Od Muhammada Asghara
Alah zo siedmeho storočia rozdelil celé ľudstvo do troch skupín, ktoré sú:
1. Polyteisti alebo pohania.V arabčine známi ako Mushrikin (1), sú ľuďmi, ktorí okrem Alaha uctievajú modly.
2. Neveriaci: V angličtine známi ako Kafíri, a Kaferin alebo Kafirun v arabčine(2), sú ľudia, ktorí odmietli uveriť v Mohamedov úrad proroka. V krátkosti, do tejto kategórie patria Židia a kresťania, bez ohľadu na ich koránske postavenie „Ľudu Knihy“.
3. Moslimovia: To sú ľudia, ktorí nielen že veria v Alaha, Mohameda a Korán, ale tak isto sa zaviazali bezozvyšku nasledovať všetky prikázania koránu a slúžiť Alahovi (3) a Mohamedovi (4) aby si tak zabezpečili lôžka v Záhradách v Súdny deň.
Alah nehovoril nič o ateistoch alebo teistoch, pretože v čase, keď písal Korán, neexistovali a tak isto neexistovali v čase, keď odhalil jeho obsah Prorokovi islamu.
V roku 2006 bolo na svete 1 miliarda 610 000 moslimov.(5) Z nich iba 300 000 miliónov hovorilo a rozumelo arabčine. Zo zostávajúceho počtu veľa nehovorí arabcky, alebo jej nie sú schopní rozumieť, keď ňou hovoria iní.
Vševedúci Alah vedel, že sa islam jedného dňa stane univerzálnym náboženstvom a mnohí z jeho nasledovníkov nebudú rozumieť arabčine jeho Nebeského koránu, napriek tomu ho napísal v tom istom jazyku:
„ Vy, ktorí veríte!Neprichádzajte na modlitby so zahmlenou mysľou, kým nerozumiete všetko, čo hovoríte – ani v stave ceremoniálnej nečistoty (s výnimkou cestovania) potom ako ste omyli svoje celé telo.Ak ste chorí, na cestách alebo prichádzate po potrebe, alebo ste boli v kontakte so ženami a nenašli ste žiadnu vodu, potom sa očistite pieskom alebo zemou a otrite si nimi vašu tvár a ruky.Pretože Alah zmýva naše hriechy a odpúšťa znovu a znovu.”[6]
Hoci Alah jasne definoval v tomto verši isté podmienky, ktoré diskvalifikujú moslimov z modlitby, tak isto je možné brať to ako pokyn pre všetkých súdnych moslimov, aby nehovorili svoje modlitby, keď nerozumejú, čo svojimi modlitbami hovoria.Čo znamená, že všetci moslimovia musia rozumieť významu každého arabského slova, ktoré hovoria v svojich modlitbách, ak tak neurobia, nielenže sú ich modlitby márne, ale dokonca páchajú veľký hriech neuposlúchnutím Jeho prikázania, ktoré im dal skrze Korán.
Ale všetci moslimovia nasledujú Jeho prikázania o nehovorení svojich modlitieb bez toho, aby rozumeli slová, ktoré sa v nich používajú, a ak nie, prečo?
Ako som uviedol vyššie, iba malý počet moslimov hovorí a rozumie arabčine, a tí, ktorí jej nerozumejú, spoliehajú sa na svojich muláhov, aby im poskytli nevyhnutné na minimálne požiadavky ich viery. Znovu, väčšina mulláhov a dokonca aj Odriekavačov Koránu nerozumejú jeho zmyslu v celej jeho úplnosti , keďže sa obmedzujú na pochopenie iba tých ustanovení z neho, na ktoré sa často pýtajú ich nevzdelaný ľud.
