potom ako požiadala Mohameda o pomoc, tento samozvaný Posol Boží, táto samozvaná „milosť Božia pre ľudstvo“ a samozvaný „Príklad nasledovania“ pre všetkých moslimov jej navrhol veľmi nemilú voľbu, to znamená že za akú cenu musí obetovať svoju slobodu. Aká bola pre ňu iná možná voľba? Mohamedovi apologeti trvajú na tom, že väčšina Mohamedových žien boli vdovy.Snažia sa vyvolať dojem, že si ich Mohamed vzal zo súcitu.Napriek tomu je jasné, že tieto ženy boli mladé a pekné.Ak boli vdovy, je to preto, že Mohamed zavraždil ich manželov.Juwairiah mala práve 20 rokov, pričom Mohamed mal 58.

 

Čo je zaujímavé, Juwairiyah sa pôvodne volala Barra (Zbožná). Mohamed zjavne nemal rád toto meno a tak ju premenoval na Juwairiyah.Dokonca aj dve Zeinab, ktoré boli jeho ženami sa predtým volali Barra a on zmenil ich mená na Zeinab. Zdalo by sa, že Prorok cítil istú vinu, keď mal sex so ženami, ktoré sa volali „Zbožná“.Tieto zdanlivo náhodné udalosti odrážajú istý záblesk humanity, možno svedomia, ak to chcete tak nazývať v jeho charaktere a možno náznak jeho vlastnej, ale skrytej religiozity.Mohamed bol určite presvedčený o svojej pravde.Napriek tomu jeho vnímanie reality bolo skreslené, keďže mal problém rozlíšiť, čo bolo reálne a čo bolo vymyslené.V skutočnosti bol Mohamed viac motivovaný strachom a poverami než svedomím a etikou.

                       

Zbytok príbehu Juwairiah je polopravda zmiešaná s preháňanim, spôsob, ktorý je charakteristický pre väčšinu hadísov. Čítame:

Hovorí sa, že keď Prorok – pokoj s ním- odišiel z výpravy s Juwairiah a bol pri Dhuljashi, kde ju zveril jednému Ansarimu a išiel dopredu do Medíny. Jej otec, Al-Harith zistil, že sa dostala do zajatia a vrátil sa do Medíny, pričom priniesol dcérino výkupné.Keď prišiel do al-Aqia, pozrel sa na ťavy, ktoré priniesol ako výkupné, ale dve z nich mal veľmi rád, a tak ich skryl v skalách al-Aqia.Potom prišiel za Prorokom, pokoj s ním, ťahajúc ťavy za sebou a povedal mu:„Moja dcéra je príliš vznešená na to, aby bola zajatkyňou.Prepusť ju za toto výkupné.“ Prorok, pokoj s ním, odpovedal:„Nebude lepšie, ak si vyberie ona sama“ – to je čestné, odpovedal Al-harith.Prišiel za svojou dcérou a povedal:„Tento muž ťa nechal vybraŤ, tak nás nezneucti!“„Vyberám si Posla Alahovho“ odpovedala pokojne.Aká Hanba!“ Vykríkol.

Prorok, pokoj s ním, sa potom opýtal: „Kde sú dve ťavy, ktoré si schoval v skalách v Al-Aqia v takom a takom priesmyku?“ Al-Harith vykríkol: „Svedčím, že niet Boha okrem Alaha a že ty, Mohamed, si Poslom Alahovým!Pretože toto môže vedieť iba Alah!“

Ibn-i-S'ad vo svojej knihe 'Tabaqat' hovorí, že otec Juwairiyah zaplatil jej výkupné a keď bola slobodná, Svätý Prorok sa oženil. V dôsledku tejto svadby bolo prepustených všetkých 600 zajatcov, pretože moslimom sa nepáčilo, aby bol akýkoľvek člen rodiny Svätého Proroka, do ktorej sa oženil, otrokom.“ 

 

