napísala Sami Alrabaa
My, Arabi, väčšina z nás, málokedy čítame. Hasan, sýrsky absolvent povedal "Čo chcete aby som čítal? štátom kontrolované noviny? kuchárske knihy? horoskopy a snáre? toto je všetko, čo dostanete vo všetkých arabských krajinách, keď chcete knihy.
Väčšina Arabov pozerá TV alebo počúvajú rádio. Čo pozerajú a čo počúvajú? Počúvajú hudbu a pozerajú filmy a telenovely. politicky interesovaní Arabi pozerajú správy a politické diskusie na Al Jazeere a Al Arabiyi. Väčšina Arabov neverí správam v štátom kontrolovaných rádiách a televíziách. Diváci Al Jazeery a Al Arabyie, väčšina z nich je proti západná a protiamerická sa teší z čiernobieleho obrazu, ktorí načrtávajú tieto kanály.
Veľmi málo politicky orientovaných moslimov, takzvaných islamistov, čítalo Korán a Hadísy.Väčšina nečítala ani jedno ani druhé, ale snívajú o raji na zemi, kde bude vládnuť Al-Sharia.
Arabskí vodcovia a ich prisluhovači tak isto nečítajú.Saudský despota, Abdullah, napríklad, je takmer nevzdelaný.Číta svoje reči ako dieťa, ktoré sa práve naučilo čítať.Žiadny arabský vodca nie je schopný plynne hovoriť štandardnou arabčinou, ktorú sa všetci Arabi učia ako druhý jazyk.Aby sa vyhýbali používaniu lámanej arabčiny, nedostatku vedomostí a nepríjemným otázkam, Arabskí vodcovia sa vyhýbajú stretnutiam s miestnymi a medzinárodnými médiami.Prinajlepšom preferujú písomné otázky, ktorých odpovede sú pripravené ich pobočníkmi.
Bývalý tlmočník istého arabského vodcu mi povedal, že zvykol zabaliť nesúvislé vyhlásenia svojho šéfa do peknej, prezentovateľnej angličtiny.
Cenzúra je obvyklá vo väčšine arabských krajín.Kritické publikácie sú zakázané, dokonca aj „Tisíc a jedna noc“ je vo väčšine arabských kníhkupectiev nedostupná.Môj bývalý študent, ktorý pracuje na Kuvajtskom ministerstve informácií mi povedal „Keď sa dopočujeme o knihe, ktorá je podozrivá, zakážeme ju okamžite, dokonca predtým, než ju iba uvidíme, bez toho aby sme ju čo i len čítali.
Sociologóvia veria, že ľuďom, ktorí sú málo informovaní sa ľahšie vládne a ľahšie sa vedú v smere, vyznačenom režimom.
Nezáujem o čítanie a knihy sa začína v ranom veku, v škole.Školy a univerzity nepodporujú čítanie mimo osnov.Väčšinou a vo veľkej miere, študenti odpisujú, keď sú žiadaní o vypracovanie záverečných prác.V Arabskej oblasti Zálivu sú kancelárie, ktoré sa špecializujú na predaj týchto prác za cenu od 30 do 100 dolárov. Inzeráty s touto témou sa dajú nájsť v takmer všetkých miestnych novinách.
V snahe pomôcť učiteľom a profesorom na islamskej univerzite Al azhar v Káhire zlepšiť si svoju angličtinu a čítať medzinárodné publikácie americké veľvyslanectvo ponúklo zdarma vytvorenie Anglického jazykového centra (ELRC) na tejto univerzite.Väčšina personálu Al Azhar a profesorov na iných egyptských univerzitách túto myšlienku odmietla.Ahmed Thabet, profesor politických vied na univerzite v Káhire popísal projekt v týždenníku Al Ahram (12.dec) ako "Postupnú kultúrnu okupáciu, ktorá bude prípadne viesť k americkej hegemónii nad všetkými študijnými plánmi univerzity Al Azhar."
Azza Korayem, sociológ v Národnom centre sociálnych štúdií v Káhire povedal týždenníku Al Ahram (30 decembra) „Pochybujem o amerických zámeroch z mnohých dôvodov.Po 9/11 sa díva USA na islam ako na nepriateľa a snaží sa obmedziť jeho nadvládu vo svete, takže pokladám za mätúce, aby nám USA otváralo centrum, ktoré by slúžilo moslimov na komunikáciu s inými, čo by malo pomôcť islamu.Toto je typická konšpiratívna teória arabskej „elity“.Nesmie sa dovoliť závan čerstvého vzduchu do anachronických študijných plánov univerzity Al Azhar.
Podľa správy UNESCO (2006) bolo do arabčiny za posledných tisíc rokov preložených nie viac ako 10 000 kníh, čo je ekvivalentom počtu kníh, ktoré sa prekladajú do španielčiny každý rok."
Wadi, „Palestínčan“, ktorý žije v Nemecku 20 rokov je typickým príkladom mnohých Arabov tu v Nemecku.Stále hovorí lámanou nemčinou, žije zo sociálnej podpory a nečíta ani tak.Obviňuje z biedy svojho ľudu „krutosti“ spáchané Izraelcami, Američanmi a akapitalizmom.„Palestínci sú obeťou svetového sprisahania“.lamentuje.Keď je konfrontovaný so skutočnou možnosťou mierového riešenia historických konfliktov na Východnom Timore a Južnej Afrike, Wadi a jeho čeliadka odmietajú niečo podobné pre Palestínu.Vyhlasuje, že je to Izrael, ktorý nechce mier.„Izrael sa priživuje na Arabskej hrozbe, aby mohol existovať".Verí Wadi.
Určite nie je vedomostná moderná spoločnosť všeliekom na všetky problémy arabských krajín.Ale je základom.Väčšina arabských spoločností sú buď absolutistické monarchie, vojenské alebo totalitné a do veľkej miery napomáhané arabskými fundamentalistickými moslimami.Všetky tieto režimy obmedzujú využívanie individuálnej slobody a modernizáciu existujúceho anachronického systému hodnôt a vzdelávania.Arabské školy a univerzity produkujú papagáje, ktoré iba recyklujú povrchné informácie a znalosti v politike, ekonomike a médiách.Kritická výuka/učenie a publikácie sú zakázané.
Počas posledných 15 rokov, arabské režimy našli v moslimských fundamentalistoch najlepšieho spojenca v zavádzaní ľudí a udržiavaní ich povrchne a jednostranne „informovaných“.A toto všetko sa deje v mene dogmatického islamu.Obe štátom kontrolované a privátne médiá, zvlášť tie, ktoré vlastní saudský magnát Walíd bin Talal udierajú na bubon fundamentalistického moslimského prejavu a protizápadnej propagandy.Základom tohto prejavu je „Západ nenávidí nás a náš islam.“
Celá kampaň hladká uši arabských vodcov.Arabské režimy vedia veľmi dobre, že široko informovaná a dobre oboznámená populácia by si žiadala slobodu v tom, ako by chceli myslieť, žiť, usporadúvať svoje záležitosti a prípadne žiadať skutočnú demokraciu.
Pokiaľ sa Arabi nezamerajú na ekonomický rozvoj, ako Číňania a Juhokórejci, nemajú šancu vytvorenia slušného základu živobytia.Vojnychtivé prejavy musia skončiť.Musí sa vytvoriť vyvážená informovanosť médiami.Ekonomický rozvoj a sloboda prejavu a publikácie sú nevyhnutnými prísadami pri prechode k demokratickej civilizovanej spoločnosti.Inak sa budú Arabi donekonečna točiť v začarovanom kruhu.