Čelom k odpadnutiu: Úloha moslimov
Najväčším nebezpečenstvom, ktorému moslimovia čelia je to, ktoré ohrozuje ich morálny aspekt existencie, t.j. ich vieru. Preto sa na odpadnutie od islamu pozerá ako na jednu z najväčších hrozieb moslimskej komunity. Najodpornejším úkladom nepriateľov islamu je pokus zviesť jeho nasledovníkov z jeho cesty, dokonca na to používajú aj silu. O tomto Všemocný Alah hovorí (Nevěřící nepřestanou proti vám bojovat, dokud vás neodvrátí od náboženství vašeho, budou-li toho schopni.).(Al-Baqarah 2:217)
V súčasnosti je moslimská komunita vystavená strašným inváziám a agresívnym útokom, jednou z nich je misionárska invázia, ktorej cieľom je vykorenenie moslimskej komunity ako takej. Táto invázia začala svoju misiu spolu so západným kolonializmom (moslimského sveta) a stále pokračuje vo svojich aktivitách v moslimskom svete a medzi moslimskými komunitami a menšinami (v nemoslimských krajinách). Jedným z jej cieľom je vylákať moslimských konvertitov do kresťanstva. tento cieľ bol jasne formulovaný na Severoamerickej konferencii o evanjelizácii moslimv (ktorá sa konala v Colorade v roku 1978). Bolo vypracovaných štyridsať štúdií o islame a moslimoch a o tom, ako šíriť kresťanstvo medzi nimi, ktoré boli predložené na tejto konferencii a na tento cieľ bola alokovaná 1 miliarda dolárov. (chybí zdroj – záměrně?) Okrem toho bol vytvorený Zwemerov inštitút (v Južnej Karolíne) na školenie misionárov, ktorí budú kázať kresťanstvo moslimom.
Ďalším príkladom je komunistická invázia, ktorá sa rozšírila v mnohých moslimských krajinách v Ázii a Európe, ktorá nešetrila snahou na vykorenenie islamu a dala vyrásť generáciám, ktoré o islame nevedia vôbec nič.
Tretím, najnebezpečnejším a najprešibanejším druhom je sekulárna invázia, ktorá stále zohráva svoju úlohu v moslimskom svete, niekedy otvorene a niekedy v prestrojení. Snaží sa podkopať pravý islam a schvaľuje manifestáciu povier, o ktorých sa nepravdivo hovorí, že patria k islamu. – ako napríklad celá púť hajj, ktorá je zbierkou nemoslimských rituálov(http://blog.eurabia.cz/Blog/EsmeraldaZlopocasna/154-vacsina-moslimov-je-podla-islamu-urcena-pre-peklo.aspx) , prípadne kúzlo čiernej mágie istihkhara – čítajte Islamské vúdú číslo 5 – pozn. prekl.(
Povinnosťou moslimskej komunity – aby si uchovala svoju identitu – je bojovať s odpadlíctvom vo všetkých jeho formách a kdekoľvek sa objaví, nedať mu šancu preniknúť do moslimského sveta.
Bol to Abu Bakr a Spoločníci Prorokovi (nech sa Alah nimi poteší), ktorí bojovali proti odpadlíkom, ktorí nasledovali Musailema Klamára, Sijaha a Al-Aswada Al-Ansiho, ktorí falošne prehlasovali, že sú prorokmi Alaha po smrti Proroka (pokoj a požehnanie s ním). Títo odpadlíci chceli zadusiť volanie islamu už od počiatku.
Je mimoriadne vidieť odpadlíctvo získavať na sile v moslimskej komunite bez toho, aby mu čelila. Súčasný učenec popísal odpadlíctvo tohto veku tak, že povedal :Koľko odpadlíctva, a žiadny Abu Bakr, aby si s ním poradil.."1
Moslimovia musia vážne odporovať individuálnemu odpadlíctvu predtým, než skutočne zosilnie a vyvinie sa do kolektívneho.
Preto sú moslimskí právnici jednomyseľní v tom, že odpadlíci musia byť potrestaní, hoci sa líšia v určení druhu trestu, ktorým by mali byť potrestaní. Väčšina z nich, vrátane štyroch hlavných škôl práva (Hanafi, Maliki, Shaafi a Hanbali) ako aj ostatné štyri právne školy (štyri šíítske školy Az-Zaidiyyah, Al-Ithna-`ashriyyah, Al-Ja`fariyyah, a Az-Zaheriyyah) sa zhodujú na tom, že odpadlíci majú byť popravení.
Ohľadom toho bolo zaznamenaných mnoho hadísov od takých dôležitých spoločníkov, ako je Ibn `Abbas, Abu Musa, Mu`adh, `Ali, `Uthman, Ibn Mas`ud, `Ajša, Anas, Abu Hurairah, and Mu`awiyah ibn Haidah.
Napríklad, Ibn Abbas cituje Proroka (pokoj a požehnanie s ním) ako povedal :“Ktokoľvek zmení svoje náboženstvo, zabite ho.“
Podobné znenie hadísu bolo zaznamenané od autority Abu Hurairu a Mu`awiyah ibn Haidah s dôveryhodným reťazcom prenosu. Tak isto, Ibn Mas´ud zaznamenal, že Prorok, (pokoj a požehnanie s ním) povedal "Krv moslima, ktorý vyzná, že niet Boha okrem Alaha a že ja som Poslom Božím, sa nesmie preliať s výnimkou troch okolností: ak je to ženatý cudzoložník/cudzoložnica, niekto zabitý v odplate za zabitie niekoho iného, alebo niekto, kto opustil svoje náboženstvo a moslimskú komunitu.
Iná verzia tohto hadísu bola zaznamenaná Uthmanom „Krv moslima sa nesmie podľa zákona preliať, pokiaľ nie je jedným z týchto troch: osobou, ktorá odpadla po prijatí islamu, alebo sa dopustila cudzoložstva po uzavretí manželstva, alebo zabil niekoho bez dôvodu.“
Vynikajúci učenec Ibn Rajab povedal „Na treste smrti pre osobu, ktorá sa dopustila jedného z týchto troch hriechov sa moslimovia zhodujú2
Ali ibn Abi Talib (nech sa z neho Alah teší) potrestal niektorých ľudí, ktorí odpadli od islamu a prehlasovali, že sú bohom upálením po tom, ako ich pokarhal a požiadal ich o návrat do islamu, ale bezvýsledne (pozn. prekl:a to si dovoľujú kritizovať inkvizíciu, pokrytci jedni moslimskí) Dal ich upáliť, pričom zložil tieto verše:
Keď som videl vec takú vážnu,
Zapálil som oheň a zavolal Kanbára.
