18 November, 2007
Alah požiadal Mohameda:
24:30: "Řekni věřícím, aby cudně klopili zrak a střežili svá pohlaví - a to je pro ně čistší, vždyť Bůh dobře je zpraven o všem, co konají“.
24:31: A řekni věřícím ženám, aby cudně klopily zrak a střežily svá pohlaví a nedávaly na odiv své ozdoby kromě těch, jež jsou viditelné. A nechť spustí závoje své na ňadra svá. A nechť ukazují své ozdoby jedině svým manželům nebo otcům nebo tchánům nebo synům nebo synům svých manželů nebo bratřím nebo synům svých bratří či sester anebo jejich ženám anebo těm, jimž vládne jejich pravice, nebo služebníkům, kteří nemají chtíče, anebo chlapcům, kteří nemají pojem o nahotě žen. A nechť nedupou nohama, aby lidé postřehli ozdoby, které skrývají. A konejte všichni pokání před Bohem, ó věřící, snad budete blažení!
Rozumieme, že bolo pre Alaha nevyhnutné vytvoriť takéto pravidlé, keďže, podľa jeho úsudku boli potrebné, aby regulovali necivilizované sociálne správanie ľudu, Mohamed a jeho spoločníci začínali vládnuť, keď už bola Alahova misia zavedenia islamu na Arabskom poloostrove ukončená. Ale čo s tými pravidlami, pomocou ktorých sa On snažil vštepiť pre čistotu a skromnosť v moslimských mužoch a ženách?Pozrime sa na tieto pravidlá bližšie.
Vyhýbanie sa očnému kontaktu a vhodné zakrytie sexuálnych orgánov sú dva spôsoby, pomocou ktorých sa moslimskí muži aj moslimské ženy môžu vyhnúť nevere a smilstvu medzi nimi. Bola to Jeho znalosť ľudského správania, ktorá Ho podnietila, aby moslimov oboch pohlaví žiadal, aby nedvíhali svoj pohľad, keď sa stretnú tvárou v tvár s cudzincami.Tak isto ich On požiadal, aby vhodne zakrývali svoje sexuálne orgány, aby chránili svoju čistotu a skromnosť.
Berúc do úvahy to, čo Alah myslel, že sú vhodné opatrenia, ktoré by mali zabrániť moslimom, aby sa dopúšťali cudzoložstva alebo smilstva, čudujeme sa, prečo On žiadal iba ženy, aby zakrývali svoje hrude, a neodhaľovali svoju krásu pred nikým, iba pred manželom a blízkymi príbuznými!Prečo žiadal, aby skrývali svoje vnady a neudierali nohami, aby nevzbudzovali pozornosť cudzincov?Prečo chcel, aby sa ženy zahalili, keď On nariadil cudzím mužom, aby sklopili pohľad a nepozerali sa na ne?
Závoj, nosený moslimskými ženami je vysoko citlivá a sporná záležitosť.Západný svet nechápe, prečo by mali byť zahalené od hlavy po päty a trpieť vo vlhkom počasí okrem iného nepohodlím.Moslimovia odpovedajú, že závoj nie je pre ich ženy nepohodlím, ale je to povinnosť, ktorú od nich žiada Alah, aby boli schopné uchovať si svoju fyzickú a duchovnú čistotu.Tak isto odpovedajú, že keď Západný svet nemá žiadny problém s kresťanskými mníškami, ktoré nosia závoj, prečo by sa mal starať do moslimských žien, ktoré predsa nosia to isté!
Komplexná záležitosť, akou je nosenie závoja moslimskými ženami si žiada detailnú diskusiu.Preto chceme urobiť presne to, pričom budeme vychádzať z ďalších výrokov Koránu, ktoré sa týkajú závoja.Ale predtým, než tak urobíme, musíme zdôrazniť dôležitý fakt, ktorým je:Na to, čím sa majú moslimské ženy chrániť pred dravými očami cudzincov sa v Koráne používajú tri slová.Sú to slová:“khimar,” “hidžab” a “džilbab.”
