Napísal Sher Khan

05/06/05

V skutočnosti, je to o islamskom bankovníctve. Nie je však potrebné opravovať nadpis, pretože východiskom islamského bankovníctva je výprask ekonómie v každom prípade, keďže bangovanie by sa malo interpretovať v rámci slangu.

Ekonómia má mnoho súrodencov – keynesiánska ekonómia, marxistická ekonómia, klasická ekonómia atď, atď... a novým prírastkom je islamská ekonómia, vychádzajúca z kontextu „riba“ – alebo bezúročného bankového systému. Môže to byť komické, ale vôbec to nie je ekonomické. Nová móda islamského financovania nie je v súlade s modernou ekonómiou alebo s Koránom, je to istý druh transsexuála, nie je to ani muž, ani žena.

 

Makroekonomický koncept Koránskeho práva sa zrodil v takzvanom bezúročnom islamskom bankovníctve na mikroekonomickej úrovni. Malajzia v polovici štyridsiatich rokov a Pakistan na konci päťdesiatych rokov zaviedli malorozsahový bezúročný bankový systém. Napriek tomu, tieto dve predčasne narodené deti neprežili. V roku 1963 Ahmed Al-Najjar z Egypta vyskúšal systém ešte raz a dokázal, aby prežil vedľa konvenčného bankovníctva. Počiatkom sedemdesiatych rokov, hojnosť petrodolárov inšipirovala pobožnôstkárov na vytvorenie islamských bánk. V roku 1974 bola vytvorená IBD (Islamic Development Bank- Islamská rozvojová banka) Organizáciou islamských krajín, aby pomohla členským moslimským štátom v zúfalom pokuse izolovať moslimské krajiny od zbytku sveta.

 

Do dnes sa do tohto bláznivého podniku zapojilo viac než 100 finančných inštitúcií. Moslimskí apologéti vyhlasujú, že islamské banky vlastnia spolu v aktívach viac ako 200 miliárd dolárov. Super! Je to nepatrná čiastka v porovnaní s akýmikoľvek inými konvenčnými bankami. Samotná Bank of America of USA samotná má v aktívach 700 miliárd dolárov. Konvenčné banky nie sú podporované voľnými peniazmi, vyvinuli sa z prirodzených ekonomických javov. Islamské banky, na druhej strane sú zväčša podporované štátom, ak nie úplne napájané voľnými petrodolármi.

 

Islam nie je jediným náboženstvom, ktoré hovorí o bezúročnom bankovníctve, kresťanstvo má vo svojich náboženských formulách skrytý ten istý vzorec. Pri interpretácii Mt 13:12 a 25:29, Lk 19:26 a 8:18, Starý zákon, Exodus 22:25 mnohí učenci súhlasia, že prijímanie alebo platenie úrokov je škodlivé pre ľudské zdravie. Zriedkavo protestujú slabým „miau“ ako mačka, ale nikdy z toho nerobia vedu. Rozumejú vplyvom úroku na moderný ekonomický stroj.

 

Systém Federálnej rezervy, v skratke „FED“ je centrálnou bankou Spojených štátov. Nie je to zisková organizácia a pracuje nezávisle v rámci vlády. Fed vedie národnú monetárnu politiku, reguluje bankové inštitúcie, udržiava stabilitu oficiálneho systému a poskytuje isté finančné služby. Aby sa dodržiavala fiškálna disciplína, Fed často mení krátkodobé úrokové sadzby, ktoré majú ohromný vplyv na domácu ekonomiku ako aj na medzinárodný trh.

 

Dr. Alan Greenspan, predseda Fedu sa pokladá za Boha menového sveta. Starostlivo sleduje rôzne faktory ekonomiky s členmi rady a rozhoduje o zmene úrokovej sadzby. Dr. Greenspan je obdivovateľom Ayn Rand, pioniera „Objektivistického hnutia“, ktoré obhajuje kapitalizmus ako sociálnej a ekonomickej filozofie. Dr. Greenspan vytvoril míľnik v modernej ekonómii a bol poctený mnohými čestnými doktorátmi z univerzít Harvard, Yale, Pennsylvania, Leuven (Belgium), Notre Dame, Wake Forest, Colgate a Edinburgh. Podľa islamského práva pôjde p. Greenspan určite do pekla a bude červený, to jest, budú ho biť, až kým nebude červený. Okrem toho, Dr. Greenspan vie, že existuje bezúročný bankový systém, ale neodváži sa navrhnúť túto myšlienku z doby kamennej, pretože nechce, aby sa z USA stala chudobná islamská krajina.

