Napísal: Pelargonium
Nedeľa, 25 januára 2009
Sú mladé, sú Austrálčanky a sú slobodné.. Žijú v kultúre, ktorá oslavuje slobodu voľby: povolania, názoru a vyznania, spomedzi nespočetných ďalších vrátane práva voliť podľa osobného presvedčenia a uváženia. Potom je tu taká dosť triviálna záležitosť výberu šiat.
Ale toto nie sú iba hocijaké dievčatá, toto sú moslimské dievčatá. A ich šaty sú záležitosťou, ktorá je hodnou novinových titulkov pre zbytok nás.
V článku na strane 12, časopisu Age 9/1/09, ktorý napísala módna redaktorka Janice Breen Burns moslimky používajú slovo "voľba" ad infinitum pri ich vysvetľovaní, prečo sa obliekajú tak, ako im to predpisuje islam. Avšak toto je fakt ktorým sa rozhodli podopierať svoje vysvetlenie pre nás ostatných je najvýraznejšou vlastnosťou článku, dôležitejšou než samotný článok, čo sme už všetci predtým počuli a to dokonca už niekoľko krát.
Príbeh zdôrazňuje "Môj odev, môj image, moja voľba" "módna prehliadka a fórum pre moslimské a nemoslimské ženy, aby sa rozprávali o záležitostiach svojich životov, čerpali útechu jedna z druhej", ktorý obieha po celej Austrálii a - veľké prekvapenie- je financovaný Oddelením pre imigráciu a občianstvo.
Redaktorka Breen Burns sa zdržiava svojho záchodového pseudointelektualizmu a namiesto toho si v tomto novinárskom diele udržiava triezvy a úctivý tón. Predovšetkým nám skúsenosť hovorí, že je nemúdre diskutovať o akomkoľvek aspekte islamu v tlači iným než úctivým tónom. Takže sa dnes na popis cudzokrajných stredovekých kostýmov, vytvorených niekoľkými moslimkami používajú slová ako "nádherný" a "elegantný" a fotografované zbožňujúcim citom prekypujúcim fotografom.
Nezdá sa, že by tieto ženy venovali svojim šatám menej času alebo úsilia než akékoľvek iné Austrálčanky, ale napriek tomu sa predpokladá, že konečný výsledok je "skromný". Ako skromný a akým spôsobom? Je kopa zlatého hodvábu so závojom zo zlatej čipky a zlatými šperkami "skromná"? Je kopa očných tieňov "skromná"? Zjavne v istom slova zmysle áno, ale nie v inom.
"Je to o desexualizácii verejnej sféry" vysvetľuje jedna žena, takže sa od nás chce, aby sme verili, že nahá pokožka sama o sebe je urážlivá, verejne "sexuálna" než lákavo nariasená látka, šperky a mejkap - a to ešte nehovorím o reči tela, kroku, mrkanie mihalnicami a iné nehmotné metódy zvádzania, ktoré ženy používajú od vekov, pričom môžem dodať, že sa maximálne využívajú moslimskými ženami v poslednejj moslimskej krajine, ktorú som navštívil.
Je to mätúce, ale je toho viac, keď si vypočujeme jednu ženu, keď Saara Sabbagh vysvetľuje: "Je to hraničná čiara medzi pohlaviami, ktorá propaguje rešpekt a je to prejav vášho vnútorného praktizovania (islamu) vo vonkajšom svete, vlastností ako čestnosť a schopnosti byť milujúcou, byť v mieri sama so sebou, svojou vierou a komunitou."
Vznikajú otázky. Napríklad, ako "hranica" podporuje hidžáb "rešpekt"? Potom, hoci je to nepríjemné, cítime sa priťahovaní sami proti sebe, čudujeme sa, či praktizovanie islamu spôsobuje, že sú moslimovia čestní, milujúci a v mieri sami so sebou a svojou komunitou? A pomáha hedžáb dosiahnuť tento hodnotný cieľ? Ak je to tak, potom je to super!
