Saudskí gayovia sa chvália novými slobodami: „Normálni sa nemôžu bozkávať verejne alebo držať za ruky ako my“
Od Johna R. Bradleyho v Jeddahu
V presklených a mramorových obchodných pasážach tohto kozmopolitného a relatívne svetského mesta pri Červenom mori mladí saudsko arabskí muži využívajú vynáranie sa stále viac tolerovanej západne orientovanej gay scény.
Isté pasáže sú známe ako výjazdové miesta a dokonca sú tu kaviarne, obsadené prevažne gaymi. Raz týždenne sa koná veľká gay diskotéka v súkromnej vile na severe mesta. A mladí Saudi, ktorí sa na týchto podujatiach zúčastňujú, mnohí navrátilci zo Spojených štátov po útokoch z 11 septembra 2001 hovoria, že sa vzájomne spoznali cez internet.
Paradoxom Saudskej Arábie je, že hoci meč kata očakáva kohokoľvek obvineného z zločinu sodomie, v praxi je homosexualita tolerovaná.
„Vôbec sa necítim utláčaný“, hovorí jeden 23 ročný mládenec ktorý sa objavil v jednej kaviarni so skupinou očividných homosexuálnych saudských priateľov, oblečených západným štýlom a hovoriacim plynnou angličtinou. "Počul som, že po 11 septembri istý saudský študent, ktorý mal byť deportovaný kvôli vízam požiadal o politický azyl, pretože bol gay“, poznamenáva, čo vyvoláva u ostatných smiech. „Čo si vlastne myslel? Máme viac slobody ako normálne páry. Predovšetkým, nemôžu sa verejne bozkávať tak ako my, alebo ísť po ulici a držať sa za ruky.“
Domáca reformná iniciatíva Saudskej Arábie, kombinovaná s túžbou kráľovstva zbaviť sa medzinárodnej reputácie podpory extrémizmu a intolerancie môže byť dokonca výhodná pre gay komunitu v tejto prísne islamskej spoločnosti. Krátko po útokoch v Amerike – väčšina útočníkov mala saudskú národnosť - istý saudský diplomat vo Washingtone poprel, že sa v kráľovstve stínajú homosexuáli, súčasne však otvorene priznal, že "sodomia", praktizovaná mužmi so vzájomným súhlasom v Saudskej Arábii a "odohráva denne". Dokonca aj šéf notoricky známej náboženskej polície už priznal existenciu miestnej gay populácie.
Prístup k homosexuálnym mužom vzbudil medzinárodnú pozornosť, keď vyhlásenie ministerstva vnútra oznámilo v januári 2002, že traja muži v južnom meste Abha boli "sťatí za homosexualitu“. Správa vyvolala rozsiahle odsúdenie zo strany skupín homosexuálov a skupín na obranu ľudských práv na západe a promptné popretie zo strany saudského veľvyslanectva vo Washingtone. Tariq Allegany, hovorca veľvyslanectva povedal, že títo traja boli popravení kvôli sexuálnemu zneužívaniu chlapcov. Povedal: „Myslím že sa sodomia v Saudskej Arábii odohráva denne, ale nepopravujeme za ňu stále.“
Západný diplomat, sídliaci v Rijáde, ktorý poznal detaily tohto prípadu potvrdil, že títo muži boli popravení za „znásilnenie“. „Traja popravení muži zviedli istý počet veľmi mladých chlapcov a natáčali sa, keď ich znásilňovali“. Potom tieto nahrávky používali na vydieranie chlapcov, aby im priviedli svojich priateľov“. Hoci homosexualita je v Saudskej Arábii ilegálna, o konkrétnom treste sa pochybuje. V 1990 bolo deportovaných niekoľko homosexuálnych cudzincov, ale „žiadny Saud nebol nikdy trestne stíhaný za to, že je homosexuál." Tento koncept tu jednoducho neexistuje", povedal západný diplomat. Od rozruchu postínaniach odblokovala Jednotka internetových služieb kráľovstva, zodpovedná za blokovanie stránok, pokladaných za „neislamské“ alebo politicky citlivé, prístup na svoju webovú stránku pre homosexuálnych saudských surferov, potom ako bola bombardovaná kritickými emailmi z USA.
Getenio, manažér
GayMiddleEast.com povedal, že Saudská Arábia sa zdá byť citlivá na zlú publicitu, ktorú by prinieslo zablokovanie stránky „v tom čase to bolo súčasťou reklamnej kampane v USA za mnoho miliónov dolárov na zlepšenie svojho image“.
„Ibrahim bin Abdullah bin Ghaith, šéf náboženskej polície (Výboru pre propagáciu cnosti a prevenciu neresti) priznáva neobvykle výbušným jazykom, že v Saudskej Arábii sú homosexuáli a súčasne hovorí o potrebe „poučiť mladých o tejto neresti“. Ale popiera správy médií, že homosexuálne a lesbické vzťahy sú normálne v striktne oddelených školách a univerzitách, že homosexualita „sa šíri“.
V dosiaľ neobvyklej dvojstranovej špeciálnej reportáži denník Okaz hovorí, že lesbismus je „endemický“ medzi žiačkami. Svoj článok ospravedlňuje slovami Ajše, manželky prorokovej, "že v náboženstve by nemala byť žiadna hanblivosť". Článok hovorí o lesbickom sexe v školských toaletách, dievčatách, ktoré sú stigmatizované odmietnutím správania ich spolužiačok, a učiteľov, sťažujúcich sa na to, že žiadne z dievčat nebolo ochotné zmeniť svoje správanie.
P. Ghaith podal návrh, že by mohol poslať svojich "vymáhačov“ vyšetrovať. Ozbrojení obuškami, rutinne naháňajú na verejnosti mužov a ženy, ktorých podozrievajú, že nie sú priamo príbuzní. „Táto perverznosť sa nachádza vo všetkých krajinách, " povedal denníku Okaz. „Ich počet (Homosexuálov) je malý...." Tomuto hodnoteniu priamo protirečia učitelia a študenti, ktorí hovoria, že v neprítomnosti iných možností sa medzi mládežou nevyhnutne rozvíja a prekvitá „homosexuálna“ subkultúra.
„Mimoriadne pekný chlapec vždy dostane najlepšie známky na skúškach, pretože je miláčikom niektorého učiteľa“, hovorí Mohamed, učiteľ angličtiny na jednej z vládnych stredných škôl v Rijáde. „Na druhej strane poznám veľa starších chlapcov, ktorí vedome prepadli na záverečných skúškach, aby mohli zostať...so svojimi mladšími miláčikmi.
Ahmed, 19 rokov, študent na súkromnej škole v Jeddahu, hovorí, že na jeho súkromnej strednej škole nie je žiadna hanba mať chlapca. Napriek tomu jednoznačne odmieta nálepku „homosexuála“, priznáva, že aj on má teraz „zvláštneho priateľa“. „Tí, ktorí nemajú chlapca sa hanbia to priznať. Nášho chlapca predstavujeme priateľom ako „Al walid hagi“ (chlapec, ktorý patrí mne). Na začiatku semestra vždy zisťujeme, ktorý z nových chlapcov je najviac "helu" (sladký) a rozmýšľame o spôsoboch, ako sa k nemu priblížiť.