od Andrew G. Bostom
FrontPage Magazine
Máj 13, 2003
The Harvard Divinity School by mala vrátiť dar vo výške 2,5 milióna dolárov od vládcu Spojených arabských emirátov, Šejka Zayeda Bin Sultan Al Nahyan, prideleného na financovanie profesúry v islamských štútiách. Prečo? Ako bolo oznámené reportérkou Boston Globe Jenna Russell, benevolentný šejk sa vyznačuje nákazlivou Judenhass. Okrem toho jeho Zayed Center podporuje lektorstvo pre vznešené a učené osoby, ako je večný prezidentský kandidát Lyndon LaRouche, ktorý sa vyjadruje o medzinárodnom židovskom sprisahaní, Roger Garaudy, „znalec“ popierania holokaustu, Umayma Jalahma, saudská „vedkyňa“, uctievaná za jej autoritatívne vyhlásenie, že koláče na Purim obsahujú krv pohanov a Thierry Massan, autor prepadlého bestselleru vo Francúzku, ktorý prehlasuje, že to bola vláda USA, ktorá zorganizovala útoky na WTC 11. septembra.
Správa Globe úplne vynecháva menej senzačné, ale rovnako záludné spojenie s týmto príbehom: Pokus Zayed Centra negovať a prepísať tisícročnú históriu brutálneho útlaku Mizrachi (orientálnych) ) Židov pod vládou arabských moslimov. A June 2002 report v Gulf News, propagovalo „objavy“ zo sympózia, sponzorovaného Zayed Centrom, nazvanom ' Židia v arabskom svete '. Sumárne goebbelsovské komuniké obsahovalo také zjavné kiksy ako napríklad:
Situácia (Orientálnych Židov) v arabských krajinách v celej histórii arabskej islamskej civilizácii predstavovala exeplárny model tolerancie, pochopenia, mierového spolunažívania, náboženskej sa sektárskej slobody, naviac, so zachovaním práv na súkromie“
„(vtedajšia) mierová koexistencia moslimov a židov v arabských moslimských krajinách kde sa so Židmi zaobchádzalo rovnako a tešili sa svojim základným právam a slobode, ktoré nemajú pod izraelskými režimami. Arabským židom sa vždy upierali základné práva a sloboda pod izraelským režimom“
Omnoho viac znepokojivá bola otvorene proklamovaná agenda, vychádzajúca z tohto obscénneho historického negacionizmu:
„Účastníci vyzvali arabské výskumné centrá, aby vykonali štúdie a výskum, zameraný na fakt, že sa Židia nikde netešili takej slobode a dobrému zaobchádzaniu, takému ako mali pod arabskou islamskou vládou.“
Primárne zdrojové dokumenty, zhromaždené serióznym, objektívnym špecialistom na blízkovýchodné štúdie, dr. Tudor Parfitt (pohan), charakterizuje kritickú situáciu (ktorá pretrvávala viac než tisíc rokov) 300 000 marockých židov, až kým sa Maroko nestalo v roku 1912 francúzskym protektorátom. Iba vtedy, na začiatku 20. storočia bolo zrušené diskrimačné správanie sa voči židom v rámci šaríje (islamský svätý zákon) priamou kontrolou Francúzov. Židia v severnej Afrike, tak isto v Jemene aj Palestíne zdieľali podobný neradostný osud pod šaríjou.
Esej profesora Parfitta „Dhimma verzsus Ochana v Maroku 19 storočia“ ", [Pp. 142-166, In: "Israel a Izmael: Štúdie moslimsko židovských vzťahov, vydaná Tudorom Parfittom, v New Yorku: St. Martin's Press, 2000] obsahuje písomnú výzvu od prezidenta a viceprezidenta Anglicko-židovskej asociácie z februára 1888 lordovi Salisburymu, objasňujúca strašné prenasledovanie Židov v Maroku. Ich základným želaním bolo zrušenie dhimmy, uvalenej na ich marockých súvercov. Táto dohoda (dhimma), na základe ktorej bolo Židom (a iným nemoslimom) povolené uchovať si život v krajine, dobytej v rámci Jihádu a veľmi obmedzená autonónmia výmenou za platbu dane z hlavy (jizya) tak isto obsahovala kopu diskriminačných a pokorujúcich nariadení. Tieto nariadenia vytvorili dlhodobé, vážne prekážky pre marockých židov, pričom bolo dvadsať sedem z nich vymenovaných v tejto výzve v roku 1888:
- Židia sú povinní žiť v gete.
- Židia nesmú jazdiť mimo geta.
