napísal Mumin Salih

17 Feb, 2009

Hidžáb ako islamská ikona
 

Je len veľmi málo pochybností o tom, že hidžáb sa stal symbolom islamu práve tak ako polmesiac. Iróniou je, že oba z týchto takzvaných symbolov islamu, o ktorých sa verí že sú islamské , nemajú v skutočnosti s islamom veľa spoločné. Nechcem tráviť veľa času diskusii o pôvode polmesiaca ako symbolu islamu, ale určite nebol zavedený alebo navrhnutý Mohamedom ani žiadnym z jeho následníkov, ani niet žiadneho dôkazu, že by ho kedy boli používali neskoršie Umajjovské a Abbásidovské dynastie. Čo je podstatné je to, že polmesiac symbolizuje islam a moslimovia ho majú radi. Je na špici každej mešity a minaretu a na vlajkách mnohých islamských štátov.

Polmesiac môže symbolizovať islam, ale veľa o ňom nehovorí, toto vysvetľuje jeho významnú neprítomnosť na saudskej zástave. Ako vieme, Saudská Arábia nasleduje učenie Mohammed Ibn Abdul Wahhab (1703–92), zakladateľa hnutia, ktoré nesie jeho meno, ktorý znovu očistil islam. Jadrom učenia Abdul Wahhaba je očistiť islam od nečistôt, ktoré sa na ňom nazhromaždili počas storočí a priviesť ho znova do jeho pôvodnej formy, tak ako ho zanechal Mohamed. Stratégia Abdula Wahhaba bola neustupovať, pretože sa treba báť iba Alaha. Uspel v tom, že priviedol islam späť do jeho pôvodnosti očistením od všetkých nečistôt, ktoré nazýval "dalala". Saudská zástava je čestným vyjadrením toho čo predstvuje krajina a Islam : to jest, šíriť slová "Niet Boha okrem Alaha a Mohamed je jeho prorokom." mečom.

Hidžáb a šatky

Slovo hidžáb sa v súčasnosti používa na šatky, ktoré pokrývajú vlasy moslimských žien. V tomto článku sa obe slová používajú na ženskú pokrývku hlavy. Až dosiaľ mnoho stredovýchodných Arabov používalo slovo "isharb" ako názov pre ženskú pokrývku hlavy, ale toto cudzie slovo rýchlo zastaráva v prospech hidžábu.

Na rozdiel od toho, čo si myslí väčšina ľudí, hidžáb je relatívne novou inováciou v moslimských spoločnostiach, začal získavať popularitu iba v deväťdesiatych rokoch. V skutočnosti sa stal hidžáb na Blízkom východe populárny tak rýchlo, že Arabi si neboli istí, aké slovo majú použiť. Mali na výber slová hidžáb, nikáb, burqa, khimar a iné. Takže to zostalo na tlači a jej obvykle nevedomých žurnalistoch, aby si vybrali. Z týchto slov má práve "hidžáb" najjasnejší a najpresnejší význam v arabčine - znamená to dokonalú bariériu medzi dvoma vecami.

Nechcem nudiť čitateľa diskusiou o nutnosti hidžábu podľa šaríje, alebo jeho zbytočnosťou, pretože toto NIE je našou záležitosťou. To čo je dôležité vedieť o hidžábe je to, že to je čisto politická záležitosť, propagovaná hnutím Moslimského bratstva. Hidžáb je pre Moslimské bratstvo to isté "červená zástava" pre komunistov.

Naše pochopenie toho, čo hovorí Korán a sunna o ženskom odeve je irelevantné, pretože to, čo je dôležité je to, čo pod tým rozumejú moslimovia a ich učenci. Bezpochyby veľká väčšina sunnitských moslimov a ich učencov —, učencov Moslimského bratstva, wahhábitov vrátane Talibanu—súhlasia so zavedenými pravidlami šaríje ohľadom islamského odevu.

Príkazy o ženskom odeve v islame sú, ako čokoľvek, otvorené mnohým interpretáciám. Je možné argumentovať, že ženským odevom môže byť čokoľvek, alebo takmer čokoľvek, čo príde na myseľ a stále je možné podporiť to argumentmi z Koránu a sunny.

·         Je možné argumentovať, že ženy by mali byť zahalené od hlavy po päty, čo je podľa mňa najčestnejšie a najpriamejšie pochopenie islamu. Toto je pohľad všetkých zbožných moslimov, ktorí nikdy neustúpia v ničom, aby "uspokojili" svoje túžby a nezmenili by islam, aby vyhovoval modernej dobe, ale skôr zmenia modernú dobu, aby vyhovovala islamu.

·         Je možné argumentovať, že ženy si môžu odhaliť jedno, alebo obe oči.