Slovo „khimar“ nachádzame vo verši 24:31, citovanom vyššie.Tu sú ďalšie dva verše, v ktorých sa nachádza slovo „hidžab“ a „džilbab“:
Vy, kteří věříte! Nevcházejte do domů prorokových, pokud vám to nebude dovoleno, kvůli jídlu, nečekajíce, až bude připravené! Jste-li však vyzváni, vstupte! A když dojíte, rozejděte se a nepouštějte se do důvěrných hovorů, neboť to se dotýká proroka a on se před vámi stydí! Avšak Bůh se nestydí říci pravdu. Když žádáte manželky prorokovy o nějaký předmět, žádejte o to přes závěs, to bude čistší pro srdce vaše i srdce jejich. A není vám dovoleno bolestně se dotýkat posla Božího ani se kdy oženit s manželkami jeho po něm; a to je před Bohem hřích nesmírný..”[1]
2. “Proroku, řekni manželkám svým, dcerám svým i věřícím ženám, aby přitahovaly k sobě své závoje! A toto bude nejvhodnější k tomu, aby byly poznány a nebyly uráženy. A Bůh je odpouštějící, slitovný. [2]
Aby sme pochopili, čo v skutočnosti vyplýva z vyššie uvedených veršov, musíme tak isto poznamenať, že zjavenie každého verša koránu malo dôvod a príležitosť.Verš 33:53 bol zjavený vtedy, keď Mohamed oslavoval získanie Zainab, svojej rozvedenej nevesty svojho adoptívneho syna Zaida veľkou hostinou, ktorú poriadal vo svojom dome v Medíne (3).
Hostina, poriadaná Mohamedom pri príležitosti niečoho, čo pohania pokladali za mimoriadne škodlivé a nákazlivé pre svoju spoločnosť vrhá svetlo na niektoré dosiaľ skryté črty jeho charakteru:Hoci sa oženil s viacerými ženami, nie je známe, že by usporiadal nejakú oslavu pri príležitosti vstupu niektorej z nich do jeho háremu.Toto jeho zvláštne správanie v prípade Zainab bolo ukátkou sadistickej radosti, ktorú mal z úspechu, ktorý docielil manipuláciami a nezákonnými a neetickými činmi, ktoré používal na to, aby dosiahol splnenie svojich túžob, cieľov a ambícií.
To čo nasledovalo po tom, keď Mohamedovi pozvaní hostia prišli do jeho domu, je jasne uvedené vo verši 33:53. Tento verš mu bol zoslaný z Knihy ktorú napísal Alah a zapečatil v Luh-e-mahfooz,[4], dávno predtým, než začal so stvorením sveta a ktorá obsahuje úplne všetko.Alahov Plán si vyžadoval, aby Mohamedovi hostia prišli do jeho domu pred slávnosťou nielen preto, aby sa najedli, ale aby zahliadli jeho novú ženu, s ktorou sa dosiaľ nezosobášil.Ich skorý príchod spôsobil Mohamedovi vážny problém:Hoci si želal „stráviť“ čo najviac času so Zajnab – jeho veľkou vášňou – skorý príchod jeho hostí ho donútil, aby odišiel z jej izby a robil im spoločnosť.Vôbec sa mu to nepáčilo a nahneval sa na nich.
Znovu jeho hostia neopustili okamžite jeho dom po tom, ako požili svoje jedlo, namiesto toho sa traja z nich zabrali do rozhovoru, čím posunuli svoj odchod (5). Keďže ich Mohamed nemohol nechať samých, nemohol sa vrátiť k Zajnab vtedy, keď po nej najviac túžil.Preto bol nepokojný a netrpezlivý.
Kým bol v spoločnosti svojich hostí, Mohamedova túžba po sexe so Zainab (lepšie povedzme túžba po tom, aby ju týral) ho dovádzala do šialenstva.Na jeho tvári bolo vidieť nepokoj a nekľud, napriek tomu si jeho hostia nevšimli tento jeho stav.