Quanbar bol sluhom Imáma `Ali ho.3Ibn Abbas nesúhlasil s Alim ohľadom upaľovania odpadlíkov, pričom citoval ako dôkaz pre svoje tvrdenie Hadís proroka „Netrestajte nikoho trestom Alahovým (ohňom)“. Podľa Ibn Abbása by mali byť odpadlíci zabití inak , ako ohňom. z toho vyplýva, že Ibn Abbas nie je proti zabíjaniu odpadlíkov ako takému, ale iba proti ich zabíjaniu ohňom.
Abu Musa a Muadh tak isto potrestali Žida smrťou, keďže prijal islam a potom odpadol späť k judaizmu. Muadh o tom povedal: "toto je verdikt Alaha a jeho Posla.“
Abdur-Raziq tak isto zaznamenal. Že Ibn Masud mal vo vezení niekoľko Iračanov, ktorí odpadli od islamu a potom napísal kalifovi Umarovi, čo má s nimi robiť. Umar mu odpísal, aby ich požiadal o návrat k islamu a o vyznanie viery. ak to prijmú, prepusť ich, ak odmietnu, zabi ich. Keď tak Ibn Masúd urobil, tak sa niektorí z odpadlíkov kajali a tých prepustil a zabil tých, ktorí odmietli islam, keď sa predtým stali veriacimi4
|
Prorok (PBUH) prijal pokánie skupiny odpadlíkov
|
|
|
Tak isto bolo zaznamenané, od Abu `Umar Ash-Shaybaniho, že keď sa Al-Mustawrad Al-`Ajli obrátil na kresťanstvo potom, ako prijal islam, Utbah ibn Faroad ho poslal za Alím, ktorý ho požiadal, aby sa vrátil k islamu, ale on odmietol a preto ho Ali zabil. .
Veľké a malé odpadnutie
Ibn Taymiyiah uvádza, že Prorok (pokoj s ním) prijal pokánie skupiny odpadlíkov, a nariadil, aby iná skupina odpadlíkov, ktorá spáchala iné činy, škodiace islamu a moslimom, bola zabitá.
Napríklad, v deň dobitia (fath) Mekky Prorok (pokoj s ním) nariadil aby bol zabitý Magis ibn Subabah, pretože nielen odpadol od islamu, ale urazil a zabil moslima. On (pokoj s ním) tak isto nariadil, aby bol zabitý Ibn Abi Sarh, pretože odpadol od islamu a šíril klamstvá a klebety.
Ohľadom tohto Ibn Taymiyah rozlišuje medzi dvoma druhmi odpadnutia, odpadnutie, ktoré neškodí moslimskej spoločnosti a odpadnutie, pri ktorom odpadlíci vedú vojnu proti Alahovi a Jeho Poslovi a šíria neprávosť na zemi. Pokánie odpadlíka prvého druhu je možné prijať, zatiaľ čo v druhom prípade, ak sa tak nestane po tom, ako odpadlík dostane do rúk moslimských orgánov.6
|
Ibn Taymiyah rozličoval medzi škodlivým odpadnutím a neškodným.
|
|
|
Abdur-Raziq, Al-Baihaqi, a Ibn Hazm zaznamenali, že sa Anas vrátil z džihádovej výpravy a šiel za Umarom, ktorý sa ho opýtal „Čo sa stalo so šiestimi ľuďmi z kmeňa Bakr ibn Wa'il, ktorí odpadli od islamu?“ Anas povedal „Ó veliteľ veriacich, boli ľudia, ktorí odpadli a pridali sa k polyteistom a preto boli zabití v bitke.“ Umar povedal „Alahovi patríme a k nemu sa vraciame.“ Anas sa začudoval „Nebola ich trestom smrť?“ Umar odpovedal: „Áno. Bol by som ich požiadal o návrat do islamu a pokiaľ by boli odmietli, bol by som ich uväznil.7
Tento Umarov prístup bol tak isto dodržiavaný Ibrahimom An-Nakh`I, a Ath-Thawrim, ktorý povedal „toto je náhľad, ktorý nasledujeme“8 Ath-Thawri tak isto povedal, že je možné odložiť trest odpadlíkovi, pokiaľ je tu nádej, že by sa mohol vrátiť k islamu9
Z môjho pohľadu, keďže učenci rozlišovali medzi veľkými a malými novotami v náboženstvami a medzi púhymi inovátormi a tými, ktorí šírili a rozhlasovali svoje inovácie v náboženstve, tak isto môžeme rozlišovať medzi veľkým a malým odpadnutím, a medzi odpadlíkmi, ktorí nevedú vojnu proti islamu a moslimom a tými, ktorí vyhlasujú svoje odpadnutie a vyzdvihujú ho.
Veľké odpadnutie, kde odpadlík verejne a otvorene rozhlasuje svoje odpadnutie slovom alebo písmom má byť, z viacerých dôvodov prísne potrestaná trestom smrti, v súlade s väčšinou učencov a zjavným významom Prorokových hadísov. Inak je možné postupovať podľa názorov An-Nakh iho a Ath-Thawriho, ktoré vychádzajú z Omarovho prístupu.
Odpadlíci, ktorý volajú po odpadnutí z islamu sa nielenže stali neveriacimi v islam, ale tak isto sa stali nepriateľmi islamu a moslimského národa. Týmito svojimi činmi sa dostali do kategórie tých, ktorí vedú vojnu proti Všemocnému Alahovi a Jeho Prorokovi a šíria neprávosť na zemi.
Podľa Ibn Taymiyah, vedenie vojny je niečo, čo je možné urobiť útočením na to alebo hovorením proti tomu (sloboda slova a svedomia jak remeň : pozn prekl). Posledne menované môže byť oveľa nebezpečnejšie ako predposledné s ohľadom na náboženstvo. to je tak isto prípad šírenia neprávosti: Môže to byť spôsobenie fyzického poškodenia alebo spôsobením morálnej ujmy, pričom posledná je pravdepodobne oveľa nebezpečnejšia ako prvá s ohľadom na náboženstvá. Toto dokazuje, ako je omnoho nebezpečnejšie viesť vojnu proti Alahovi a jeho Poslovi tým, že sa proti nim hovorí a snaží sa šíriť neprávosť v krajine. .10
V arabskej kultúre hovoríme, že pero je mocnejšie jazyka. Písanie o niečom je omnoho efektívnejšie ako o tom iba hovoriť, zvlášť v dnešnej dobe a veku, keďže texty sa dajú široko publikovať.