Je ťažké zistiť, čo bola pravda a čo nie. Napriek tomu nie je ťažké vypozorovať, že v línii príbehu je viacero protirečení.Napríklad čítame, že Mohamed zaplatil výkupné Tabitovi, vlastníkovi Juwairiah, a potom ju prepustil, aby sa s ňou oženil.Potom čítame, že Harith, otec Juwairiah tak isto zaplatil výkupné, aby ju oslobodil. Čo sa týka výrokov, že Mohamed mal isté nadprirodzené schopnosti, ktoré mu umožňovali vedieť isté veci vopred, napríklad o tom, kde boli schované ťavy, môžeme s určitosťou prehlásiť, že takéto vyhlásenia sú nepravdivé.Pri mnohých príležitostiach Mohamed dokázal presne pravý opak pričom preukázal, že v žiadnom prípade nie je nadaný nadprirodzenými silami, hoci aj jasnovidnosťou, keďže nedokázal pomocou božieho požehnania získať informácie, ktoré potreboval.Napríklad, keď napadol Chajbar, mučil pokladníka tohto kmeňa až na smrť, aby z neho vytiahol tajomstvo, kde je uložené bohatstvo kmeňa.

Je doležité, aby sme rozumeli charakteru Arabov. V tomto konkrétnom prípade to boli samotní Arabi, ktorí preukázali vyšší morálny štandard než samotný Prorok.Prepustili príbuzných Juwairiah keď sa dozvedeli, že sa s ňou prorok oženil.Mohamed netrpel obvyklou slušnosťou, alebo tým, že by ukázal čo i len záblesk vlastností, vhodných pre morálneho lídra. Bez akejkoľvek empatie pre tých, ktorí mali to nešťastie, že sa stali jeho obeťou.

Moslimovia prehlasujú, že Juwairiyah sa stala veľmi zbožnou veriacou a všetky svoje dni trávila v modlitbe. Zdrojom tohto výroku by mohla byť kniha Usud-ul-Ghaba. Kde autor píše, že kedykoľvek Prorok prišiel za Juwairiyah, našiel ju modliť sa, keď sa vrátil, stále sa modlila.Jedného dňa jej povedal:„Mohol by som ti niečo povedať, niekoľko slov, ktoré budú mať pred Alahom vačšiu váhu ako všetko, čo si doteraz urobila?Povedz:'subhaana allahe 'adada khalqihi, subhana allahe ridhaa nafsehe, subhana allahe zinata 'arshehe, subhana allahe zinata 'arshehe,subhana allah midadda kalimaatihi.'(Nech je pochválený Alah toľko krát, koľko je jeho stvorení na zemi, tak ako sa jemu páči a toľko, koľko váži jeho trón, a toľko, koľko atramentu je treba pre jeho slová.)

Pozrime sa na túto situáciu realistickejšie. Predstavte si, že ste mladá žena, ktorá upadla do rúk vraha jej manžela, ktorý bol jej bratrancom! Ako príbuzní, vyrastali spolu.Boli viac než iba manžel a manželka.Hrávali sa spolu, potom boli milenci a spoločníkmi na celý život. Pokiaľ by ste boli ženou v situácii Juwairiayh, ako by ste sa cítili s vrahom svojho manžela a mnohých svojich príbuzných a blízkych?Predpokladajme, že nemáte kam ísť.Bez skutočnej možnosti úteku bude vašou jedinou voľbou podriadiť sa ako sexuálna otrokyňa tomuto starcovi, ktorý je kráľom svojho ľudu a má dosť peňazí na to, aby vyplatil jedného svojho vojaka.Čím majetkom by ste radšej chceli byť? Verím že odpoveď je jasná.Juwairiah nemala inú možnosť ako prijať Mohamedovu ponuku na sobáš.Čo by teraz urobila každá žena, keď by za ňou prišiel starec vyžadovať sex alebo spoločnosť?Pravdepodobne by si vymyslela stratégiu, ktorá by jej umožnila prežiť.To je to, čo urobila aj Juwairiyah.Kedykoľvek si všimla, že Mohamed prichádza, predstierala že sa modlí a dúfala, že ju nechá na pokoji a pôjde za svojimi ďalšími ženami, aby uhasil svoju mizernú žiadostivosť.Ale ako vidíme, Mohamed bol prebitý a prešibaný starec.Veľmi rýchlo jej predpísal vetu, a povedal jej, že toto bude mať pred Alahom väčšiu váhu ako jej celodenné modlitby, pričom ju zbavil výhovorky, ktorá jej umožňovala vyhýbať sa mu, keď po nej zatúžil.