Potom je tu "interpretácia" hidžábu, ktorú je možné urobiť napriek základnému pravidlu pre ženy, hovoriacemu, že majú byť zahalené okrem tváre, rúk a nôh "v nekonečnej rôznosti podľa osobnej voľby" a rôznych moslimských kultúr. Znovu "voľba": "Ale teraz je to dokonca osobná VOĽBA. Hoci hidžáb je v islame povinný, nakoniec je to VOĽBOU ženy, nosiť ho alebo si VYBRAŤ ho nenosiť podľa (jej) spirituálneho vývoja. Sú moslimky, ktoré si VYBRALI nenosiť závoj vôbec, a sú také, ktoré SI VYBRALI kompletné zahalenie vrátane tváre. To neznamená, že sú zbožnejšie alebo že ostatné nie sú. Je to iba ich "VOĽBA".
Mimo zvodného, takmer budhistického obrazu spirituálnych zdokonalení, v tomto spirituálnom zdokonalení je protirečenie, keďže sa objavuje implikácia, že tie, ktoré nenosia hidžáb sú menej spirituálne, keďže, koniec koncov hidžáb je "prikázaný" a my všetci predsa vieme, že islam je o podriadení sa.
Prečo je potom tento dôraz na "voľbu"? Pretože je to dawah cvičenie, jednoducho a prosto, moslimská reklamná kampaň, zameraná na západný trh, ktorý sa v minulých rokoch vyvinul vo víre materiálu voľby, kde čokoľvek, čo nebolo bezprostredne spojené s prežitím, dokonca aj náboženstvo sa stalo predajným produktom, pristrihnutým a prispôsobeným slabostiam a márnostiam "spotrebiteľskej" verejnosti.
Dawa, pre nepoučených je zdvorilé "volanie k islamu" čo je nevyhnutný prvý krok k islamizácii ľudu, tak ako je to nariadené Mohamedom a pokiaľ je to odmietnuté, je možný agresívnejší prístup - použitie meča- lebo tak alebo onak, konverzia, podriadenie alebo smrť sú voľby, "ponúknuté" nemoslimom, bez ohľadu na to, ako sa moslimský predvoj dostal do stredu svojich obetí. Hoci aj ako "úbohí utečenci"! A čo už môže byť lepším dodávateľom dawah než pekné mladé ženy, ktoré si mainstreamové médiá neustále vyberajú ako "reprezentantky tváre islamu".
Hoci na to nemám žiadny dôkaz, myslím si že toto konkrétne cvičenie v dawah je zacielené viac na silný - v číslach - nenáboženský trh, ateistov a agnostikov, ktorí často majú iba veľmi slabý koncept sily náboženstva, ale sú potencionálne osloviteľní jazykom presvedčenosti a spoločenstva z úst moslimských žien. Tieto ženy by mali byť utláčané, ale namiesto toho sú také šťastné, milé a priateľské, pričom nás pozývajú (na účet vlády, ale je to férové, oni sú nepochopená menšina...) aby sme vstúpili do ich exotického sveta. Vedia, že máme záľubu v exotike - nemáme snáď?
Povedal som "nepochopená"? Každý, kto počas posledných pár rokov dával pozor, je na toto slovo už navyknutý, ale musí byť potom veľmi zmätený, ohľadom toho kto presne je nepochopený, prečo, a ako toto nepochopenie čohokoľvek pretrváva. Zdá sa, že pretrváva, lebo nám bolo tak povedané:
"Tak ako mnoho moslimov", hovorí Breen Burnsová, "pani Sabbagh .. je dobre oboznámená s nepochopením, ktoré tieto voľby občas vyvolávajú (výber šiat, stupeň hidžábu) v austrálskych komunitách. "Zvlášť po 11 septembri, spomína si a potriasa hlavou. "Prosto sa čudujem - neverila som tomu - ako vyjadrenie viery (hidžáb) môže byť tak nepochopené. "
Ak sa dá toto vyhlásenie vôbec nejako rozšifrovať, ona sa nečuduje, ako ľudia z jej milej, mierumilovnej a milujúcej "komunity" mohli urobiť to, čo urobili v menej jej náboženstva, ale namiesto toho sa zameriava na hidžáb, ako keby 11 september nebol masovou vraždou, ale masovým nepochopením hidžábu - alebo nieč podobné. Nikto nevie, čo tým myslela, pokiaľ my sme si vedomí toho, že MY niečím vinní po 11 septembri.