Na druhej strane, odpadlík je odrezaný od lásky, oddanosti a súladu s slovami Alaha všemohúceho [z vás se s nimi přátelí, ten stane se jedním z nich a Bůh věru nepovede lid nespravedlivý] (Al-Ma'idah 5:51).Toto rozhodne prekračuje trest popravy z hľadiska ľudí so zdravým rozumom.
Prečo je odpadlíctvo v islame prísne trestané?
Moslimská komunita je založená na viere a presvedčení. Viera je základom jej identity, uholným kameňom a duchom jej života. práve preto nesmie nikomu dovoliť narušiť túto identitu. preto je prehlásenie odpadnutia pokladané za najväčší zločin v očiach islamu, keďže predstavuje nebezpečenstvo pre identitu moslimskej komunity a jej morálnu existenciu. Inými slovami, zahráva sa s prvými piatimi hlavnými cieľmi šaríje, ktoré sa islam v rámci svojho morálneho a legislatíneho systému snaží zachovať - náboženstvo, život, potomstvo, intelekt a vlastníctvo. Náboženstvo je na prvom mieste, keďže veriaci môžu obetovať seba, svoju krajinu a svoje bohatstvo svojmu náboženstvu.
Islam nenúti ľudí, aby sa k nemu pridali ani nenúti nikoho prijať alebo opustiť akékoľvek iné náboženstvo (skutočne? tak tu sa šejkovi musel od klamstva skrútiť nos),ale kladie veľký dôraz na presvedčenie tých, ktorí ho prijímajú http://www.islamonline.net/servlet/Satellite?cid=1233567716711&pagename=IslamOnline-English-Ask_Scholar%2FFatwaE%2FFatwaEAskTheScholar - veľmi jednoduché – prídeš do mešity, povieš šahádu pred dvoma svedkami, imám zapíše do knihy a voilá, si moslim.. štúdium Koránu, princípov islamu,.... ale načo.. takými zbytočnosťami sa prplú iba kresťania a iné nenebeské náboženstvá, jediné nebeské to nepotrebuje)Kdyby byl Pán tvůj chtěl, věru by byli všichni, kdož na zemi jsou, vesměs uvěřili. Chceš snad donutit lidi, aby se stali věřícími
(Yunus 10:99)
|
Všemocný Alah nedovoľuje, aby sa náboženstvo bralo na ľahkú váhu....
|
|
|
On, Všemocný tak isto hovorí (Nebudiž žádného donucování v náboženství! A již bylo jasně rozlišeno správné vedení od bloudění!
)(Al-Baqarah 2:256) (
Súra 8,39 [text se shoduje s obsahem súry 2,193]: Bojujte tedy proti nim, aby už nebylo pokušení k odpadlictví a aby všechno náboženství bylo jen Boží (Alláha)
Súra 9,29: Bojujte proti těm, kdož nevěří v Boha a v den poslední a nezakazují to, co zakázal Bůh a Jeho posel, a kteří neuctívají náboženství pravdy, z těch, kterým se dostalo Písma – dokud nedají poplatek přímo vlastní rukou, jsouce poníženi.)
Napriek tomu. Všemocný Alah nedovoľuje, aby sa náboženstvo bralo na ľahkú váhu: Osoba, ktorá sa pridá jeden deň a zavrhne druhý deň je podobná skupine Židov, o ktorých Korán hovorí (Někteří z vlastníků Písma říkají: „Věřte na počátku dne v to, co bylo sesláno věřícím, a na jeho konci to popřete, snad se oni odvrátí od víry své.) (Aal `Imran 3:72)
Okrem toho, islam nevolá po poprave odpadlíkov, ktorí nerozhlasujú svoje odpadnutie ani ho nezverejňujú. Skôr necháva potrestanie na druhý svet, ak títo ľudia zomrú v stave odpadlíctva, ako Všemocný Alah hovorí (Pro ty z vás, kdož od náboženství svého odpadnou a jako nevěřící zemřou, marné bude jejich konání na tomto i onom světě - ti ohně obyvateli se stanou a nesmrtelní v něm budou..(Al-Baqarah 2:217) napriek tomu si tento typ odpadnutia môže vyslúžiť trest v tomto svete podľa uváženia. (nikoli, správně je podle výše uvedeného :“Ktokoľvek zmení svoje náboženstvo, zabite ho.“ – s příklady proroka se nesmlouvá – kontradikce s předcházejícím textem)
|
Islam nevolá po poprave odpadlíkov, ktorí nerozhlasujú svoje odpadnutie ani ho nezverejňujú.
|
|
|
Trest smrti s ohľadom na odpadnutie sa má použiť iba na tých, ktorí rozhlasujú svoje odpadnutie a volajú ostatných, aby urobili to isté. Islam stanovuje tento prísny trest, aby ochránil svoju jednotu a identitu svojej komunity. Každá komunita na svete má svoje základy, ktoré sa musia udržiavať neporušené, také ako je identita, lojalita a príslušnosť. V súlade s tým, žiadna komunita neakceptuje, aby člen tejto komunity zmenil svoju identitu alebo venoval svoju lojalitu jej nepriateľom. Pokladajú zradu krajiny za vážny zločin, a zatiaľ nikto nevyzýval, aby ľudia mali právo meniť svoju lojalitu jednej krajiny za druhú kedykoľvek sa im zachce. (to je lež, týká se to plně jen komunit postavených na mafiánských základech – mafie, mara, n draghetta atd. Je dobré vědět, jaký typ komunity považují muslimové za normální...)