·         Je tak isto možné argumentovať, že ženy nie sú povinné nosiť žiadny zvláštny islamský odev. Toto je môj obľúbený argument, ktorý rád používam na obhajobu mojej pozície, keď sa náhodou dostanem do moslimskej komunity. Niektorí moslimovia, dokonca aj na Západe, sú dostatočne nevychovaní na to, aby sa ma opýtali (čoby moslima), prečo "neprikážem" mojej žene, aby nosila hidžáb.

·         Napriek tomu je dos ťažké argumentovať, že ženy môžu odhaliť svoje tváre a zakryť svoje vlasy, čo je prípad hidžábu. Nič v Koráne tak nehovorí! Táto islamská móda nemá žiadny základ v islame a pod správnou islamskou vládou je zakázaná, ako je to v Saudskej Arábii a predtým v Afghanistane pod Talibanom.

Napriek všetkému sa šatka stala najpopulárnejším islamským odevom; podivne nazvaným hidžáb,hoci šatka nefunguje ako žiadna bariéra medzi mužom a ženou.

Moslimské bratstvo (arabsky Ikhwan) je šťastné zo šírenia šatiek, hoci vo svojich prácach a učení jasne predpokladajú islamský odev podobný tomu, aký nariadili wahhábiti.

Prečo je Moslimské bratstvo spokojné so šatkou? Prečo im stačí polovičaté opatrenie?

Táto islamská irónia nie je bezprecedentná. V minulosti Moslimské bratstvo akceptovalo dočasné riešenia v ťažkých časoch, práve tak ako Prorok Mohamed pred štrnástimi storočiami. Akceptovanie polovičatých opatrení je iba vyčkávacia taktika na prípadné zavedenie plnohodnotného opatrenia, po ktorom túžia. Toto vysvetľuje, prečo vodcovia Moslimského bratstva a ženské príbuzné niektorých z nich sa neobliekali podľa islamských predpisov od roku 1928 do začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia, kedy začala islamizácia Európy.

Podľa sunnistického islamu sa celé telo ženy pokladá za "awrah", čo je arabské slovo, ktoré označuje súkromné časti, ktoré by nemali vidieť iní muži. Preto by mala byť moslimská žena úplne zahalená vo voľných šatách, ktoré úplne zakrývajú línie ženského tela, ktoré tak isto môžu byť zdrojom sexuálneho vzrušenia. Hlas ženy sa tak isto pokladá za awra, pretože má potenciál vzbudiť sexuálne vzrušenie, preto by si ženy mali dávať pozor na tón, s akým hovoria s mužmi.

Na druhej strane, niektorý učenci pokladajú genitálie za jedinú časť mužského tela, ktorá je awra, ale všeobecný pohľad je, že muži sa majú zahaliť od hrude po kolená. Moslimskí muži by mali mať bradu, ale nie fúzy a mali by nosiť šaty, ktoré nedosahujú po členky.

Vyššie popísané je islamský odev, ktorý sa bude vyžadovať v spoločnostiach, keď islamisti preberú politickú moc. Už platí v Saudskej Arábii a oblastiach, kontrolovaných Talibanom.

Odev moslimských žien pred hidžábom

Pred súčasnou hidžábovou módou sa moslimské ženy (minimálne v krajinách Stredného východu) zahaľovali v rôznych stupňoch, skôr na kultúrnej, než náboženskej báze. V niektorých spoločnostiach boli ženy zahalené od hlavy po päty, inde sa obliekali podľa najnovšej západnej módy. Vo všeobecnosti, ženy v mestách častejšie nosili západné šaty než tie na dedine, ale to nemalo nič spoločného s ich príslušnosťou k islamu.

V roku 1990 sa na Blízkom východe objavili dve dôležité islamské hnutia, wahhábizmus v Saudskej Arábii a Moslimské bratstvo v Egypte. Dve skupiny mali veľmi podobné pochopenie islamu, ktoré sa odráža v ich učeniach a knihách. Sú v zásade dvoma stranami tej istej mince. Napriek tomu museli prijať úplne iné stratégie, ktoré vyhovovali ich prostrediu, ale bez toho, aby opustili vedenie sunny Mohamedovej.

Wahhábiti boli spojenci klanu Saudov, ktorým sa podarilo podriadiť si celú Arábiu silou. Šírenie wahhábistických islamských učení bolo priame, Arábia bola jednoducho donútená prijať wahhábistický islam. Situácia bola úplne odlišná v Egypte, kde bolo v roku 1928 založené Moslimské bratstvo. Na Blízkom východe boli náznaky sekulárnych trendov, Egypt bol viac otvorený Západu ako iné blízkovýchodné krajiny. Moslimské bratstvo muselo pracovať v nepriateľskom prostredí, pretože ani vláda ani ľudia nemali chuť ich počúvať. Egypt bol pre Moslimské Bratstvo ako Mekka pre Mohameda v počiatočných fázach jeho prorockej misie. Vodcovia hnutia preto museli prijať veľmi opatrnú stratégiu, podobnú Mohamedovej. Na druhej strane, Arábia bola pre wahhábitov ako Medína pre Mohameda, odkiaľ vyslal islam plnou silou do Arábie.

