Ako tieto dve zdanlivo nesúvisiace správy v skutočnosti vzájomne súvisia?
Príroda okolo nás je spravovaná a riadená určitou inteligenciou, určitými inteligentnými silami, o ktorých dnešní ľudia už nič nevedia. Tieto skryté, neviditeľné, inteligentné sily prírody celé tisícročia pretvárali a formovali prírodné podmienky na našej planéte tak, aby v istom čase bolo všetko pripravené pre príchod vyššej bytosti, zvanej človek.
V schopnostiach človeka, ako hierarchicky vyššie stojaceho je vložená vysoká miera vplyvu na prírodné dianie a to nie len v zmysle jeho priameho, fyzického pretvárania. Ľudia svojim chcením, svojim cítením a myslením vplývajú na spomínané, skryté, inteligentné sily prírody tak, že tieto sú nútené formovať prírodné podmienky do podoby, zodpovedajúcej kvalite, alebo nekvalite vnútorného života ľudí.
Jednoducho povedané, príchodom ľudí na scénu začalo byť zásadným spôsobom ovplyvňované všetko dianie v prírode prostredníctvom ich vnútorného vplyvu na inteligentné sily prírody. Tie ho formovali do podoby, presne zodpovedajúcej chceniu, mysleniu a cíteniu ľudí.
Ak by bol dobrom, ako tou najvyššou hodnotou prežiarený myšlienkový a citový život ľudí, nie len že by boli vzťahy medzi nimi samotnými krajšie a lepšie, ako je tomu dnes a ako tomu bolo počas celej dlhej histórie našej civilizácie, ale zároveň by sa to prejavilo i kladným vplyvom na inteligentné sily prírody, ktoré by na základe toho sformovali prírodné podmienky na tejto planéte do doslova ideálnej podoby. Takýmto zásadným spôsobom teda vplýva kvalita nášho vnútorného života, nášho myslenia a cítenia na vonkajšie prírodné dianie, ktoré je ňou doslova formované.
V minulosti, keď dlho nepršalo a bolo sucho, sa napríklad ľudia sa modlili za dážď. Čo je však znamená pojem „modlitba“, ak ho budeme vnímať čisto nenábožensky? Je to v skutočnosti deklarovanie dobra! Je to prísľub návratu k dobru, ktorý je nevyhnutný k tomu, aby sa zlepšili prírodné podmienky a stali sa ľuďom priaznivejšími.
No a teraz sa vráťme naspäť k na začiatku spomínanej súvislosti medzi súčasným suchom a zahájením letnej sezóny na kúpaliskách.
Spoločné kúpanie mužov a žien je pareniskom nemravnosti, priečiacej sa Zákonitostiam vo stvorení. No a jej vrcholom je nudizmus. To, čo sa pri týchto aktivitách deje na citovej a myšlienkovej úrovni je doslova hnus.
Nemravnou a zvrhlou je napríklad aj ženská móda, najmä v letných mesiacoch, ktorá viac odhaľuje, ako zakrýva. Veď nakoniec módni tvorcovia hovoria celkom otvorene, že sa snažia o to, aby ženy pôsobili čo najviac sexy a svojim výzorom čo najviac dráždili a provokovali mužov. Byť „sexy“ je predsa v dnešnej dobe „in“. Samozrejme, ani muži nie sú v tom celkom bez viny, pretože podobné nehanebné dehonestovanie dievčat, žien a matiek im až príliš vyhovuje a podporujú ho.
Takéto konanie mužov a žien je však zvrhlosťou, nemajúcou obdoby! Je to svedectvom nesmiernej duchovnej úbohosti a prázdnoty, svedectvom mravnej vyprahnutosti, v ktorej sa vnútro všetkých takto jednajúcich ľudí, zbavených aj toho najelementárnejšieho studu podobá vyprahnutej púšti. Vyprahnutej mravnej púšti!
Takýto teda, doslova morálne vnútorne vyprahnutý je vnútorný život – čiže myslenie a cítenie miliónov ľudí na celej planéte. Svojim skazeným vnútrom zhubne vplývajú na inteligentné sily prírody, ktoré sú nútené formovať prírodné podmienky presne podľa tohto druhu myslenia a cítenia. Sú nútené ich formovať do podoby vyprahnutých krajín a púští.
Ak si ale ľudia neuvedomia vlastnú zodpovednosť za všetko, čo svojim vnútorným životom vytvárajú, ak sa nemravnosť bude čoraz viacej stupňovať /viď vznik nudistických pláží, prezentovaný ako niečo pokrokového a pozitívneho/, bude bývať sucho čoraz väčšie a bude dochádzať i k iným druhom zhoršovania prírodných podmienok na celej našej planéte.
A ak ľudia zostanú v tomto smere aj naďalej slepí a hluchí, bude sa ich postoj rovnať vzbure. Vzbure voči prirodzeným Zákonom stvorenia, čo napokon spôsobí vzburu inteligentných prírodných bytostí voči nemravnosťou beznádejne skazenému ľudstvu. Suchá, zemetrasenia, záplavy, víchrice a vulkanická činnosť nakoniec zmätú ľudský druh s povrchu zeme, pretože práve takýto osud si on sám pre seba sformoval.
Z úst niekoľkých slovenských politikov, opozičných, ale i koaličných zazneli slová, že súčasná finančná a hospodárska kríza je v skutočnosti dôsledkom hlbokej mravnej krízy našej civilizácie.
Tieto slová sú naozaj pravdivé, avšak v súvislosti so dnešnou finančnou a hospodárskou krízou, ktorá je naozaj krízou morálnou, nikoho ani len nenapadne pozrieť sa na seba samého. Lebo pravda je taká, že každý z nás má na nej svoj vlastný podiel. Kto je presvedčený o tom, že on nie, nech sa naozaj vážne zamyslí nad tým, nakoľko morálne a v súlade s pojmom „všeobecné dobro“ jedná s ľuďmi v zamestnaní, alebo v osobnom živote. Nech sa zamyslí nad tým, nakoľko sa konanie DOBRA v každej životnej situácii stalo dennou realitou jeho života. Tí, ktorí sú tam hore, ktorí v skutočnosti krízu reálne spôsobili sú totiž majstrami našich vlastných chýb. Nedostali by sa nikdy na vrchol, keby väčšina z nás nebola presne taká istá.
V tejto chvíli zostáva iba dúfať, že nemorálnosť, zvrhlosť a zlo neprerástli našim vnútrom až natoľko, že to už vôbec nedokážeme ani len vnímať a nie to ešte zmeniť sa k lepšiemu. Zostáva iba dúfať, že nikdy nebude musieť prísť deň, v ktorom nám prírodné dianie vrhne do tváre našu vlastnú skazenosť a zvrhlosť. Dianie, ktoré sa potom stane našou záhubou a zničením.
Kiež by k tomu nikdy nedošlo, ale práve naopak, keby sa ľudia nad sebou zamysleli a prostredníctvom pozitívneho využitia poznania o ďalekosiahlom vplyve vlastného vnútorného života na prírodné dianie by pousilovali premeniť našu planétu na rajskú záhradu. Ešte dnes sa to dá, ale zajtra, až sa príroda začne proti nám búriť, už môže byť neskoro.
M.Š. spolupracovník časopisu „Pre Slovensko“