Ale Alah nebol taký necitlivý ako oni.Keďže sa plne dal do Mohamedovej služby, Alah mu prišiel na pomoc a žiadal troch necitlivých hostí skrze vyššie uvedené zjavenie, aby okamžite opustili Mohamedov dom, pričom im súčasne povedal, že ich hostiteľ bol príliš plachý, aby ich o to požiadal a preto im to nariaďuje On.
Alah im tak isto povedal, že ak čokoľvek potrebujú pred odchodom, mali by o to požiadať Mohamedove manželky spoza závesu (hidžábu), pretože takto najlepšie udržia svoje srdcia a srdcia žien čisté.Keďže tu bolo veľa hostí, Alah využil príležitosť a povedal im, že si nesmú vziať Mohamedove vdovy, keď on zomrie.
Detailné čítanie verša 33:53 jasne objasňuje nasledovné body:
1. Alah uvalil zodpovednosť na vytvorenie a dodržiavanie bariéry (hidžábu) medzi Mohamedovými manželkami a jeho mužskými návštevníkmi priamo na jeho hostí, vzhľadom na slová „ keď si žiadate niečo (od jeho manželiek), žiadajte to spoza závesu“.
Vyššie uvedený pokyn bol daný mužom, takže sú to oni, koho požiadal Alah o vztýčenie bariéry (hidžábu) pred ich očami predtým, než čokoľvek požiadajú od Mohamedových manželiek.Nehovorí, ani z neho nevyplýva, že by On žiadal od Mohamedových manželiek, aby sa skryli za záves predtým, než by si vypočuli požiadavky svojich mužských hostí.
Tento verš tak isto naznačuje, že Mohamedove manželky nemali vo zvyku skrývať sa za závesmi alebo bariérami, keď mali prísť do kontaktu s cudzími mužmi, preto sa Alahov pokyn týka mužov, aby dodržiavali hidžáb a tak chránili svoju čistotu.
Dokonca aj v prípade, že by sme verili, že pokyn, uvedený vo verši platí rovnako pre Mohamedových hostí aj pre jeho manželky, dokonca aj vtedy nemení fakt, že sa Mohamedove manželky neskrývali pred mužmi, s ktorými neboli v príbuzenstve, pokiaľ to nemuseli robiť na Alahov príkaz, uvedený vyššie.Inak b y nemal Alah žiadny dôvod, aby im prikázal skrývať sa za závesom alebo bariérou (hedžáb), ak by to už boli robili!
Naše ďalšie uvažovanie o tomto verši nás presviedča, že požiadavka izolovať ženy od pohľadu mužov nemohla prísť od Alaha.Táto myšlienka bola duchovným dieťaťom Mohameda, ktorý sa pokúšal zabrániť tomu, aby sa jeho sexuálne strádajúce ženy dostali do kontaktu s mužmi, ktorí by uspokojili ich fyzické potreby.Či vo svojej snahe uspel alebo nie, nie je podľa historikov islamu známe.
2. Odev (habit), nosený kresťanskými mníškami je za prvé odlišný od hedžábu alebo závoja, ktorý vidíme na moslimských ženách. A po druhé, kresťanské mníšky sú ženy, ktoré sa zaviazali sľubom chudoby, čistoty a poslušnosti a zasvätili svoje životy službe cirkvi.Inými slovami, sú rovné mníchom, teda odev, ktorý nosia ich má oddeliť od ostatných kresťanských žien.
Naopak, moslimské ženy nepatria do kategórie mníšok, ani nezasvätili svoj život službe mešite alebo ich náboženstvu, teda porovnávať ich odev s odevom mníšok je klamným uzáverom zo strany moslimských učencov a historikov.
Okrem toho, slovo „hidžáb“ neznamená závoj, ten ktorý si dávajú moslimské ženy na tvár.Skôr to znamená, ako sme uviedli predtým, „záves“ alebo bariéra, ktorá sa používa na oddelenie jednej veci od druhej. Z toho vyplýva, že závoj, ktorý nosia moslimské ženy nemá žiadnu oporu vKoráne.