Keďže boli stále slabí, stratégia Moslimského bratstva bola pohybovať sa pomaly a opatrne, aby spoločnosť nepoplašili plným obrazom islamu. Napriek tomu, zavedenie plnej islamskej šaríje vrátane oblečenia bolo vždy centrálnou požiadavkou, iba museli počkať na správny čas.

Moslimské bratstvo verí, že najpraktickejším spôsobom zavedenia šaríje v krajine je prevziať kontrolu krajiny džihádom a vnútiť islamskú vládu. Toto je veľmi dobre známa islamská stratégia, ktorá fungovala dobre v prípade Mohameda a jeho nasledovníkov, úspech wahhábitov v Arábii je živou pripomienkou. Hnutie bratstva malo vážny problém so svojou chronickou túžbou po moci, ktorá viedla k infiltrácii bratstva do armády a vlády a do série politických vrážd.

Sen Moslimského bratstva sa takmer splnil v roku 1952, keď sa skupina armádnych dôstojníkov, niektorí zo sympatie k Moslimskému bratstvu, pokúsila o vojenský prevrat v Egypte. Vodcovia Moslimského bratstva sa priblížili k novému vodcovi, Gamalovi Abdulovi Násirovi, ponúkajúc mu podporu, ak zavedie islamskú šaríju a konkrétne sa zmienili o islamskom odeve. Podľa správ Násir poukázal na to, že ich vlastné dcéry chodia na univerzitu nezahalené, takže prečo chcú, aby sa zahalili všetky egyptské ženy. Násir mal na mysli iné plány a bol príliš mocný na to, aby potreboval ich pomoc. Moslimskému bratstvu bolo jasné, že noví vodcovia odmietnu ich vplyv, preto sa rozhodli pre politiku vrážd. Po neúspešnom pokuse o vraždu Násira egyptská vláda reagovala prenasledovaním hnutia a vydala totálny zákaz jeho činnosti.

Hoci bolo v Egypte zakázané, Moslimské bratstvo bolo stále aktívne mimo krajiny, vďaka štedrej podpore z Ameriky a jej priateľských spojencov, ako Saudská Arábia. Napriek tomu všetka finančná a politická podpora nebola Bratstvu útechou, pretože zostávalo bezmocné voči mocnej egyptskej propagandistickej mašinérii. Jeho členovia boli označení, a to správne, ako teroristi, ktorí používajú na dosiahnutie svojich cieľov náboženstvo a počas takmer dvoch desaťročí neboli schopní získať na Blízkom východe nejakú významnejšiu popularitu.

Vzkriesenie Moslimského Bratstva  

Politický obraz na Blízkom východe sa po Násirovej smrti v roku 1970 a po ustanovení Sadata za jeho nástupcu prudko zmenil. Nový prezident spojil svoju krajinu s Amerikou a postupoval podľa politiky, ktorá bola virtuálnym zamietnutím politiky svojho predchodcu. Pri pokuse mocensky premôcť politické skupiny, ktoré odporovali jeho politike, Sadat zrušil zákaz Moslimského bratstva, prepustil jeho väzňov a podporil činnosť hnutia. Brány nebies sa po prvý krát otvorili pred Moslimským bratstvom, ktoré bolo po prvý krát podporované vládou svojej domovskej krajiny a inými blízkovýchodnými krajinami ako aj Amerikou a Západom. Nemárnili čas a prevzali kontrolu nad mešitami, univerzitami a médiami. Zrušenie zákazu Moslimského bratstva bolo pravdepodobne najhorším rozhodnutím posledných čias. Sadat zaplatil za svoje rozhodnutie životom, keď ho zavraždilo v roku 1981 Moslimské bratstvo. Spojením síl so svojimi wahhábitskými bratmi, Moslimské bratstvo sa stalo uznávanou medzinárodnou silou, jeho diabolské aktivity sa šíria rýchlosťou svetla, vyžadujúc si tisícky životov. Toto bol začiatok súčasnej vlny islamského džihádu, ktorú začalo Moslimské bratstvo v Afganistane, potom sa preniesla na Blízky východ, kde spôsobila občianske nepokoje v Sýrii v roku 1981, potom sa preliala Alžírskom a Egyptom na začiatku 90 rokov a odvtedy zbytkom sveta.