Napriek tomu všetci nearabsky hovoriaci mohamedáni hovoria svoje modlitby v Alahovej reči, ktorou je arabčina, pričom Mu hovoria – všetky modlitby sú mu adresované:
„Vzájomné súperenie v hromadení (dobrých vecí tohto sveta) ťa odvádza od vážnejších vecí.Pokiaľ nenavštíviš hroby, ale skoro uvidíš.(skutočnosť).Znovu, skoro to spoznáte!Hľa teraz to určite vieš s istotou (mal by si sa obávať!)Určite uzrieš ohne pekelné!Isto ich uzrieš na vlastné oči!Potom sa ťa toho Dňa opýtajú na radosti, (ktorými si sa kochal)!(7)
Pretože sa Alah kochá dobrými vecami tohto sveta, moslimovia sa mu vyhrážajú pekelnými ohňami večnosti.Tak isto mu hovoria:
„Nerozšírili sme tvoju hruď?- A neodstránili z teba tvoje jarmo.Prečo sa teda vraciaš späť?- a pozdvihli uznanie, (ktorého sa ti dostalo)?Skutočne v každej ťažkosti je úľava.Skutočne v každej tunajšej ťažkosti je úľava.Preto keď si slobodný (od okamžitej tvoje práce) prečo stále ťažko pracuješ.A ku svojmu Pánovi obracaj (celú) svoju pozornosť.“ (8)
Moslimovia hovoria vyššie uvedené veci v modlitbe Alahovi, bez toho aby vedeli, čo sa uvádza v súrach, ktoré recitujú počas svojich modlitieb.Toto je hrubé porušenie Alahovho príkazu a preto takí moslimovia, ktorí toto páchajú sú palivom pre ohne pekelné.
Ka’aba a bozkávanie Čierneho kameňa:
Hajj je jedným z piatich pilierov islamu. Všetci moslimovia ju musia vykonať aspoň raz za život, pokiaľ dokážu fyzicky zniesť cestu do Mekky. Korán hovorí:
„A vykonajte Hajj alebo 'umra v službe Alahovej.Ale ak je vám v tom zabránené (v jej ukončení), pošlite obeť na obetu, akú môžete nájsť a nehoľte svoje hlavy, kým sa obeta nedostane na miesto obetovania.A ak je niekto z vás chorý, alebo má chorobu na svojej hlave (ktorá si vyžaduje holenie), mal by ako náhradu buď sa postiť, alebo nasýtiť hladných, alebo ponúknuť obetu, a keď ste znovu v mierovom stave, ak si niekto želá pokračovať v 'umra v Hajj, musí vykonať obeť, akú si môže dovoliť, ak si ju však nemôže dovoliť, mal by sa postiť tri dni počas Hajj a sedem dní po svojom návrate, čo je spolu desať dní.Toto je pre tých, ktorých domov nie je (v blízkosti) Svätej Mešity.A obávajte sa Alaha, a vedzte, že Alah je v treste prísny.”[9]
A znovu hovorí:
„V nej sú znamenia zjavné (napríklad) Zastavenie Abrahámovo, ktokoľvek do neho vstúpi, dosiahne bezpečie, Púť je teda povinnosťou človeka, ktorou je povinný Alahovi, pre tých, ktorí si môžu dovoliť cestu, ale ak niekto z nich zaprie vieru, Alah nepotrebuje žiadne zo Svojich stvorení.”[10]
Pretože vykonanie hajj je pre moslimov veľmi dôležité, Korán zdôrazňuje:
„A vyhláste Púť medzi ľuďmi:Prídu k tebe peši a jazdiaci na všetkých druhoch tiav, spoliehajúc sa na ne cestou v hlbokých a vzdialených horách;”[11]
Alah nepoučil moslimov Mohamedovho času, ako majú vykonávať hajj – jeden z dôležitých rituálov ich viery - pretože to bol pohanský rituál a oni ho vykonávali ešte predtým, než sa stali moslimami.Ani ich nežiadal, aby bozkávali čierny kameň Ka´aby. Prečo?
Hovorí sa, že keď Abrahám a Izmael postavili Ka´abu, kameň im priniesol anjel z neba. Tento príbeh by mohol naznačovať, že Čierny kameň je meteorit, a nie nevyhnutne dar Alaha ľudstvu.