Odpadlíctvo nie je iba intelektuálna situácia, ktorej zvládnutie je obmedzené na diskusiu o princípe slobody vyznania, tak isto zahŕňa zmenu lojality a identity. Ľudia, ktorí odpadnú od islamu sa vzdajú svojej lojality voči moslimskému národu a venujú svoju vernosť, srdce a dušu jeho nepriateľom. Toto je uvedené v potvrdenom hadíse, ktorý objasňuje, krv akých ľudí je možné preliať v súlade so zákonom a medzi týmito ľuďmi uvádza aj odpadlíka, slovami „ alebo niekoho, kto opustí svoje náboženstvo a moslimskú komunitu“ (Ibn Mas`ud).
|
Odpadlíctvo zahŕňa zmenu lojality a identity
|
|
|
Fráza „a moslimskej komunity“ je súčasť popisu odpadlíka; toto vysvetľuje, že každý odpadlík od islamu implicitne opúšťa komunitu moslimov. (neboli implikuje, že každý, ať opustí islám veřejně nebo soukromě, opustil komunitu a je tedy na místě jej považovat za nepřítele – kontradikce proti předcházejícímu textu)
Hoci je odpadlíctvo zločin, práva odpadlíka nesmú byť porušené, ani nie sú potrestaní za iné veci ako tie, ktoré robia alebo proklamujú, slovom alebo písmom (proti islamu a moslimom), keďže otvorené hovorenie alebo činy proti islamu je jasným prejavom neviery a nedajú sa vykladať inak. Pokiaľ by tu bola v tomto ohľade akákoľvek pochybnosť, osobe obvinenej z odpadlíctva by mala byť daná výhoda pochybnosti.
Nedbalosť v trestaní odpadlíkov, ktorí vyhlasujú svoje odpadnutie a volajú po odpadnutí uvádza do nebezpečenstva celú komunitu a vystavuje ju utrpeniu, ktorého dôsledky pozná iba Alah všemohúci. Toto môže viesť k tomu, že odpadlík zvedie aj iných ľudí, zvlášť dôverčivých a slabých vo viere. Toto, na druhej strane môže viesť k tomu, že títo odpadlíci vytvoria skupinu, ktorá je nepriateľská voči moslimskému národu a spoja sa proti nemu s jeho nepriateľmi. Takýmto spôsobom upadne moslimský národ do intelektuálnych, sociálnych a politických dišpút a dezintegrácie, ktorá sa môže vyvinúť do krvavého konfliktu, dokonca aj do občianskej vojny, ktorá môže všetko zničiť.
Jeden z týchto scenárov sa odohral v Afganistane, keď sa skupina ľudí vzdala svojej viery a prijala komunistické presvedčenie po tom, ako študovali v Rusku. Boli naverbovaní komunistickou stranou. Afgánsky ľud si nebol vedomý tohto nebezpečenstva, ktoré umožnilo tejto skupine prevziať moc v Afganistane a vďaka svojej moci sa rozhodli úplne zmeniť identitu tamojšej moslimskej komunity. Ale afgánski moslimovia nepodľahli, odolávali kým mohli a sformovali odvážny afgánsky džihád proti komunistickým odpadlíkom, ktorí sa dokonca odvážili požiadať o ruskú vojenskú pomoc proti svojmu ľudu a krajine. Ruská armáda napadla Afganistan tankami a delami a ťažko ho bombardovala.
Toto bol scenár desať rokov trvajúcej občianskej vojny, ktorá zničila Afganistan a spôsobila smrť a zranenia miliónov ľudí.
Toto všetko bol dôsledok ignorovania odpadlíkov a nereagovania na zločin odpadlíctva od samotného počiatku. Keby boli bývali títo odpadlíci potrestaní predtým, než sa situácia stala vážnou, Afgánsky ľud by bol zachránený od mnohého zla tejto agresívnej vojny a jej deštruktívnych výsledkov . .
Ideologické smernice
Chcel by som definovať nasledovné návody, ktoré sú podstatné pre posudzovanie odpadlíkov:
1.Usúdenie, či niekto odpadol od svojho náboženstva je veľmi vážna vec, čo znamená oddelenie od rodiny a komunity. Keď ženatý muž odpadne od islamu, je oddelený od svojej ženy a detí, keďže nie je zákonné pre moslimskú ženu, aby bola vydatá za bezverca,11čo sa týka detí, nie je vhodné, aby sa o ne ďalej staral.Okrem toho je tu materiálny trest, ktorý mu bude udelený, v súlade s konsenzom učencov. čiže musí byť s najvyššou možnou istotou zistené, či osoba, o ktorej sa s určitosťou vie, že bola moslimom, je odpadlíkom. Púha pochybnosť sa má prehliadnuť. Jednou z najvážnejších vecí, pred ktorými varuje Sunna Prorokova, je označiť niekoho za neverca bez toho, aby na to boli právne dôkazy.
2.Vydanie fatiev o odpadnutí istej osoby je v rámci povinností známych učencov, ktorí sa dobre vyznajú v islamskej jurisprudencii a vedia rozlišovať medzi jasnými dôkazmi a tými, ktoré sú pochybné, medzi veršami, ktorých význam bol definovaný a tými, ktorých význam je alegorický, a medzi náboženskými textami z ktorých je možné odvodzovať dedukcie a tými, ktoré sa musia brať doslovne. Nesmú nikoho označiť, pokiaľ tu nie je iná možnosť, pričom sa musí zistiť, či on alebo ona popreli základný princíp náboženstva alebo sa mu vysmievali alebo verejne urazili Všemocného Alaha a jeho Posla slovom alebo písmom a podobne.
Vážnosť a závažnosť otázky vydania rozsudku v tomto ohľade diktuje, že sa nesmie nechať nekvalifikovaným učencom, ktorí môžu vydať unáhlené rozsudky bez odôvodnenia.
3. Je to moslimský vládca, ktorý by mal vykonať potrestanie odpadlíka. O treste by sa malo rozhodnúť v súlade s rozsudkom moslimského súdnictva. Tento rozsudok by mal byť založený výlučne na zákone Alaha všemohúceho, ktorý odvodzuje svoje výroky od dôkazov v Alahovej Knihe a Sunne jeho Proroka, keďže Korán a Sunnah sú hlavnými zdrojmi, ku ktorým sa ľudia utiekajú, keď sa v niečom nezhodnú. Všemocný alah ohľadom toho hovorí (An-Nisaa' 4:59). Vy, kteří věříte! Poslouchejte Boha a poslouchejte posla a ty, kdož mezi vámi mají autoritu! A jste-li ve sporu o nějakou věc, předejte její rozhodnutí Bohu a poslu - jestliže věříte v Boha a v den soudný!.
Kvalifikáciu kompetentného sudcu v islame si vyžaduje, aby ovládal rozsudky šaríje pomocou osobného usudzovania (itjihad) z primárnych náboženských textov. Pokiaľ tejto osobe chýba táto vlastnosť, musí vyhľadať pomoc renomovaných učencov, ktorí sú ijtihadu schopní, takže môžu odhaliť pravdu a nevydávať rozsudky bez dôvodu alebo ich vydávajú podľa rozmaru, za čo budú v súdny deň odsúdení do pekla.