3. Verš 33:53 bol zoslaný Mohamedovi, keď sedel so svojimi hosťami, pričom bol pri plnom vedomí.Povedal jeho obsah svojim hosťom, aby sa mu podriadili, tak ako mu to povedal archanjel Gabriel.
Stav, v ktorom Mohamed prijímal svoje zjavenia od Alaha, podľa toho, ako nám bolo povedané, by sme radi vedeli, prečo nám tvrdil, že mal zjavenia v stave vízie alebo kvázi snov, alebo keď sa ponoril do hlbokých vrstiev vedomia, čo bolo obvykle sprevádzané istými fyzickými znakmi, t.j. kŕčmi, nasledovanými hlbokým tranzom? (6) Predstieral zjavenie od Alaha, aby mal výhodu nad svojimi nepriateľmi, alebo bol príbeh, týkajúcí sa jeho zjavení vymyslený neskoršími moslimami, aby dodali dôveryhodnosť tomu, čo kázal a povedal počas svojho života?
Keď sme už strávili istý čas a venovali istý priestor pozadiu verša 33:53, implikácia slova „hidžáb“ a spôsob, o akom vyhlasoval, že v ňom prijímal Mohamed svoje zjavenia od Alaha, prejdime k záležitostiam khimaru a džilbabu, tak ako o nich čítame v Koráne.Ale predtým, než sa pustíme do diskusie o týchto záležitostiach, musíme uviesť dôležitý „fakt“, ktorý často používajú moslimskí učenci a historici pri ich pokusoch o obranu islamu a Koránu.A tento fakt je:
Pred príchodom islamu pohanskí Arabi žili v dobe Nevedomosti (7). Nemali žiadnu náboženskú knihu, kde by si našli vedenie, ani nemali proroka či posla, ktorý by im radil v dôležitých životných záležitostiach.Nejako žili svoje životy, bez toho aby vedeli čokoľvek o správnej hygiene.
Keď si Alah uvedomil ich situáciu, poslal im Mohameda s Koránom.Cez Mohameda a Korán ich naučil, ako majú vykonať svoje umývanie pred modlitbami, ako sa majú očistiť po volaní prírody alebo po sexe so svojimi ženami.V krátkosti, Alah poučil pohanov o všetkom, o čom doteraz nevedeli, alebo čo do teraz vo svojich životoch nerobili skrze Jeho Proroka a Korán.
Budeme pojednávať záležitosti khymaru a džilbábu z hľadiska nášho pochopenia situácie, aká, podľa nášho pochopenia vládla na Arabskom polostrove pred príchodom islamu.Dúfame, že naša snaha objasní väčšinu otázok, ktoré trápia mnohých z nás k našej spokojnosti.
Zdá sa z Koránu, že v súlade so svojimi pohanskými tradíciami, Mohamedove manželky, hoci sa aj obrátili na islam, pokračovali v ochotnom tóne a pokračovali v hovorení zvodných slov, ktoré ponúkali iných mužov, aby po nich túžili.Tak isto sa nespútane pohybovali a oslňovali svojou krásou cudzincov(8).
Tak isto neodriekali islamom nariadené pravidelné modlitby ani nedávali almužnu.Neposlúchali Alaha a ich manžela, Proroka islamu.Predovšetkým, "nerecitovali to, čo im Mohamed zjavil v ich domoch“[9]
Aby sa zo životov Mohamedových manželiek odstránili tieto hrozné veci, Alah sa k nim priamo priblížil a povedal im:Ó manželky Prorokove!Nie ste ako ostatné ženy a ak sa bojíte Alaha alebo vášho manžela, potom musíte zmeniť svoj spôsob života, aby som mohol uzdraviť nepokoj vo vašich srdciach.Či zmenili svoj spôsob života, alebo či bol Alah schopný uzdraviť nepokoj ich sŕdc, sa v Koráne nepíše.