Moslimské bratstvo sa snaží dostať k moci cez nepokoje, práve tak ako to urobil pred štrnástimi storočiami Mohamed. Dominujú moslimským spoločnostiam, používajú náboženstvo ako nástroj a vydierajú politikov používaním ľudí na ulici ako indikátorov svojho vplyvu a moci. Nie je lepšia indikácia podpory verejnosti ako scény ulíc plné žien so šatkami a mužov s bradami. Súčasný islamský odev, hoci ešte nie je správne islamizovný, slúži ako živý prieskum verejnej mienky, ktorý vysiela silnú správu vláde.

Moslimské bratstvo sa nemôže spoliehať na nútenie mužov, aby si nechali rásť bradu, pretože to je iba sunna (prednostná) povinnosť, ale môžu donútiť ženy nosiť hidžáb, pretože to je fard (povinné). Na rozdiel od plného závoja, šatka je kompromis, ktorý sa páči moderným ženám a nevzbudzuje závisť nie tak nábožných žien alebo spoločností. Šatka slúži ako úvodný hidžáb pre moslimské ženy, ktoré si ho raz založia, ale už ho nemôžu zložiť. V Egypte a na Západnom brehu sú ženy virtuálne donútené nosiť hidžáb agresívnou reklamou na uliciach a vo verejnej doprave, ktorá zobrazuje ženy, ktoré nenosia hidžáb ako prostitútky.

V moslimských krajinách je jasne vidieť stúpajúci počet žien, ktoré nosili šatku a prešli na plný závoj. Týmto ženám na začiatku povedali, že si potrebujú iba zakryť vlasy na to, aby boli dobrými moslimkami, čo fungovalo ako návnada, ktorá ich mala prilákať k fundamentálnemu islamu a pomodlitbovým kurzom. Onedlho objavili, že sú pozadu ohľadom svojich náboženských povinností a je stále viac toho, čo treba robiť a čo zahaliť. Postupne všetky ženy, ktoré žijú v islamskom štáte budú musieť nosiť plné zahalenie, dobrovoľne alebo nasilu, čo je zjavný plán Moslimského bratstva.

Plný závoj spôsobil istý antagonizmus verejnosti v západných krajinách z odôvodnených bezpečnostných dôvodov. Napriek tomu si myslím, že hidžáb predstavuje ešte väčšiu hrozbu našej národnej bezpečnosti než závoj, vzhľadom na jeho prijateľnosť pre spoločnosť. Väčšina radikálnych žien, vrátane tých, ktoré sa zapojili do sebevražedných útokov, nosili iba šatky bez závoja. S takouto maskou nevinnosti a umiernenosti, ktorá zahaľuje ich skutočné zámery sa radikálna moslimská žena môže infiltrovať hlbšie do spoločnosti, aby uvoľnila diabla islamu.

Rozdiel medzi ženou so závojom a ženou v hidžábe je takým rozdielom, ako je rozdiel medzi nepriateľom v uniforme a nepriateľom v prestrojení. Uniformou moslima je thoub (odev) a brada pre mužov a plný závoj pre ženy. Moslimovia, ktorých sa obávam najviac sú tí, ktorí sú prestrojení za umiernených, ktrí sú miláčikovia západných vlád, ktorá ich vyberá do kľúčových pozícií. Títo výreční a umiernene vyzerajúci moslimovia dokážu napáchať v našich spoločnostiach obrovské škody a ich sila je v ich prestrojení.

Od moslimských žien sa často žiada nosiť hidžáb od útleho veku, samozrejme ich vychovali tak, že veria, že to je ich voľba! V západných spločnostiach majú moslimské dievčatá problém s výzorom a sú si vedomé svojho neobvyklého odevu. Moslimovia zvyknú byť pri propagáciu hidžábu dosť agresívni, tie dievčatá, ktoré ho nezvyknú nosiť sú pod obrovským sociálnym a morálnym tlakom, alebo skôr prinucovaním, aby tak urobili. Toto je pravda dokonca aj v západných spoločnostiach, kde moslimovia zvyknú žiť v susedstve moslimov a stýkajú sa hlavne s inými moslimami. StratégiaMoslimského bratstva je šíriť hidžáb v malých spoločnostiach má to isté využitie ako v moslimských krajinách, kde asociujú hidžáb so slušným správaním a odhalené vlasy s prostitúciou.

Na západe sú moslimské ženy, ktoré by hidžáb nenosili vôbec. Teoreticky majú plné právo byť schopné vybrať si, ale je im toto základné ľudské právo upierané. Je smutné, že nikto nepovstane na obranu práv týchto žien, ktoré sú tak obťažované, že nemôžu požiadať o pomoc alebo slobodne vyjadriť svoje želania.

http://www.islam-watch.org/MuminSalih/Politics-Behind-Hijab.htm