4.Väčšina učencov je toho názoru, že odpadlíci by mali byť požiadaní o pokánie a návrat do islamu predtým, než sa na nich vykoná trest. Okrem toho, Ibn Taymiyah vo svojej knihe , As-Sarim Al-Maslul `ala Shatim Ar-Rasul napísal " Spoločníci proroka (nech sa alah poteší) boli jednomyseľný v tom, že odpadlíka je potrebné požiadať, aby sa kajal a vrátil k islamu predtým, než sa na ňom vykoná trest.“
Niektorí právnici hovoria, že odpadlíkovi sa má dať na pokánie 3 dni, niektorí hovoria, že je to menej ako toto, niektorí že je to viac, a ešte ďalší hovoria, že je potrebné ho o to žiadať tak dlho, ako žije. Niektorí učenci napriek tomu robia výnimku v prípade pokrytca (zendiq), ktorý predstiera, že je moslim, ktorým v skutočnosti nikdy nebol. V súlade s istými učencami nie je možné prijať pokánie od pokrytcov. Toto platí aj pre tých, ktorí urážajú Proroka (pokoj a požehnanie s ním). (není možné přijmout pokání za odpadnutí od pokrytců, kteří nemohli odpadnout od islámu, protože nikdy nebyli muslimy, nicméně je možné je potrestat jako by odopadli? Navíc kontext - viz umarova smlouva nebo jiné zdroje, které zakazují dhimmi imitovat muslimy oblečením nebo chováním – viď http://blog.eurabia.cz/Blog/EsmeraldaZlopocasna/149-podporovanie-popierania.aspx a http://info.pravdaoislamu.cz/index.php/2006/03/29/omarova-smlouva/ )
Účelom lehoty, danej odpadlíkom je dať im možnosť, aby znovu prehodnotili svoju situáciu, keďže už mohli prekonať svoj stav zmätenosti a znovu môžu byť presvedčení o tom, že islam je pravé náboženstvo, ak skutočne hľadajú pravdu. Ale ak je ich odpadnutie založené na túžbach alebo na činnosti v záujme nepriateľov islamu, nech ich prísne potresce Všemohúci Alah.
Niektorí súčasní intelektuáli hovoria, že je to Alah Všemohúci, a nie človek, ktorý odmieta (alebo zamieta) pokánie. Ale toto sa týka výrokov o druhom svete. Čo sa týka tých, ktorí sú z tohto sveta, zjavné pokánie (hriešnikov) a vyhlásenie ich islamu musí byť prijaté príslušnými orgánmi. Alah Všemohúci nám nariaďuje posudzovať ľudí v súlade s ich zjavnými stavmi, o ich zámeroch vie iba on. Ohľadom tohto, bol zaznamenaný autentický hadís, podľa ktorého krv a vlastníctvo tých, ktorí svedčia že niet boha okrem Alaha bude neporušiteľné a že výsledok ich chcenia bude s Alahom (ohľadom ich zámerov a toho, čo ukrývajú vo svojich srdciach).
Čiže, ak sa jednotlivci rozhodnú sami označovať ľudí za odpadlíkov a podľa toho ich odsudzovať ako tých, ktorí si zaslúžia trest smrti a naviac sa snažia vykonať trest sami, prestavovalo by to veľké nebezpečenstvo pre životy a vlastníctvo ľudí. Ak by sa toto malo stať, potom by mali prostí, neučení ľudia tri autority súčasne: Autoritu na vydávanie fatiev – obžalovaním istých ľudí z odpadlíctva – autoritu na vydávanie rozsudkov a autoritu na vykonanie týchto rozsudkov. Inými slovami, boli by muftim, vyšetrovateľom, sudcom a policajtom súčasne . (všeobecné vraždění v muslimstvu jako mezi sunnity a šíity jako by se vůbec nekonalo...zase mlží)
Vyvrátenie námietok intelektuálov
Niektorí súčasní spisovatelia, ktorí nie sú dostatočne vybavení znalosťami náboženstva namietajú voči trestu smrti za vyhlásené odpadlíctvo, pričom hovoria, že tento trest nie je zmienený v Koráne. Je uvedený iba v hadíse ahad (hadís, ktorý je rozprávaný počtom ľudí, ktorých počet nedosahuje počet hadísu mutawatir, čo je hadís rozprávaný takým veľkým počtom ľudí, že sa nedá očakávať, že by sa všetci vzájomne dohodli na lži) a hadísy ahad, podľa nich, sa nesmú brať ako podklad pre právne tresty, predpisované šaríjou.
Ale túto námietku je možné vyvrátiť vo viacerých nasledovných aspektoch. Najprv, v súlade s konsenzom učencov, autentická sunna je zdroj pre výroky, používané v Šaríji. Alah všemohúci hovorí:Poslouchejte Boha a poslouchejte posla.](An-Nur 24:54). Tak isto hovorí: (An-Nisaa' 4:80 Kdokoliv je poslušen posla, je poslušen i Boha,)
Čo sa týka hadísov, špecifikujúcich trest smrti pre odpadlíkov, boli preukázané ako autentické. Okrem toho, boli zavedené do praxe Spoločníkmi v období Správne vedených kalifov.
Okrem toho, vyhlásenie, že hadísy ahad sa neberú ako podklady pre právne predpísane tresty nie je obhájiteľné, keďže všetky nasledované školy jurisprudencie záviseli pri predpisovaní trestu za konzumáciu alkoholu od hadísu ahad, ktorý uvádza takýto trest. Okrem toho, hadísy ahad, ktoré boli zaznamenané o treste za odpadlíctvo sú početnejšie a autentickejšie ako tie, ktoré sa týkajú trestu za konzumáciu alkoholu.
Pokiaľ by to bolo tak, že hadísy ahad nie sú použiteľné ohľadom právne predpísaných trestov, toto by znamenalo prehliadať Sunnu ako druhý primárny zdroj Šaríje hneď po Koráne, alebo prinajmenšom, prehliadať jej 95 (ak nie 99) percent. Toto by na druhej strane podkopalo princíp rešpektovania Koránu Alaha Všemohúceho a Sunny Prorokovej. Toto je preto, že z hľadiska učenca povedané, hadísy ahad predstavujú väčšinu hadísov, venujúcich sa výrokom šaríje, a hadísy mutawatir, ktoré sú analogické s hadísmi ahad sú tak vzácne, že niektorí vynikajúci učenci vo vede hadísu, tak ako to uvádza Ibn As-Salah vo svojom vynikajúcom úvode do vied hadísov, povedal, že sa takmer nedajú nájsť.
