Mýty o Mohamedovi - časť 7 - Mohamed bol v boji veľmi odvážny a spoliehal sa na Alahovu ochranu
Mohamed bol odvážny bojovník, ktorý veril, že ho Alah ochráni
Pravda:
Kult osobnosti v islame je tak silný, že mnohí moslimovia nevnímajú kontrast medzi Mohamedovými slovami a činmi.
Je samozrejme mnoho miest, kde Mohamed hovorí, že verí v Alahovu ochranu:
- Posle, předej to, co ti bylo sesláno od Pána tvého! Neučiníš-li tak, pak nesplníš své poslání. Vždyť Bůh tě ochrání před lidmi; Bůh věru nevede správnou cestou lid nevěřící..(Korán 5:67, pozri aj 8:30)
Žádná duše nemůže zemřít jinak než z dovolení Božího a podle zapsané a pevně stanovené lhůty. Kdokoli si přeje odměnu již v životě pozemském, tomu z ní něco dáme, a kdokoli si přeje odměnu v životě budoucím, tomu z ní něco dáme - a My odměníme vděčné. (Korán 3:145)
Povzbudzoval svojich mužov, aby verili tomu, že sú v bezpečí, dokonca až do tej miery, že sa v boji nechránili:
[Auf bin Harith sa opýtal] “Ó Posol Alahov, čo má urobiť Alahov služobník, aby ho potešil? Povedal: "Keď sa vrhne do stredu nepriateľov bez zbroje."(Ibn Ishaq 445)
Auf sa presne zariadil podľa jeho rady:
Auf odhodil drôtenú košeľu, ktorú mal na sebe.Potom uchopil svoj meč a bojoval s nepriateľom, kým ho nezabili.(Ibn Ishaq 445)
Aufov osud v Bitke pri Badri musel na Mohameda skutočne zapôsobiť, pretože druhý raz išiel prorok Islamu do bitky (pri Uhúde) v DVOCH drôtených košeliach! (Ibn Ishaq 560)
Ďalšie časti bitky pri Uhúde zrejme podporujú myšlienky, že Mohamed zrejme tak úplne nedôveroval Alahovi a jeho anjelom, že ho ochránia. Nielenže sa dôsledne zahrabal v zadnom voji, ale tak isto sa ubezpečil, že je obklopený skupinkou telesnej stráže. Toto strategické rozhodnutie však malo presne opačný účinok, keď nepriateľ neočakávane preľstil moslimov a postúpil priamo do tejto oblasti.
Alahových anjelov nikde nebolo a Mohamed, ktorý sa triasol o svoju vlastnú kožu, začal predávať miesta v raji mužom okolo neho výmenou za ich životy:
Bolo zapísané na základe autority Anasa b. Malika ( keď nepriateľ vítazil) v bitke pri Uhúde, Posol Alahov, pokoj s ním zostal iba so siedmimi mužmi z Ansárov a s dvoma Kurajšovcami.Keď sa k nim nepriateľ približoval a zatláčal ich, povedal:Kto ich od nás odvráti, dosiahne raj a bude mojim spoločníkom v raji. Muž z Ansárov vystúpil dopredu a bojoval s nepriateľom , až kým ho nezabili, a on znovu opakoval svoje slová.Ten, kto ich odvráti od nás, dosiahne raj alebo bude mojim spoločníkom v raji, Muž z Ansárov vystúpil a bojoval, kým ho nezabili. Tento stav pokračoval, kým nezabili všetkých sedem Ansárov – jedného po druhom.Muslim 19:4413)
Podľa tejto pasáže, sedem mužov vystúpilo postupne na obranu Mohameda na základe sľubu, že "budú jeho spoločníkmi v raji" (nikto, zdá sa neskúmal, prečo Mohamed nechce vstúpiť do toho skvelého onoho sveta).
Jeden muž menom Abu Dujana „svojim telom zaštítil proroka“ (Ibn Ishaq 573).Podľa záznamu, jeho telo bolo posiate šípmi, kým nezomrel.
Čo sa týka Mohameda, stihol sa vymotať z bitky a ujsť do bezpečia na blízkej hore:
„Posol našiel skalu na hore, na ktorú chcel vystúpiť.Stučnel z dôvodu svojho veku a okrem toho mal dve drôtené košele, takže keď sa snažil vyštverať na skalu, nemohol. Talha ho vytiahol, aby sa dostal do bezpečia."(Ibn Ishaq 577)
Tak ako sme mohli čakať, nasledujúce rozdrvenie moslimov pri Uhude bolo prekvapujúcim momentom pre samozvaného proroka, keď si pripomenieme, ako povýšene sa správal pri bitke pri Badri. Pri Uhúde zahynulo alebo bolo zmrzačených mnoho moslimov.