Po napomenutí Mohamedových manželiek za ich neislamské činy a po ich výzve, aby viedli život ctihodných žien, Alah obrátil svoju pozornosť na ostatné veriace ženy Mohamedovej éry a povedal im to, čo čítame v verši 24:31.
Aby sme dokonale pochopili Alahovo nariadenie moslimským ženám, musíme zistiť, či slovo "závoj" (v arabčine khymar), používané v anglickej verzii vyššie uvedeného verša je správne, alebo nie.Tu sú naše zistenia:
Tri z piatich anglických prekladov, ktoré sme prečítali (10), obsahujú slovo „závoj“.Jeden prekladateľ použil výraz „pokrytie hlavy“ (11) namiesto slova závoj.Podľa tohto prekladateľa, moslimské ženy musia použiť svoje pokrývky hlavy na zakrytie ich hrude.Iný prekladateľ (12) používa slovo“šály“, ktoré sú odporúčané moslimským ženám na zakrytie hrude.
Z vyššie uvedených príkladov je jasné, že použitie slova „závoj“ v anglických prekladoch verša je správne, hoci niektorí prekladatelia používajú iné slová vo svojom preklade, aby vyjadrili ten istý význam ako má slovo „závoj“, čo doslova znamená:„kus látky alebo sieťovaného materiálu, ktorý sa používa na ukrytie alebo prekrytie niečoho.
Pochopili sme to tak, že khimar, alebo závoj, o ktorom hovorí vo verši 24:31 je to, čo je známe ako orhni alebo odhani, používané ženami indického subkontimentu.Známe aj ako dupatta, je to priehľadný kus látky, ktorý používajú hlavne na zakrytie svojich pŕs.Tento obrázok by mal jasne ukázať, ako závoj, alebo duppata vyzerá a ako ho nosí väčšina moslimských žien indického subkontimentu:
Keď už sme objasnili závoj alebo khimar, musíme zitiť, prečo Alah žiadal ženy Mohamedovej doby, aby zahaľovali, zakrývali alebo skrývali svoju hruď, ak by to už boli bývali robili počas svojho života v pohanstve?
Odpoveď je možné vyvodiť z nasledovného predpokladu:Pohanské ženy predislamských dní neskrývali alebo nezakrývali svoje hrude. Ich historická tradícia pokračuje dodnes v moslimskej spoločnosti, najprv kvôli nedostatku islamského vzdelania v tejto oblasti a p tom z ekonomických dôvodov.Moslimské ženy začali pokrývať svoje hrude khimarom alebo dupattou (indické slovo) iba potom, ako im to nariadil Alah.Pred zjavením verša 24:31 moslimské ženy nezakrývali svoju hruď.
S uvážením vyššie uvedenej situácie by sme teraz chceli krátko prediskutovať obsah verša 24:31, nielen preto, aby sme zistili,čo v skutočnosti znamená, ale aby sme videli, či podporuje náš predpoklad, tak ako sme ho naznačili v predchádzajúcich paragrafoch.
Verš hovorí „nech priťahujú svoje závoje na svoju hruď a neukazujú svoju krásu iným, než svojim manželom, otcom atď".Aby sme pochopili dôsledky tohto vyhlásenia, musíme si najprv všimnúť, aký je vzťah ženskej hrude k jej kráse.
Vieme, že krása je v pozorovateľovi.Neváhame predpokladať, že ženské telo je najkrajším výtvorom prírody.Každá časť jej tela vyžaruje krásu, či už sú to chodidlá, nohy, chôdza, hruď, krk, hlas, oči, tvár a vlasy.
Vynechajúc všetky vyššie uvedené dôležité komponenty krásy, mnohí z nás často pokladajú ženu za krásnu, keď má krásnu tvár.Skutočne, ženská tvár je hlavným bodom mužovej pozornosti, ale nevzbudzuje v ňom toľko sexuálneho vzrušenia ako jej dva pekne sformované, pevné a hladké prsia, známe väčšine mužov ako prsníky.