Mnohí pisatelia, ktorí popierajú hadísy ahad ako zdroj výrokov šaríje nevedia presne, čoho sa hadísy ahad týkajú. Myslia si, že sú to tie, ktoré sú zaznamenané iba cez jedného šíriteľa hadísu, čo nie je pravda, keďže hadísy ahad pochádzajú zo skupiny jednotlivcov menej početnej, ako hadísy mutawatir v jednom alebo viacerých stupňoch prenosu hadísu, ktorý je možné vysledovať cez nepretržitý reťaz narátorov až k Prorokovi (pokoj s ním). Ahad hadís môže byť zaznamenaný dvoma, troma, štyrmi alebo viacerými Spoločníkmi a stále väčším počtom nasledovníkov, ktorí ho zaznamenali ďalej.
V tomto ohľade, hadís týkajúci sa trestu smrti pre odpadlíka bol zaznamenaný veľkým počtom Spoločníkov, niektorí z nich boli uvedení vyššie. Takže, toto je dobre známy hadís z tohto ohľadu.
Druhý a ďalší významný zdroj Šaríje v islame je konsenzus učencov (o jej výroku). Ohľadom odpadlíctva, všetci moslimskí právnici všetkých právnych škôl, sunniti aj šíti súhlasia, že odpadlík musí byť potrestaný. Väčšina právnikov, okrem toho súhlasí, s výnimkou Umar, An-Nakh`i, a Ath-Thawri že ich trestom je smrť. Napriek tomu je tu konsenzus učencov, že odpadnutie sa pokladá za zločin hodný trestu.
Po tretie, niektorí raní moslimskí učenci sú toho názoru, že nasledovný verš sa týka toho, ako je potrebné jednať s odpadlíkmi (Trest tých, ktorí vedú vojnu proti Alahovi a Jeho poslovi a odporujú a šíria neprávosť v krajine je:A odměnou těch, kdož vedli válku proti Bohu a Jeho poslu a šířili na zemi pohoršení, bude věru to, že budou zabiti anebo ukřižováni či budou jim useknuty jejich pravé ruce a levé nohy anebo budou ze země vyhnáni.
(Al-Ma'idah 5:33 ).Z týchto učencov je Abu Qulabah a iní.12
Citovali sme názor Ibn Taymiyu o dôsledkoch vedenia vojny proti Alahovi a Jeho poslovi hovorením otvorene poroti nim je pre islam omnoho nebezpečnejšie ako fyzicky útočiť na jeho nasledovníkov a morálna neprávosť v krajine je omnoho nebezpečnejšia, ako fyzická.
Toto je ďalej podporené faktom, že medzi hadísmi, ktoré hovoria, že nie je zákonné preliať krv moslima, pokiaľ to nie je jeden z troch osôb, je tu hadís, ktorý zaznamenala Ajša s takým istým účinkom, ale namiesto slov „niekto kto opustí svoje náboženstvo a moslimskú komunitu“ ona zaznamenala „alebo niekto, kto vyjde viesť vojnu proti Alahovi a Jeho Prorokovi, má byť v tomto prípade zabitý, ukrižovaný alebo vypovedaný z krajiny.“ To znamená, že bezprostredne vyššie uvedený verš obsahuje odkaz na odpadlíkov.
Všimnite si, že Alah Všemohúci hovorí (Vy, kteří věříte! Kdo z vás se odřekne náboženství svého . . . A Bůh přivede lidi, které bude milovat a kteří budou milovat Jeho a kteří budou pokorní vůči věřícím a přísní vůči nevěřícím, budou bojovat na cestě Boží a nebudou se bát výčitek nikoho. A toto je laskavost Boží a On ji uštědřuje, komu chce, a Bůh je velkorysý, vševědoucí.](Al-Ma'idah 5:54)
Tento verš uvádza, že Všemohúci Alah pripravil skupinu veriacich, o ktorých charakteristikách sa hovorí vo verši, aby zaobchádzali s odpadlíkmi tak že budú „tvrdí na neveriacich“, ako bol prípad Abu Bakra a veriacich Spoločníkov s ním, keď chránili islam proti odpadlíctvu.
Existujú tak isto verše o pokrytcoch, ktoré uvádzajú, že sami seba chránili pred zabitím kvôli svojej neviere, keď prisahali opačne, aby sa zalíškali veriacim. Medzi tieto verše patria nasledovné, [Zaštítili se přísahami svými a odvracejí od cesty Boží - a pro ně připraven je trest zahanbující] (Al-Mujadilah 58:16); [A budou vás zapřísahat, abyste v nich opět nalezli zalíbení ] (At-Tawbah 9:96); a [A přísahají při Bohu, že to neřekli, avšak již pronesli slova nevíry a stali se nevěřícími poté, co byli již muslimy] (At-Tawbah 9:74).
Podľa týchto veršov, pokrytci popreli svoju nevieru a odprisahali to, čo indikuje, že tu boli jasné dôkazy ich neviery, pričom ich falošné prísahy ich neuchránia od trestu .13 (Tato pasáž dokládá, jak je to s opravdovým přesvědčením – tvrdí, že je možné nevěřit, nebýt přesvědčen a přesto se stát muslimem - a následně odpadnout. Celý koncept je nesmysl – buď nebyli muslimové a pak neodpadli, nebo byli muslimové a pak nefunguje celý zbytek argumentace o neposkytnutí možnosti pokání pokrytcům, nejsou pokrytci)
Odpadnutie vládcov
Najnebezpečnejší druh odpadnutia je odpadnutie vládcu, od ktorého sa predpokladá, že bude ochraňovať vieru moslimského národa, odporovať odpadlíctvu a súčasne vytrhávať odpadlíkov z moslimskej komunity. Napriek tomu zisťujeme, že mnohí vládcovia sa stali odpadlíkmi tajne a otvorene, podporujú zhýralosť tajne aj zjavne a chránia odpadlíkov, zverujú im tituly a udeľujú vyznamenania.