 

Islamské banky praktizujú zvrátený koncept ekonomického systému, založenom na bežných úrokocho. Obvykle sa financovanie investícií vykonáva tromi rôznymi spôsobmi.

 

Musharaka: Znie to ako druh huby, ale nerastie to ako huba. Je to joint venture medzi bankou a podnikom. Delia si stratu a zisk vopred dohodnutým spôsobom. Banka sa môže postupne po určitej dobe stiahnuť. Napriek tomu banka zarába na investícii peniaze.

 

Mudarabha: Ďalší spôsob vraždenia ekonomiky. V tomto zvláštnom systéme banka poskytuje peniaze a podnikateľ poskytuje skúsenosti, manažment a prácu. Zisk sa zdieľa oboma stranami, ale stratu znáša banka.

 

Odhadované percento návratnosti: Banka určí odhadované percento výnosnosti nejakého projektu. Ak je projekt ziskovejší než je odhad, klient si rozdiel nechá, ale banka v prípade straty dostane menej.

Cieľom tradičnej banky je požičiavanie a zabezpečovanie peňazí, cieľom banky nie je strkať nos do všetkých podnikov. Keď podnikateľ predloží plán na vybudovanie podniku, banka preskúma spoľahlivosť projektu, ale viac sa starajú o dostatočnú bankovú záruku. Je to podnikateľ, ktorí znáša riziko do svojho posledného haliera. Za podmienky, že banka dostane isté percento ako úrok, banka bez problémov požičia akúkoľvek sumu peňazí, pokiaľ je zaručená.

 

Zdieľanie straty a zisku (Profit and Loss Sharing alebo "PLS" (nie PLO)) je sladké meno islamského financovania. Cieľom islamskej banky je zaručiť ziskovosť projektu. Žiadna islamská banka nepožičia ani pencu, pokiaľ nie je zaručené, že projekt bude ziskový. Určite nechcú byť v strate. Banka by mala financovať rôzne typy projektov, môže to byť chemická fabrika alebo uhoľný projekt, továreň na cukríky alebo na pletený tovar. Keď islamská banka preberie pozíciu podnikateľa a snaží sa dohliadať na každý projekt, dostáva sa do situácie „majster deviatich remesiel a desiatej biedy“. Nie je možné, aby banka mala znalosti, potrebné pre rôzne typy podnikov. Napriek tomu islamské banky tvoria zisk, čiže úrok z investovaných peňazí.

 

Obchodné financovanie islamských bánk je veľmi nečestným postupom. Používajú bankové procedúry prirážky, leasingu, prenájmu-kúpy a spätného odkúpenia. V každom prípade sa to končí tak, že zákazníci zaplatia viac, než je pôvodná cena, čo nie je nič iné, iba zrkadlový obraz tradičného systému pôžičky s úrokmi.

Na príklade si objasníme skutočnú tvár islamského bangovníctva. Pán Ján Kováč si kúpi pekné auto a prefinancuje ho cez tradičnú banku. Cena auta je 30 000 dolárov a on súhlasí, že bude mesačne platiť 588 dolárov počas 5 rokov so 6% úrokom. Po piatich rokoch zaplatí 35 280 dolárov, z čoho je úrok 5 280 dolárov.

Teraz si to isté auto kúpi pán Mohamed Akkelmond a rozhodne sa, že ho bude financovať cez islamskú banku, vzhľadom na svoje náboženské presvedčenie. Islamská banka kúpi auto za 30 000 dolárov a pán Mohamed súhlasí, že za päť rokov zaplatí 35 280 dolárov. Očividne, nie je schopný zaplatiť 32 280 dolárov naraz. Takže sa dohodnú, že pán Mohamed bude mesačne platiť 588 dolárov počas piatich rokov. Žiadala banka nejaký úrok? Naujibillah! (Alah nedopusť!), tu sa nič takého ako úrok nevyskytuje.

Islamské banky majú tak isto pôžičky so zmenárňami. Je zmenáreň istou formou úroku? Islamskí turbanisti, pardon, učenci budú triasť ich bradami a zúrivo volať „NIE“. Každý človek so zdravým rozumom vidí, že úrok je iba skrytý a premenovaný, ak nie predefinovaný.