Z vyššie uvedeného dôvodu, ktorý je skrytý v pozadí mysle sochára, keď on alebo ona vytvára sochu ženského tela s párom pekných prsníkov, ktoré sú súčasťou jej alebo jeho výtvoru.Črty krásnej tváre vytvárajú trvalý dojem v mysliach divákov.Dva okrúhle a pekne stvárnené prsníky, pridané ku krásnej tvári berú mnoho mužov do sveta, z ktorého nechcú odísť.
Z tohto dôvodu mnoho inteligentných a citlivých žien, ktoré na to majú financie urobí niečo naviac a nechá si chirurgicky zväčšiť prsia, nie kvôli pobaveniu, ale aby mohli oči ich mužov spočinúť na niečom sexuálne atraktívnom.Atraktívne a vhodne veľké prsia zohrávajú dôležitú úlohu v predohre, ktorú vykonáva väčšina mužov, aby pripravili seba a svoju partnerku na uspokojivý sexuálny styk.Na rozdiel od toho, mnoho žien, ktoré nemajú atraktívne prsia, alebo prostriedky, aby ich takými urobili, majú problémy so svojimi mužmi, často im v životoch chýba tá nekonečná radosť, ktorá je spôsobená iba plnou účasťou oboch strán v sexuálnom akte.
Alah si bol vyššie uvedeného sexuálneho fenoménu vedomý.A preto On zakázal moslimským ženám, aby ukazovali svoje prsia cudzincom.Požadoval od nich, aby svoje prsia skrývali pred nimi a ostatnými a neukazovali svoju krásu nikomu, okrem svojich manželov a iných blízkych príbuzných, uvedených vo verši.Ako mali moslimské ženy skrývať krásu svojej tváre, nie je vo verši jasne uvedené.
Alah si bol tak isto vedomý toho, že odhalené prsia vzbudzujú v mužoch sexuálne túžby a preto On požiadal moslimských mužov "aby sklopili svoj pohľad a chránili svoju čistotu", aby ich mužská čistota nebola zničená ich chtivosťou.
Pred ukončením našej diskusie o používaní závoja alebo khimaru moslimskými ženami a pred prechodom na otázku džilbábu alebo burky, chceme jednoznačne povedať že:
Keďže väčšina moslimských žien našej doby nosí šaty, ktoré skrývajú ich hruď pred pohľadmi iných, Koránske ustanovenie o zahaľovaní hornej časti ich tela kusom látky stratilo svoj význam.Moslimovia by sa teda nemali sporiť o type závojov, ktoré majú nosiť ich ženy, ani by nemali venovať pozornosť tomu, čo o tom hovorí Korán, čím si zjednodušia život a uvoľnia zbytočné napätia.
Nutnosť závojov pre moslimské ženy siedmeho storočia bola vysvetlená a ich zbytočnosť pre ženy modernej doby je tak isto zdôraznený, je čas položiť si otázku:Čo s burkou a šatkou, ktoré dnes nosia moslimské ženy?
Poznamenali sme už skôr, že ak je na moslimských mužoch, aby vytvorili bariéru (hedžáb) medzi nimi a ženami, v spoločnosti ktorých sa nachádzajú, pričom nikdy neboli schopní podriadiť sa tejto Alahovej požiadavke.Namiesto toho pokračovali v obťažovaní bývalých otrokýň napriek ich obráteniu na islam.Ich zraniteľnosť voči fyzickému napadnutiu zo strany bývalých pohanov, obrátených na islam sa mnohonásobne zvýšila na uliciach, obzvlášť v noci.Vo vleku svojo zvyku neobťažovali alebo sa nepokúsili obťažovať aj ženy vyššieho stavu, dokonca obťažovali, alebo sa pokúsili obťažovať Mohamedove manželky.Aby ochránil ženy vyššieho stavu ako aj Prorokove manželky, Alah nariadil:
Z vyššie uvedeného verša vyplýva nasledovné: (1). Moslimské ženy, vrátane Mohamedových manželiek boli požiadané, aby si obliekali odev (džilbab) predtým, než vyjdú zo svojich domov a (2).Toto bolo nutné, aby prípadní obťažovatelia vedeli, že sú slobodnými ženami vyššieho stavu a že niektoré z nich boli Mohamedovými manželkami.Tvar alebo forma džilbábu, ani jeho materiál, z ktorého bol vyrobený alebo mal byť vyrobený vo verši nie je uvedený.