Dokonca aj Mohamed, posol mocného Alaha bol zranený na tvári padajúcou skalou (pravdepodobne, keď sa motal za ostatnými a špekuloval, kam zalezie). Krv je zjavne v rozpore s jeho vyhláseniami, že je Alahov vyvolenec, keďže jeho boh očividne nemal kedy mu pomôcť štverať sa na skalu.
Najprv sa Mohamed snažil znovu získať dôveru svojich ľudí o hroznom boji, aby odpútal pozornosť od svojho zranenia na tvári. Vyhlasoval, že zabil muža, ktorý to urobil:
Mohamed si vymyl ranu na tvári, a keď si lial vodu na hlavu, povedal:„Hnev Alahov je hrozný voči tomu, kto zakrvavil tvár Jeho proroka“ (Ibn Ishaq 576).
Mohamed tak isto zakázal doniesť mŕtvych späť do Medíny a pochovať ich, čo by ešte prehĺbilo pokorenie jeho neopereného náboženstva a podrylo dôveru v neho. (Ibn Ishaq 586).
Potom nasledovala séria ospravedlnení a pokusov vysvetlení porážky pri Uhúde, ktoré sú detailne rozobrané v tretej súre Koránu. Najslabším ospravedlnením je to, že porážka bola nevyhnutná na „skúšanie“ veriacich, aby „Alah vedel, kto verí“ (3:140 Možno niekto položil očividnú otázku, ako to, že obvykle vševedúci Alah toto nevie.
Mohamedovou ďalšou výhovorkou bol oddiel „pokrytcov“, ktorí ich mali sprevádzať do bitky 3:167) Ale toto bol tak isto prípad Badru, kde moslimovia vyhrali vďaka Alahovým anjelom. Prečo Alah teraz neposlal žiadnych anjelov?
Nakoniec Mohamed jednoducho povedal, že porážka je dôsledkom hriechov ľudí a povedal im, aby požiadali o jeho odpustenie. Donútili ho do bitky, ktorú nechcel a potom nebojovali dobre, dokonca „opustili posla“ 3:153), pričom Alah bol tak dobrý, že ich požehnal jeho prítomnosťou. 3:164) Boli to očividne ľudia, ktorí Mohameda ponížili, ale on a Alah sľúbili, že budú veľkomyseľní, ak si ľudia priznajú svoju chybu (3:152).
Očividne z dobrých dôvodov Mohamed tak isto dodal, že to bol diabol, ktorý ich k tomu zviedol 3:155)
Majster psychologickej manipulácie však znovu získal dôveru svojho ľudu, zvlášť po sérii úspešných prepadov mekkánskych karaván, ktoré zabezpečili prítok nakradnutého tovaru do komunity.
Moslimská podlízavosť pretrváva až do dnes. Porovnajme historický záznam o Mohamedovom zármutku a úteku z Uhúdu s týmto radostným komentárom prekladateľa Yusúfa Aliho z 20 storočia:
„Toto nebola porážka.. keby nebolo (Mohamedovej) pevnosti, odvahy a chladnokrvnosti, všetko by bolo stratené“.(Yusuf Ali, poznámka #442).
Noo, čo sa týka Mohameda, ten sa už viac nespoliehal na Alahovu ochranu. V skutočnosti naveky uchoval povinnosť svojich ľudí chrániť ho zbraňou v koráne, dokonca až do tej miery, že si smel vodiť ochranku do mešity:
A když budeš mezi nimi řídit pro ně modlitbu, nechť z nich jedna skupina stojí při modlitbě s tebou a vezme si zbraně své. A když vykonají padnutí na tvář, nechť potom odstoupí dozadu. Pak nechť přijde druhá skupina, která se ještě nemodlila, a nechť modlí se s tebou; a nechť jsou ostražití a vezmou si zbraně své. A přáli by si nevěřící, abyste nedávali pozor na své zbraně a zásoby, aby vás mohli napadnout jediným nenadálým úderem. A nebude pro vás hříchem, odložíte-li své zbraně, jste-li obtěžováni deštěm anebo jste-li nemocní - buďte však ostražití! A Bůh věru připravil pro nevěřící trest zahanbující.
Korán 4:102)
Hoci to bola časť Alahovho „večného slova“, tieto pokyny, týkajúce sa jeho osobnej ochranky nemajú dnes žiadny význam, okrem toho, že podporujú neustálu prax moslimských fundamentalistov skladovať zbrane v mešite a dokonca odtiaľ viesť aj teroristické útoky.
Nakoniec, je tu silná indícia, že Mohamed pravdepodobne umrel na otravu jedom, alebo si to aspoň myslel. Jeho smrť nebola ľahká. Podľa svojho životopisca "trpel veľkými bolesťami" (Ibn Ishaq 1006).
Možno že jeden z dôvodov, pre ktoré nechcú súčasní moslimovia prijať tieto záznamy, je to, že protirečia výrokom o božskej ochrane. Ale dokonca aj v Koráne sa zmieňuje, že "Posol Alahov" sa spoliehal na svoju vlastnú bezpečnostnú službu