Farus Nabi cituje Al-Kalbiho, keď hovorí:
„Pred Mohamedom, Ka´aba bola obklopená 360 modlami, a každý arabský kmeň mal svojho boha. Arabi tak isto verili v džinov (neviditeľné bytosti) s mnohými potomkami. Medzi hlavné božstvá predislamskej éry patrili al-Lat ("bohyňa"), uctievaná vo forme štvorcového kameňa, al-Uzzá ("mocná"), bohyňa pokladaná za rannú zoru a uctievaná ako odštiepok granitu, hrubý ako stehno medzi Taifom a Mekkou, Manat, bohyňa osudu, uctievaná ako čierny kameň na ceste medzi Mekkou a Medínou a mesačný boh Hubal, ktorého uctievanie bolo spojené s Čiernym kameňom Ka´aba. O týchto kameňoch sa hovorilo, že spadli zo slnka, mesiaca, hviezd a planét a reprezentovali kozmické sily. Takzvaný Čierny kameň (v skutočnosti farby pálenej ambry), ktorý dnes moslimovia uctievajú, je ten istý, ktorý ich predkovia uctievali dávno pred Mohamedom a verili, že prišiel z mesiaca..”[12]
Všetky formy násilia boli v Mekke počas 4 mesiacov počas konania hajj zakázané. Ka´aba bola svätou zemou a mierou svätosti bola náboženská tolerancia. Všetci veriaci sa mohli zhromaždiť aby si uctili tradíciu, presahujúcu čas. Uctievatelia Alaha, al-Lat, al-Uzza, Manat, Hubala a dokonca aj kresťanskí Arabi, všetci tam mohli prísť. Základom uctievania bolo astrálno, 360 modiel týkajúcich sa celého roka, vrátane Mesiaca, Slnka, Venuše a Zverokruhu, ako sa dokázalo v nabateánskej a sabiánskej archeológii, kde sa vyskytuje symbol mesiaca a hviezdy, ktorý je symbolom islamu, pričom je mnoho referencií v Koráne dokazujúcim, že Mohamed prisahal pri Slnku, Mesiaci a Hviezdach.
V tejto súvislosti Robert Briffault cituje Al-Kindyho slová:
„Al-Uzza bola mesiacom, jej hlavným stánkom bola Ka´aba v Mekke, kde bola uctievaná vo forme posvätného kameňa, toho istého, ktorý dnes navštevujú pútnici v Mekke, aby ho pobozkali. Keď tak robia, pútnici recitujú výstražné prehlásenie kalifa Omara: ‘Veľmi dobre viem, že si kameň, ktorý nemôže spôsobiť nič dobrého ani zlého, a keby som nevidel proroka, požehnanie a modlitby Alahove na ňom, bozkávať ťa, ani ja by som ťa nepobozkal.”[13]
Karen Armstrong povedala:
„Al-Lat mala chrám v Taife, ktorý bol v chladnejšej a úrodnejšej časti Hijazu, a al-Uzza mala jeden v Naklahu, juhovýchodne od Mekky, a Manat, osudová mala svoj chrám v Qudayde na pobreží Červeného mora.“
„Keď Arabi uctievali tieto kamene, neuctievali ich hrubo zjednodušeným simplistickým spôsobom, ale nahliadali na ne ako na ohnisko božskosti. Arabi možno neuctievali al-Lat, al-Uzza a Manat v personalizovanej forme, ale vidíme, že im boli veľmi vášnivo naklonení. Ich kult bol obmedzený na ich chrámy, ale boli základnou časťou spirituálnej krajiny beduínov z Hijazu, ktorí videli Nakhlah, Taif a Qudad ako sväté miesta a svätyne, ktoré mohli nájsť Arabi v ich centre. Starobylosť bohýň bola ďalším dôvodom ich kultu. Keď ich uctievali v ich chrámoch, Arabi sa cítili byť v spojení so svojimi predkami, ktorí uctievali banat-al-Llah pred nimi, čo vytváralo uzdravujúci pocit kontinuity. .”[14]
Tak isto poznamenáva:
„Hajj bol pôvodne jesenným rítom, očividne presviedčajúcim slabnúce slnko, aby prinieslo zimné dažde. Pútnici sa hromadne ponáhľali do dutín Muzdalifa, miesta Boha hromu, kde bdeli celú noc na planine hory Arafat, hádzali kamene na tri posvätné stĺpy v Míne a priniesli zvieraciu obetu..”[15]
Mohamed zvrhol staré náboženstvo Arabov, ale zachoval hajj a niektoré iné pohanské rituály, keďže bolo jeho úlohou zmieriť staré náboženstvo s Islamom, ktorého bol vodcom, prijmúc tak povolenie od prastarého božstva.