Keďže bývalé otrokyne, moslimky neprestávali trpieť fyzickými útokmi zo strany svojich moslimských „bratov“ (14), väčšina ich pánov si postupne finančne polepšila vďaka lúpežiam, ktoré úspešne vykonali na Židoch pod vedením a vodcovstvom Proroka Islamu.Teraz boli schopní kúpiť látky a iné veci, ktoré si predtým nemohli dovoliť, zo sýrskych trhov a iných krajín, do ktorých posielali karavány už tisíce rokov.
Nakoniec moslimskí páni a vlastníci otrokýň našli spôsob, ako ich chrániť pred útokmi obťažovateľov.Bola to burka, ktorá nielenže skrývala ich tváre pred prípadnými útočníkmi, ale tak isto im pomáhala skryť svoje fyzické črty pod jej všetko pokrývajúcim tvarom.
Čierna farba látky, používaná na výrobu burky, pomohla jej nositeľke dobre splynúť s nocou, čím jej umožnila vyhnúťsa prípadnému útoku.Táto farba sa stala takmer univerzálnou:Dnes je väčšina buriek, ak nie všetky, čiernej farby a obvykle ju nosia chudobné moslimky na celom svete.
Šatka sa stala súčasťou islamského oblečenia moslimských žien po tom, keď sa do moslimských rúk dostalo Španielsko a iné európske teritóriá.Nosili ju kresťanské mníšky v Európe, jej prevzatie moslimami bolo zamýšľané ako náboženské vyhlásenie samo o sebe.Jej zavedenie medzi európskymi moslimkami bolo tak isto nutné možno kvôli ich odmietnutiu nosiť ťažké burky, ktoré nosili ich sestry vo viere inde v moslimskom svete.Preto je hlavne nosená bielymi moslimkami na celom svete.
Podstata našej diskusie o hidžábe (závoji), khimare (kuse látky) a džilbabe (vonkajším odevom alebo burke) je nasledovná:
Khimar je kus látky, ktorou si majú moslimské ženy zakrývať svoju hruď, keď sú vo svojich domoch, hidžab je záves alebo bariéra (15), za ktorou by sa mali skrývať moslimskí muži, keď hovoria s moslimskými ženami, s ktorými nie sú v pokrvnom príbuzenstve, džilbáb je odev, ktorý si majú obliecť, keď chcú opustiť svoj dom.Forma džilbabu (burka), ktorú používajú dnes moslimské ženy, aby sa zahalili od hlavy po päty nemá v Koráne žiadnu oporu.
Nie je žiadne ustanovenie v Koráne, ktoré by od moslimských žien vyžadovalo nosenie šatky, keď sú mimo svojho domu.Je to koncept, ktorý si európske moslimky vypožičali od kresťanských mníšok.Nie je islamský,a preto nemá v islame žiadnu hodnotu ani význam.
[3] Moulvi Muhammad Naimuddin, Quranul Majid, p. 616.
[5] Moulvi Muhammad Naimuddin; Quran Majid, p. 616.
[6] Fazlur Rahman; Islam, p. 13.
[10] Abdullah Yusuf Ali, Mohammed Marmaduke Pickthall and N. J. Dawood.
[14] Cf. Tafsir al-Jalalayn’komentár k veršu 33:59.
[15] Cf. Korán; 42:51 kde je uvedené, že Alah hovorí s človekom spoza závoja.