Mýty o Mohamedovi - časť 6 - Bitka pri Badre bola obranná
Ak sa o moslimoch predpokladá, že by mali bojovať v sebaobrane, potom by bitka pri Badre mala byť prípadom, kedy nepriateľ zaútočil alebo pochodoval na Mohameda v Medíne. Samozrejme, ak je to to, čomu chcete veriť, potom sa zastavte a snažte sa nedostať do kontaktu s knihami o histórii. Vtedajší moslimskí historici veľmi starostlivo dokumentovali okolnosti, ktoré bitke predchádzali a nie je tu žiadny priestor na pochybnosti pre niekoho, kto dúfa, že vtedy moslimovia bojovali v sebaobrane.
Na prvom mieste, Mekkánci nešli na Mohameda. Vyslali armádu, ale to bolo výlučne na ochranu svojich karaván pred moslimami (ktorí nedávno zabili mekkánskych vodcov karaván, ktorí bránili svoj majetok). Mekkánci nemali záujem začať vojnu, iba chceli, aby bol ich tovar a vodcovia bezpeční pred Mohamedovými nájazdníkmi.
Potom Posol počul, že Abu Sufyan prichádza zo Sýrie s veľkou karavánou Kurajšovcov s ich peniazmi a tovarom, so sprievodom tridsiatich alebo štyridsiatich mužov.. Keď Posol počul o príchode Abu Sufyana zo Sýrie, zvolal moslimov a povedal: „Toto je kurajšovská karavána s ich majetkom.Choďte a napadnite ju, možno nám ju Alah dá ako korisť."(Ibn Ishaq 428)
Záznam ďalej pokračuje, že niektorí moslimovia sa zdráhali zúčastniť sa na útoku, pretože nechceli začať vojnu. Mohamed sa o týchto mierumilovných moslimoch zmieňuje v Koráne ako o "pokrytcoch", kde ich tak isto odsudzuje do pekla a žiada skutočných moslimov, aby s nimi jednali tvrdo. (66:9).
Potom, ako Mohamed vyslal svojich mužov, aby napadli karavánu, Abu Sufyan (jeho mekkánsky protivník) sa dozvedel o jeho plánoch:
Keď sme boli blízko Hijazu, Abu Suyfan sa dopytoval každého jazdca vo svojom nepokoji, kým nedostal od niektorých jazdcov správu, že Mohamed zvolal svojich spoločníkov proti nemu a jeho karaváne.(Ibn Ishaq 428)
V tomto bode urobil Abu Sufyan dve veci, aby sa vyhol bitke. Zmenil svoju trasu, aby sa vyhol Mohamedovej armáde a poslal po pomoc. Mekkánci vyslali veľký oddiel, v sile asi 900 mužov na pomoc karaváne.
Medzi Mekkáncami a Mohamedom začala dlhá hra na mačku a myš, v ktorej tí prví urobili všetko pre to, aby sa vyhli konfliktu. (Ishaq 433-443). Kým ich Mohamed neprinútil bojovať tým, že sa vedome rozložil pred studňou, od ktorej záviseli pri návrate domov do Mekky, a smädnými Mekkáncami.
Moslimovia mali zjavnú výhodu nad unavenými a odmietavými Mekkáncami, hoci boli menej početní. Na začiatku sa bavili tým, že zabili niekoľko mužov, ktorí boli dosť zúfalí na to, aby sa pokúsili dostať k vode.
Al-Aswad, ktorý mal škriepnu a protivnú povahu, , vystúpil dopredu a povedal, “Prisahám pri bohu, že budem piť z ich cisterny, alebo ju zničím alebo umriem predtým, než ju dosiahnem.“ Hamza [moslimský silák] vyšiel proti nemu a keď sa stretli, Hamza ho zrazil na zem a kopol ho tak, že dopadol blízko cisterny. Padol na chrbát a krv od neho tiekla k jeho priateľom.Potom sa plazil k cisterne a hodil sa do nej, aby splnil svoju prísahu, ale Hamza ho sledoval a sťal ho…” (Ibn Ishaq 443)
Moslimovia sa pohrali s niekoľkými ďalšími Mekkáncami, šialenými od smädu takým istým spôsobom, predtým, než Mohamed konečne vydal rozkaz rozprášiť nepriateľa.
Obdobie, nasledujúce po víťaznej bitke bolo závratnou oslavou moslimov. Sťaté hlavy Mohamedových protivníkov z Mekky boli mu predložené ako dar a ich vrahovia odmenení. Boli pred neho privedení aj iní zajatci, kde niektorých nariadil popraviť a niektorých dal vykúpiť. Čo sa zdalo čudné dokonca aj moslimom, že Mohamed kráčal medzi mŕtvolami Mekkáncov a posmieval sa im, pričom trval na tom, že ho v pekle počujú. (Bukhari 59:314).
Ulúpené bohatstvo Mekkáncov bolo rozdelené medzi víťazmi. Hamza, ktorý zabil prvého Mekkánca, ktorý sa pokúsil dosiahnuť vodu obrátil svoju krutosť voči bezbranným zvieratá, pričom ťavám rezal hrby a pitval ich zaživa iba kvôli tomu, aby sa kochal ich agóniou. Bukhari 59:340).
Medzi spitými masakrom, Alah „prehovoril“ k Mohamedovi a povedal mu, aby si zaistil, nech mu dajú moslimovia pätinu koristi z lúpeže. Tieto slová boli v Koráne zaznamenané na večnosť „Dotazují se tě na kořist. Rci: „Kořist náleží Bohu a poslu. Bojte se Boha, dohodněte se mezi sebou a poslouchejte Boha a posla Jeho, jste-li věřící!“ (8:1), hoci dnes nemajú žiadny význam. Prorok Islamu tak isto informoval svojich mužov, že víťazstvo spôsobili légie anjelov, ktorých zoslal Alah A hle, obrátili jste se o pomoc k Pánu Svému a On vyslyšel vás řka: „Podpořím vás věru tisícem andělů, jdoucích jeden za druhým!“ (8:9) , ktorých samozrejme videl iba Mohamed. „Kéž bys mohl vidět, až andělé odvolají ty, kdož byli nevěřící, a budou je bít po tvářích a po zádech volajíce: „Okuste nyní trestu spalujícího 8:50 Z nejakého dôvodu sa anjeli neobjavili v ďalšej bitke, kde boli moslimovia porazení pri Uhude)
Väčšina 8 smej súry Koránu, jednej z jeho najnásilnejších bola „zjavená“ po bitke pri Badre. Mnohé z týchto veršov nemajú zmysel mimo ich historického kontextu, čo iba potvrdzuje, že na interpretáciu Koránu je potrebná Sira.
V každom prípade je historický kontext v úplnom protiklade s akýmikoľvek výmyslami moderných moslimov, že bitka pri Badre bola obranná. Iba Mekkánci sa toho dňa bránili – bránili svoje životy a majetok – a robili to tak neochotne, že Mohamed skutočne musel urobiť veľa, aby ich donútil bojovať.