Ale ona odvážne pokračuje. "Namiesto toho, aby zotrvávala v probléme, rozhodla sa riešiť ho svojim obľúbeným spôsobom: módou." Preto je tu módna prehliadka, móda je vždy skvelým protiliekom proti akýmkoľvek nepríjemným otázkam, vznikajúcim z toho, na čom niekto zakladá svoj život. A koniec koncov, musí sa držať islamu, tu niet výberu. Okrem toho, prečo neurobiť fórum, dawa vykonávaná dievčatami pre dievčatá? Všetky náklady platené?
Nedávna debata o zákaze hidžábu, rýchlo zapadajúca prachom po vyhrážkach smrťou odhalila niečo, čo vrhá trochu svetla na toto dawah cvičenie v móde. Noviny Herald-Sun uverejnili fotografiu "zbožnej moslimky" v Melbourne zo Singapúru, ktorá povedala "Robíme to (nosíme hidžáb) z náboženských dôvodov - nie je to vec voľby, je to súčasť pravidiel nášho náboženstva. Za žiadnych okolností si ho nesmieme zložiť." Nehovorí nič o "spirituálnom rozvoji" alebo mieri a láske a rešpekte a očividne nebola vyškolená v jemnostiach dawy pre neveriacich, na takomto módnom fóre by z nej nebol veľký osoh, kde pani Sabbagh hovorí "Používame módu na to, aby sme spolu zviedli moslimov a nemoslimov."
Načo tá zbytočná úprimnosť, pani Sabbagh! A čo to stojí, koľko platia nemoslimovia za to, aby mohli obdivovať tieto moslimské dievčatá, vymódené ako orientálne princezné alebo tanečnice alebo prostitútky (ktoré sa obliekajú, podľa fotografií, veľmi podobným štýlom) alebo už ako sa im práve zachce? Čudoval by som sa, ak by to stálo toľko ako jedlo v reštaurácii, alebo prechádzka po Sydney Road, alebo počúvanie prednášky v spoločnosti moslimskej ženy v nových kurzoch CAE, ktoré sa ponúkali tento rok. $129 je cena za prednášku a prechádzku, inzerovanú ako "Moslimovia v Austrálii: Poďte za závoj... Manar Chelebi poskytuje zaujímavý náhľad do islamu v Austrálii, vrátane základných presvedčení a obvyklých chybných stereotypov. Časť dva je okružná jazda po islamských podujatiach v Brunswicku", kým $89 vás dostane do Obednej diskusie žien v islame..Príjemná akcia, ktorá ruší stereotypy o moslimských austrálskych ženách a ženách v islame vo všeobecnosti, ktorá sa odohráva v miestnej reštaurácii - obed je v cene." Bezpochyby Halal...
Ramadánové večere, môdne prehliadky, novinové reportáže, návštevy škôl, "diskusné obedy", vychádzky, búranie stereotypov - niektoré sú zdarma, iné zasa platené. Ale týmto ľuďom sa nedá uniknúť, sú stále viac všadeprítomní a veľmi zameraní na oznamovanie ich modifikovanej "light" verzie islamu s takým množstvom šarmu a presvedčivosti, aby sme sa im nebránili - no nie sú to milučkí ľudia?
Moja mama zvkla hovoriť "pekný je, kto pekne koná" a myslím si, že to isté sa dá povedať o skromnosti. Má svoj význam, že sa moslimské ženy obliekajú tak, ako sa obliekajú, ostentatívne inzerujúc svoju "skromnosť", neustále priťahujúc pozornosť ku svojej "skromnosti" a nech už sa obliekajú tak alebo onak, neustále je to "moslimské", čo indikuje, že rozhodne nechcú, aby sme ich náhodou nezabudli pokladať za nadradených. Iba takáto drzá istota ich môže robiť tak nekonečne odolnými voči hanbe, týkajúcej sa hrozných činov, neustále páchaných v mene ich náboženstva a lží a podvodov, ktoré používajú vo svojich dawa programoch.
http://islammonitor.org/index.php?option=com_content&task=view&id=2035&Itemid=96