Tento druh vládcov uprednostňuje nepriateľov Alaha a sú proti skutočným uctievateľom Alaha. Berú náboženstvo na ľahkú váhu, znižujú šaríju, nerešpektujú nariadenia a zákazy Božie a Prorokove, opovrhujú svätými emblémami a symbolmi moslimského národa, menovite členmi domácnosti Proroka, jeho zbožnými Spoločníkmi, Správne vedenými kalifmi, vynikajúcimi náboženskými vedcami a hrdinami islamu.
Naviac, pokladajú dodržiavanie nariadení islamu, takých ako vykonávanie modlitieb v mešite pre mužov a nosenie závoja pre ženy za zločin a manifestáciu extrémizmu. Nielen to, ale tak isto sa snažia vyhlasovať a uplatňovať filozofiu "podkopávania zdrojov“ z ktorých skutoční moslimovia vyvodzujú, akým smerom sa majú vydať v procese vzdelávania, v médiách a v kultúre, aby tak zabránili vytvoreniu skutočnej moslimskej mentality. Okrem toho, prenasledujú skutočných apoštolov islamu a bránia každému volaniu ku viere a hnutiu, ktoré má za cieľ oživenie náboženstva a na tomto základe zdokonalenie sveta.
Napriek tomu je zvláštne, že tento druh ľudí, napriek ich flagrantnému odpadlíctvu sa zaujímajú o uchovanie vonkajšieho zjavu islamu, čo prešibane používajú pri ničení islamu, takže ich moslimský národ pokladá za moslimov, hoci sa snažia znič ť základnú vnútornú štruktúru (viery). Môžu sa dokonca snažiť o spojenie s náboženstvom podporovaním falošných prejavov náboženstva a spájajú sa s neúprimnými náboženskými vodcami, ktorí sa im zaliečajú a ktorých niektorí popisujú ako „učencov politickej moci a agentov polície.“
V takto komplikovanej situácii, pretože ak sú pri moci títo ľudia v oficiálnych orgánoch, zodpovedných za vydávanie fatiev a súdnictvo, kto ich môže odsúdiť ako odpadlíkov a potrestať ich za ich otvorenú nevieru? Prorok (pokoj a požehnanie s ním) hovoril o otvorenej neviere tohto druhu ľudí v hadíse, ktorý má nasledovné znenie:
`Ubadah ibn As-Samit : Prisahali sme Prorokovi vernosť islamu a medzi podmienkami, za ktorých prijal našu prísahu bola jedna, že nesmieme bojovať proti vládcovi, pokiaľ neuvidíme na ňom otvorenú nevieru (kufr), na ktorú musíme mať dôkaz od Alaha.“ (Al-Bukhari a Muslim)14.
Tu prichádza úloha verejnej moslimskej mienky, ktorá má byť vedená renomovanými islamskými vedcami a ľuďmi, ktorí volajú ľudí k islamu a nezaujatými intelektuálmi. Pokiaľ by sa im zabraňovalo vo vykonávaní ich úlohy, ich vytrvalý odpor bude určite viesť jedného dňa ku koncu týchto odpadlíckych utlačovateľov, pretože pre moslimskú komunitu nie je jednoduché stratiť svoju identitu alebo robiť ústupky ohľadom svojej viery a posolstva.
Francúzsky kolonializmus v Alžírsku a ruský kolonializmus v krajinách s moslimskou väčšinou sa kruto snažil vykoreniť moslimskú identitu, hoci to nemalo žiadny efekt. Kolonializmus a tyrania sa skončili, zatiaľ čo islam a moslimovia zostali. Napriek tomu, vojna vedená proti islamu zo strany niektorých sekulárnych vládcov niektorých moslimských krajín, ako aj niektorými sekularistickými moslimskými imigrantmi sa stala omnoho tvrdšou a nebezpečnejšou ako tá, ktorú viedli proti islamu a moslimom koloniálne mocnosti.
(tato pasáž je zjevně agitace proti sekulárnějším formám muslimských států – koresponduje s náhledem Muslimského bratrstva a Talibanu na Egypt, Tunisko, Alžírsko, Afghánistán, Pákistán a další severoafrické a asijské státy)
Skryté odpadlíctvo
Existuje aj iný typ odpadlíctva medzi ľuďmi, ktorí sa neodvažujú vyhlásiť svoju výslovnú nevieru a otvorene viesť vojnu proti všetkému, čo je náboženské. Títo odpadlíci sú omnoho prešibanejší. Obaľujú svoje odpadnutie do rôznych plášťov, prešmykujúc sa veľmi prešibaným spôsobom do mysle, tak isto ako sa v tele šíria zhubné nádory. Títo ľudia nie sú spozorovaní, keď sa vnútia alebo začnú šíriť svoje klamstvá, ale väčšinou je ich cítiť vtedy, keď ovplyvňujú mysle. Vo svojich útokoch nepoužívajú pušky, napriek tomu sú ich útoky neľútostné a prešibané.
Renomovaní islamskí vedci a dobre oboznámení právnici si sú vedomí existencie tohto typu odpadlíkov, ale nemôžu nič robiť tvárou v tvár takým profesionálnym zločincom, ktorí sa pevne etablovali a nedali zákonu šancu, aby ich potrestal. Sú to pokrytci, ktorí budú spočívať na najnižšom poschodí ohňa pekelného.
Toto je intelektuálne odpadlíctvo, ktorého stopy vidíme každodenne v novinách a knihách, v rádiu a TV programoch a v zákonoch, ktoré riadia ľudské záležitosti. Tento druh odpadlíctva – aspoň z môjho pohľadu – je omnoho nebezpečnejší ako otvorene vyhlásené odpadlíctvo, pretože to prvé pracuje nepretržite na širokej úrovni a súčasne sa mu nedá ľahko odporovať tým istým spôsobom ako druhému, ktoré vždy spôsobí veľký rozruch, priťahuje pozornosť a zvíri verejnú mienku.
Pokrytectvo je omnoho nebezpečnejšie ako otvorená neviera. Tento fakt by sa mal jasne rozlišovať keď sa zamýšľame nad veľkým nebezpečenstvom, ktoré vodca medínskych pokrytcov, Abdullah ibn Ubayy, predstavoval pre islam. Medínski pokrytci boli pre islam väčšou hrozbou ako Abu Jahl a pohania v Mekke. A preto Korán uvádza iba dva verše, haniace neveriacich na začiatku súry Kravy, zatiaľ čo pokrytcom sa venuje v tej istej súre trinásť veršov.