- Pri odchode z geta si musia vyzuť obuv a zložiť pokrývku hlavy.Nemajú dovolené používať palicu, hoci starí a chorí smú používať trstinu.
- Mauri sa často bavia tým, že hádžu horiace uhlíky, rozbité sklo a staré kovové hrnce na cesty, cez ktoré prechádzajú židia a bavia sa na tom, ako si porania alebo popália bosé nohy.
- Židia si nesmú stavať domy nad určitú výšku.
- Židia majú zakázané mať sklady alebo obchody v moslimských štvrtiach.
- Žid musí obísť Maura po ľavej strane, ak tak neurobí, musí sa vrátiť po vlastných stopách.
- Židia sú nútení kupovať poškodený vládny majetok, ako je zrno, alebo príliš dlho skladované potraviny alebo tovar nízkej kvality za cenu nepoškodeného tovaru.
- Židia sú nútení, spolu s ich ženami a dcérami, vykonávať prácu pre akéhokoľvek vládneho úradníka, kedykoľvek (dokonca aj o šabate a vo sviatky) a dostávajú mzdu, ktorá je omnoho nižšia ako trhová cena.
- Sú nútení vykonávať práce, ktoré by Maur pokladal za ponižujúce, t.j. čistenie kanálov, odnášanie mŕtvych zvierat z vládnych stajní atď. Keď boli do mesta poslané hlavy rebelov alebo zločincov, aby boli vystavené na mestskej bráne, Židia ich mali pred vystavením nasoliť.
- Židia platia daň z hlavy, aby boli oslobodení od vojenskej služby, ale pri jej platbe, aby boli ponížení, dostávajú úder do hlavy.
- Židovskí obchodníci (mäsiari, zeleninári, pekári) sú povinní dodávať zdarma na všetky objednávky od rôznych funkcionárov, inak im obchod zavrú.
- Žid si nemôže vziať židovského právnika, aby pred Kádim zažaloval Maura.To znamená, že buď bude obhajovať svoj prípad osobne, alebo si musí vybrať maurského právnika, alebo jeho prípad bude bez obhajoby.
- Židia nesmú vykonávať slobodné povolania.
- Židia sú diskvalifikovaný z verejných úradov.
- Židia musia nosiť zvláštne šaty, s čiernou čiapkou a čiernymi topánkami.
- Židia nesmú používať verejné kúpele a dokonca sa im zakazuje používať kúpele v gete.
- Židia nesmú piť z verejných fontániek v maurskej štvrti, ani si brať odtiaľ vodu, pretože Židia sú pokladaní za nečistých.
- Židia sú povinní dávať dary verejným funkcionárom pri špeciálnych príležitostiach – narodení dieťaťa, svadbách a smrti – ako aj v židovské sviatky.
- Židia nesmú nosiť zbrane.
- Za život žida sa zaplatí Ł40:Vrah nedostane iný trest.z tejto sumy si vládne orgány odoberú značnú časť.
- Svedectvo žida sa nepríjma.
- Moslim môže vždy udať Žida, tisíc Židov neodsúdi moslima.
- Žid, odsúdený na väzenie alebo bičovanie musí zaplatiť všetky náklady, spojené s jeho trestom.Ak je nemajetný, bude vo väzení dovtedy, kým ich nesplatí.
- Židia nemajú prístup do spoločných priestorov väznice.
- Ak je Žid podozrivý z nemorálneho styku s maurskou ženou (hoci by to bola aj prostitútka), bude odsúdený na neurčito.Ak sa prizná, jeho trestom bude smrť.
- Ak sa Maur rozhodne predpokladať, že sa Žid vzdal svojej viery, je nútený stať sa moslimom a pokiaľ by bol neskoršie prichytený pri vykonávaní židovského rituálu, bude ukameňovaný alebo upálený.
Dobre premazané, ropnými peniazmi napumpované pseudoakademické "think tanky", ako je Zayed Foundation by nemali mať možnosť prezentovať svoju prekrútenú historiografiu, ktorá neguje utrpenie orientálnych Židov, v islamských štúdiách a/alebo programoch štúdií Blízkeho východu. Pod vládou Šaríje v Maroku na začiatku 20. storočia bolo za vraždu Žida moslimo vyplatené „odškodné“ vo výške Ł40 . Na začiatku 21. storočia, v slobodnej a slušnej spoločnosti, ako je v Spojených štátoch musíme našim akademickým inštitúciám objasniť, že žiadny dar, bez ohľadu na jeho výšku, neumožňuje prekrútenie tohto smutného, brutálneho historického dedičstva.