Philip K. Hitti hovorí:
„Pohanská ka´bah, ktorá sa stala Pilierom islamu bola skromnou neokázalou šesťhrannou (z toho je jej meno) budovou primitívnej jednoduchosti, obvykle bez strechy, ktorá slúžila ako úkryt pre čierny meteorit, ktorý bol uctievaný ako fetiš..”[16] Pretože sa verilo že -Hajar-ul-Aswad (čierny kameň) má moc oplodniť ženy, pohania ho zachovali v vagíne bohyne al-Uzza, aby sa ho pútnici mohli dotknúť a pobozkať ho, keď prišli do Mekky vykonať ich hajj a umra. Nasledovný obrázok obloženia kameňa by mal objasniť moje stanovisko:
Vo svojej viere v účinnú povahu fetiša išli pohanské ženy ešte o krok ďalej:Po jeho pobozkaní sa samy ponúkali svätým pútnikom. Z tejto starej praxe pohanov šiíti vyvinuli koncepciu dočasného manželstva počas obdobia púte. Je uzavreté na určitú dobu a od partnerov z takého zväzku sa neočakáva, že dajú najavo že sa poznajú, pokiaľ sa následne stretnú. Všetky deti z takýchto zväzkov boli pokladané za požehnanie rodiny a hľadelo sa na ne ako na božie deti alebo svätcov..[17]
Hoci Alah prísne zakázal uctievanie bohov a ich sôch, moslimovia pokračujú nielen v uctievaní Obydlia pohanských bohov a bohýň tým, že obchádzajú okolo neho, tak isto páchajú ďalší vážny hriech tým, že svoje hlavy ponárajú do vagíny bohyne al-Uzza, aby pobozkali čierny kameň, ktorý je v nej ukrytý. Tento obrázok podporuje môj názor:
V dôsledku vážnych hriechov, ktoré moslimovia páchajú uctievaním vagíny al-Uzzy a bozkávaním čierneho kameňa, všetci sa ocitnú v ohňoch pekelných.Noví konvertiti na islam, ktorí sa obrátili na najrýchlejšie rastúce náboženstvo sveta, sa dokonca pravdepodobne ocitnú v pekle pred moslimami, pretože väčšina z nich sa obrátila na islam bez toho, aby vedela všetko, čo Alah napísal v Koráne.
Alah ich použije na priloženie pekla, ktoré sa Ho neustále pýta: Sú tu nejakí hriešnici pre môj oheň? Ak tu sú, tak ich rýchlo pošli, lebo som stále hladné!
Dr. Nawal Saadawi bola prvou ženou v egyptskej histórii, ktorej sa vyhrážali násilným rozvodom za vyjadrenie názoru, ktorý sa zhodoval s mojím ohľadom pohanského pozadia hajj a absurdnosti bozkávania kameňa. Bola obžalovaná z odpadlíctva za údajnú urážku islamu a jeho rituálov..[18]
Jej problémy sa znásobili po tom, ako kritizovala režim Anwara Sadata v roku 1981. Bola prepustená z postu riaditeľky ústavu národného zdravia, a zistila že je na zozname smrti fundamentalistov, ktorý donútil ju aj jej manžela skrývať sa. Počas interview s novinárom Wahid Ra’fattom z egyptského týždenníka al-Maydan, Nawal odkazovala na historicky akceptované fakty, že prvky Hajj, také ako je bozkávanie čierneho kameňa majú predislamské, pohanské korene.
Novinár nemohol veriť vlastným ušiam. Stále počúval, ako Nawal nazýva Hajj pohanským rituálom. „Zakladáte požiar", povedal Nawalovej. „Áno, odpovedala, „ale ľudia by to mali vedieť.“
Ra'fat’ov vydavateľ uverejnil príbeh v týždenníku, pričom si myslel, že sa bude opakovať a opakovať. Nechal vytlačiť titulnú stranu toho týždňa s titulkom: "Dr Nawal El Saadawi tvrdí, že Hajj je pozostatok pohanstva.“
Moslimskí čitatelia novín sa zbláznili a žiadali sťať jej hlavu za poburujúce vyjadrenia proti ich náboženstvu.
Týždenník potom uverejnil interview s Veľkým Muftim Egypta ohľadom fatwy (náboženského dekrétu). Vyhlásil: Ak Nawal povedala, čo noviny prehlasujú že povedala, bezpochyby zavrhla islam.
Právnik priviedol Nawal na súd, aby sa rozhodlo, či je väčšia než Alah, a aké má právo žiadať rovnaké práva pre ženy. Po istých vytáčkach súd 30 júla 2001 vyhlásil, že toto nie je prípad, ktorý by sa dal zodpovedať. Nepôjde do väzenia, ani nebude násilne rozvedená s manželom.