Napísal Ibn Kammuna

31 Dec, 2008

 

Keď Mekka upadla do rúk Mohamedových lúpeživých a dobyvačných džihádistických lotrov v roku 630, nechcel zabiť každého z mnohých dôvodov. Títo šťastlivci boli tí, ktorí sa skryli v svätej kábe, pretože Mohamed sľúbil Abu Sufianovi, že ich ušetrí. Ale svoje slovo nedodržal. Mohamed odsúdil na smrť niekoľkých nešťastníkov, 10 -12 mužov a žien, dokonca aj keď sa skryli na najsvätejšom mieste vnútri Káby. Jedným z tých, kto mal byť obeťou Mohamedovej pomsty, bol Abdullah ibn Sa'd ibn Abi Sarh (Abdullah, syn Sa'da, syn Abi Sarha). Tento Abdullah bol jedným z Mohamedových pisárov Koránu v Medíne.

Nedávno iránsky odborník na islam, Ali Dashti, ktorého v vysokom veku zavraždil súčasný iránsky režim brutálnych mulláhov bol poctivým výskumíkom. Hoci je to už dávnejšie, verím jeho výskumom o islame tak ako raným Síram. V jeho knihe „Dvadsaťtri rokov“ Dashti píše o Abdullahovi nasledovné:

[Abdullah] bol jedným z pisárov, zamestnaných v Medíne, aby zapisoval „zjavenia“. Pri mnohých príležitostiach, s Mohamedovým súhlasom zmenil koncové slová veršov. Napríklad, keď Mohamed povedal „A Boh je mocný a múdry“, Abdullah Sarh navrhol „vediaci a múdry“ a prorok povedal, že to takto môže zostať. Keďže bol svedkom viacerých takýchto zmien, Abdullah zavrhol islam na základe toho, že ak sú to zjavenia od Boha, nemohli by byť zmenené na popud takého pisára, ako je on. Po jeho odpadnutí išiel do Mekky a pridal sa ku Kurajšovcom. (Strana 98)

 

Toto je veľmi zaujímavý citát. Skúmavá myseľ, či už moslimova alebo nie, sa musí podiviť nad tým, koľko z Koránu bolo Mohamedovo a koľko z toho boli „vylepšenia“ navrhnuté jeho pisármi. O pisárovi Abdullahovi vieme kvôli jeho slávnemu rozsudku smrti. Ale koľko tu bolo pisárov? Koľko z nich navrhlo Mohamedovi „vylepšenia“ alebo „zmeny“ koránskych veršov, aby vyzerali „uhladenejšie“, boli „krajšie“. Zjavne sa to nikdy nedozvieme. Sú dávno preč, mnohí z nich mlčali, lebo sa obávali toho, že ich stihne Abdulláhov osud.

 

Vidíte, z Abdulláha sa stal odpadlík, pretože na vlastné oči videl, čo Mohamed robil. Nemal nič z neba. Bol to obyčajný gangster, ktorého životnou túžbou bolo ovládať ľudí akýmkoľvek prostriedkom, jeho údajné božie zjavenia, ktoré si sám vymyslel boli takýmto nástrojom, pochopiteľne najnebezpečnejším. Vyššie uvedený príbeh je toho jasným dôkazom.

 

Moslimovia si môžu želať popretie Dashtiho prác: Muža, ktorý žil v našej dobe a umrel iba pred pár desiatkami rokov (začiatkom osemdesiatych rokov). Hoci by si niekto aj želal prehliadať Dashtiho prácu, napriek vysokej mienke o jeho dôveryhodnosti a čestnosti, s akou viedol svoj výskum, toto vyhlásenie je podporené tiež inými originálnymi zdrojmi. Pozrime sa, čo nám k tomu hovorí Ibn Ishaq vo svojej "Sirat Rasul Allah" (preklad A. Guillauma) (pridal som do zátvoriek niekoľko slov, aby som čitateľovi lepšie objasnil význam):

 

Posol prikázal svojim veliteľom, keď vstúpili do Mekky aby bojovali iba s tými, ktorí im odporovali, okrem malého počtu tých, ktorých bolo treba zabiť, hoci by ich boli našli za závesmi Káby. Medzi nimi bol Abdullah Sa'd, brat B. Amir Luayy. Dôvodom, prečo nariadil aby ho zabili bol ten, že býval moslimom a zapisoval zjavenie, potom odpadol a vrátil sa ku Kurajšovcom (t.j. do Mekky) a (po dobytí Mekky) ušiel k Uthman Affan (prorokovmu zaťovi), ktorému bol nevlastným bratom. Tento ho skryl, kým ho nepriviedol k poslovi po tom, ako sa situácia v Mekke upokojila a požiadal ho o milosť. Hovoria, že posol bol dlhú dobu ticho, kým konečne nepovedal „Áno.“ Keď Uthman odišiel, on (Mohamed) povedal svojim spoločníkom, ktorí sedeli okolo neho "Bol som ticho, aby mohol jeden z vás vstať a zoťať mu hlavu!" Jeden z Ansárov povedal „Potom prečo si mi nedal znamenie, Ó posol Boží?" Odpovedal, že prorok nezabíja tak, že ukáže. (strana 550).

 

Ten, kto zachránil Abdullahov život bol Uthman. Uthman bol jeho nevlastný brat, ktorý bol veľmi blízky prorokovi – jeho zať –a jeho slová mali u Mohameda istú vážnosť. Ale aj tak ho Mohamed chcel skutočne zabiť. Nevedel mu odpustiť, že odišiel z Medíny a stal sa odpadlíkom. Abdullah tak isto vedel priveľa o „zjaveniach“ , o ktorých Mohamed vyhlasoval, že ich má z neba.

 

Predpokladám, a to je môj „ijtihad“ ohľadom dňa, keď Gabriel zjavil Mohamedovi "zjavenia", niečo sa stratilo v preklade, takže potreboval pomoc pisárov, aby sa dostal späť k „pôvodnému" jazyku zjavení, ako mu boli „skutočne“ zjavené Gabrielom. Skutoční moslimovia by sa mali tešiť, pretože to boli pisári Koránu, ktorí pomohli udržať Mohamedove zjavenia v pôvodnej forme, okrem toho, čo sa mohlo stratiť v preklade!

 

Očividne, Abdullah a ľudia ako on boli hrozbou Mohamedovej dôveryhodnosti ako proroka a aj pre Korán. Rozhodne sa cítil lepšie, keď takých rebelov ako on umlčal raz a navždy. A preto „prorok milosti“ chcel zabiť Abdullaha. Napriek tomu Abdullahovi okolnosti, nátlakové sily jeho blízkych, zvlášť jeho nevlastný brat Uthman, zahránili jeho krk. Prežil to, iní, hoci s menšími prehreškami, také šťastie nemali.