Intelektuálne odpadlíctvo sa neustále šíri dňom a nocou. Cítime jeho neustály a nepretržitý vplyv v našej spoločnosti. Je nevyhnutný rozsiahly útok na úrovni moci a myslenia. Kladnou náboženskou povinnosťou muslimov je viesť vojnu s takýmto skrytým nepriateľom, bojovať s ním takou istou zbraňou, akou útočí proti spoločnosti. Tu prichádza úloha renomovaných učencov, ktorí sú dobre oboznámení s islamskou jurisprudenciou.
Je pravda, že priekopníci tejto novej formy odpadlíctva sú dobre podporovaný na úrovni médií, ale sila pravdy a viery, spočívajúca v srdciach veriacich a Alahova podpora sú viac než dosť na to, aby porazili túto faloš a prebodli srdcia tých, ktorí ju šíria, ich vlastnými dýkami. Tu pocítime radosť nad týmto božským víťazstvom a skutočne pochopíme nasledujúci verš:Ah!Naopak My pravdu proti falši mrštíme, a roztříští ji, a hle, ona se rozplyne; však běda vám za to, co lživě Bohu připisujete (Al-Anbiyaa' 21:18).
Na záver už nemáme čo povedať, okrem verša, ktorý znie:A co se týče pěny, ta mizí jako bublina, zatímco to, co lidem prospěšné je, na zemi zůstává. A takto Bůh činí podobenství] (Ar-Ra`d 13:17).
** Šejk Jusúf Al-Qaradawi je svetovo preslávený vedec a vedúci Európskeho výboru pre fatwu a výskum European Council for Fatwa and Research (ECFR) a prezident Medzinárodnej únie moslimských vedcov International Union for Muslim Scholars (IUMS).Jeho najznámejšia kniha je „Povolené a zakázané v islámu“, (vyšla aj v Čechách) Priorities of the Islamic Movement in the Coming Phase, a Islamic Revivalism Between Rejection and ExtremismMnohí vedci ho pokladajú za najrenomovanejšieho z Mujtahidov moderného veku.Je aktívny v oblasti dawah a islamského hnutia viac než pol storočia.
[1][1]Názov rozpravy vynikajúceho učenca Abu Al-Hasan An-Nadawi.
[1][2] Majama` Az-Zawa'id, vol. 6, p. 261.
[1][3]Pozri interpretáciu "Štrnástich hadísov" v Jami` Al-`Ulum wa Al-Hikam.Revidoval Shu`aib Al-Arna'ut. (Dar As-Salam ed).
[1][4] Pozri Nail Al-Awtar, vol. 8, p. 506, (Dar Al-Jil ed).
[1][5] Zaznamenané `Abdur-Raziq v jeho Musannaf, vol. 10, p. 168. výrok č. 18707.
[1][6] Ibid, výrokč. 18710.
[1][7]Ibn Taymiyah, As-Sarim Al-Maslul, p. 368 (As-Sa`adah ed, overilMuhey Ad-Din `Abdul-Hamid).
[1][8] `Abdur-Raziq, Al-Musanaf, vol. 10, pp.165-166, výrok č. 18696; Al-Baihaqi, As-Sunan, vol. 8, p. 207; Sa`id ibn Mansur, p.3, výrok č. . 2573; Ibn Hazm, Al-Muhalla, vol. 11, p. 221 (Al-Imam ed).Tento Umarov prístup naznačuje, že nepokladal trest smrti za obvyklý trest za odpadlíctvo v každom prípade odpadnutia od islamu, je možné ho zrušiť, ak je to nutné. Nutnosť v citovanom prípade bol vojnový stav a blízkosť uvedeného odpadlíka k neveriacim, ktorá môže prvého vystaviť pokušeniu a druhých zmäteniu. `Umar mohol svoj rozsudok založiť na analógii s prípadom, v ktorom Prorok (pokoj s ním) povedal „Zlodejom sa vo vojne neodtínajú ruky“, zo strachu, aby ten, ktorého ruka sa má odťať, nevyplašil a nepridal sa k nepriateľovi.
Môže byť aj iný dôvod pre Umarov rozsudok v tejto situácii. Mohol veriť, že keď Prorok (pokoj s ním) povedal „Ktokoľvek zmení svoje náboženstvo, zabite ho“ povedal to ako vodca moslimského národa. Inými slovami, bolo to rozhodnutie výkonnej autority a záležitosť politickej legislatívy, nie zjavenie od Alaha. V súlade s tým, odsúdenie odpadlíka na smrť nie je záväzným výrokom, ktorý by sa mal nasledovať v každom prípade. Skôr je to rozhodnutie pre vládne orgány, ktoré ak nariadia popravu odpadlíka, musí sa vykonať. Toto je podobné tomu, čo Hanafi a Maliki odvodzuje z hadísu, ktorý znie „Vojak, ktorý zabije nepriateľa si vezme jeho majetok“ a tak aj Hanafi usudzuje z hadísu, ktorý znie „Kto chce mať neplodnú zem, nech ju má“. pozri moja kniha, The General Characteristics of Islam, p. 217.
[1][9] `Abdur-Raziq, Al-Musanaf, vol. 10, saying no. 18697.
[1][10] Ibn Taimiyah, As-Sarim Al-Maslul, p. 321.
[1][11] Ibn Taymiyah, As-Sarim Al-Maslul, p. 385.
[1][12]Skutočne chvályhodnýrozsudok vyniesol egyptskýsudca v rozluke dvoch manželov na základe odpadlíctva jedného z nich (prijal bahájsku vieru).Toto je rozsudok sudcu `Ali `Ali Mansura, rozsudok bol vytlačený v zvláštnej rozprave a podoprenýrozsudkomštátneho tribunálu 11/7/1952. Rozsudok znie „Výrok, týkajúci sa odpadlíctva (všaríji) musíbyťplne aplikovaný, hoci terajšítrestnýzákonník nevyžaduje udelenie najvyššieho trestu zaodpadlíctvo.Nech odpadlík (ktorý sa obrátil na bahájsku vieru) znáša dôsledky (svojich činov) minimálne anulovaním jeho manželstva, a to dovtedy, kým súdne orgány v štáte, ktorý má právnu autoritu na základe súdneho rozhodnutia alebo na základe súbežnej spôsobilosti.
[1][13] Al-Hanbali, Ibn Rajab, Jami` Al-`Ulum wa Al-Hikam, p.320.
[1][14] Ibn Taymiyah, As-Sarim Al-Maslul, pp. 346-347.
http://www.islamonline.net/English/contemporary/2006/04/article01c.shtml##top3