 

Peniaze majú časovú hodnotu. Dnešných 30 000 dolárov bude mať o päť rokov nižšiu hodnotu. Takže mnohí ekonómovia pokladajú „úrok“ za „anuitu“ z peňazí. Teda, keď sa peniaze požičajú, musíme zaplatiť anuitu, ktorá kompenzuje časovú hodnotu. Ako každý iný prenájom, úrok sa mení tak, aby odrážal trhové podmienky. Flexibilita zmeny úrokov môže alebo nemusí pomáhať spotrebiteľovi, nižší úrok je mnoho sľubnejší ako vysoký. Napriek tomu je pružnosť zmeny sadzby ovplyvňovaná mnohými faktormi a je výsledkom slobodnej ekonomiky.

Korán, imbecilná kniha islamu, hovorí o zákaze úroku na štyroch miestach (pozri referencie) Zaujímavé, že vo všetkých veršoch sa zmieňuje „Riba“, čo znamená úžera a nie „Faida“, čo znamená úrok. Čo je úžera? Podľa Websterovho slovníka to znamená „úrok“, ale tak isto sa klasifikuje ako nerozumná alebo nadmerná úroková sadzba alebo suma, konkrétne: Úrok vyšší ako právne povolená sadzba, účtovaná dlžníkovi za peniaze.“

 

Bez ohľadu na technické podrobnosti, Korán je konkrétnejší o tejto téme vo verši 30.39 „A nedávajte sa na úžeru, aby ste zvýšili majetok iných ľudí, čo nerastie vAlahovi...“ Inými slovami, peniaze by nemali v prípade pôžičky rásť. Nerobia však islamské banky presne to isté? Tak isto verš 3.130 potvrdzuje „Ó, vy ktorí veríte! Neoddávajte sa úžere, dvojitej a mnohonásobnej, ale obávajte sa Alaha, aby ste skutočne prosperovali..“ Napriek Alahovej výstrahe, západné krajiny prosperujú veľmi dobre s pomocou ekonomiky, založenej na úroku.

Verš 2.275 je veľmi jasný“ – ale Alah povolil obchod a zakázal úžeru-„ Inšpirované týmto veršom, islamské banky predstierajú, že obchodujú, pričom investujú peniaze, aby pozbierali úroky. Podľa väčšiny učencov, v islame je povolená iba jedna pôžička, a volá sa "qard-el-hassan", alebo doslova dobrá pôžička, kde veriteľ neúčtuje dlžníkovi žiadny úrok alebo dodatočnú sumu z požičaných peňazí.

 

Mohamed bol neúspešným obchodníkom a od svojej prvej ženy Chadídže sa nič nenaučil, čo inšpirovalo k tomu, aby s tým urobil krátky proces a spustil svoj „bezpeňažný prorocký“ biznis. Keď Mohamed vytvoril všetky tieto verše, nemal ani potuchy o sofistikovanom bankovom systéme, založenom na úrokoch. Keď islamské banky berú úrok pod rúškom „Zdieľania ziskov a strát“, majú trvalé problémy s financovaním rôznych oblastí, takých ako a) účasť v dlhodobých projektoch s nízkym výnosom, b) financovanie drobných podnikov c) poskytovanie neúčastníckych pôžičiek existujúcim podnikom a d) financovanie vládnych pôžičiek.

 

Západné krajiny sú mimoriadne pružné pri prijímaní nového systému, ktorý sa zdá byť výhodný. Ako som už povedal, islam nemá výhradné vlastníctvo na bezúročný bankový systém, podobnú pozíciu zaujíma aj kresťanstvo. Napriek tomu však nikto nehovorí o hypotéze, pretože stroj modernej ekonomiky beží veľmi dobre.

Naopak, islamské krajiny nemajú ten luxus, aby si mohli dovoliť experimentovať s novým ekonomickým systémom. Mali by prejsť na overený systém a dostať sa zo svojich súčasných ekonomických problémov, ktorými prechádzajú. Čo však nie je čudné, ani nepípnu, pretože na prvom mieste je islam a nie občan. Všetko musí byť islamské, aj keď to vedie ku katastrofe.
_________________________________________________  

 

Hrbek 4:161