napísal Henrik Ræder Clausen
Zakat, jeden z "Piatich pilierov islamu" je náboženská daň, vyberaná pre potreby chudobných a núdznych, ako aj pre šírenie islamu samotného, a často sa uvádza ako jeden z najlepších prvkov islamu. Táto prednáška si kladie za cieľ preskúmať rozdiel medzi deklarovaným zámerom a realitou, a prečo základná štruktúra Zakátu pôsobí proti deklarovanému zámeru znižovania "nerovnosti".
Historicky je Zakat jedným z piatich pilierov islamu, je to svätá daň, zavedená Mohamedom. Niekoľko kontextových informácií je zdá sa v poriadku.
Nie je bez precedentu, hoci Mohamedov predok z piatej generácie, Kusaj, formalizoval náboženské rituály v Kábe, vrátane dane (rifada), vyberanej od bohatých pútnikov, ktorá by umožnila chudobnejším pútnikom znášať náklady púte. V závislosti od náhľadu na predislamské pohanstvo, je možné pokladať túto daň za "svätú" alebo jednoducho za nástroj mekkských obchodníkov na zvýšenie príjmu od bohatších pútnikov. Ako islam nahradil pohanstvo, toto je iba akademická otázka. Napriek tomu je vhodné poznamenať, že táto daň bola viazaná na Kábu a púte hadžž/umrah.
Zakat nie je, a to je dôležité. Zakát je splatný islamským vládcom kdekoľvek, ktorý potom zdroje rozdelí. Hadžž a umrah zostávajú samozrejme v islame práve tak dôležité, ako boli v pohanstve.
Účel zakatu
zamýšľané účely Zakatu sú, tak ako sú vymenované na stránke SunniPath:
1) "Hlavným a primárnym účelom je rozdeliť bohatstvo komunity medzi chudobných..."
Dôraz na komunitu je islamská klasika, čo dáva zmysel. Pre jednotlivcov s nadaním pre obchod a podnikanie by to znamenalo, že by mali príliš veľkú ekonomickú moc a oni, nie islamskí vodcovia, by riadili komunitu. Nanešťastie (ako bude ukázané nižšie) toto nie je dobré pre produktivitu spoločnosti. Sovietsky zväz tak isto zdôrazňoval komunitu nad jednotlivcom, čo viedlo k rozsiahlej nezodpovednosti a zanedbávaniu. A presne tak ako kedysi Sovietsky zväz, islamské krajiny sú príkladom tohto prístupu.
- - - - - - - - -
2) "Odstránením náklonnosti k bohatstvu zo srdca sa odstráni spirituálna nákaza, ktorá môže narušiť imam. A preto je to forma Tazkiya (sebaočistenia)"
Teraz sa to môže zdať čudné, že nejaké náboženstvo žiada odstrániť zo srdca nejaký druh lásky, ale presne toto je ten prípad. Je to trochu protikladné, pretože v čom je vlastne problém pri náklonnosti k bohatstvu? Jasne sa predpokladá, že tu existuje problém, ale povaha problému je nejasná. Je zlé mať pekný dom, dobré šaty, dobrú stravu a peniaze, ktoré je možné minúť na priateľov a rodinu?
Ale začína to byť jasnejšie pri narážke na imam (vieru). Ľudia, ktorí majú pokryté svoje materiálne potreby a sú si sebaistí, čo budeme skúmať neskoršie, sa pravdepodobne budú menej zaoberať náboženstvom. Materiálne bohatstvo zmenšuje nábožnosť, tak ako to vidíme na Západe, čím naopak znižuje mocenskú základňu náboženských vodcov.
3)"Dávanie na cestu Alahovu"
Toto má očividne znamenať, že je to sväté. Dary na šírenie islamskej viery sú pokladané za dobrú vec samu o sebe, nežiada sa sa žiadna otázka a to je prvotným účelom zakátu: Bez zdrojov je šírenie islamu veľmi ťažké. Mohamed samotný sa intenzívne venoval koristi a obchodu s otrokmi, aby mal z čoho financovať svoje vojny a nie je dôvod, aby sa islamskí fundamentalisti odchyľovali od tohto správania sa.
4)"Zabraňovanie vytváraniu monopolov v spoločnosti"
To posledné sa zdá byť trošku mimo. Monopoly, tak ako dominantné korporácie, môžu nerozumne zneužívať svoju pozíciu. Tak isto majú tendenciu stať sa nenáboženskými držiteľmi moci, čo je očividne zlé pre mocenské nároky náboženských vodcov. Toto je samozrejme iba špekulatívne. Tento bod nebol ďalej rozpracovaný.
Ďalej je vysvetlený takto:Toto sú iba niektoré základné dôvody povinnosti Zakat, ale neslobodno zabudnúť na to, že Zakat je tak isto formou uctievania (ibadah) Alaha Všemohúceho a povinnosť, ktorá je ním uložená. Ako taká, musí byť táto povinnosť akceptovaná, ako aj výnosy s ňou spojené, aj keď niekto nie je schopný pochopiť múdrosť, ktorá sa za ňou skrýva, pretože zmyslom "uctievania" je podriadiť sa vôli a príkazom Alaha Najvyššieho.
Čo je však zaujímavé, žiadny zo zostávajúcich "základných" dôvodov, alebo akékoľvek následné dôvodov nie je vysvetlený. Namiesto toho je nám daný jasný príkaz platiť Zakat, aj keď nie sú vyššie uvedené vysvetlenia dostatočné.
Z toho vyplýva, že je nutné, aby sme prijali rôzne akty zbožnosti (ibadah), tak ako sú a netrvali na pochopení dôvodov, ktoré sa za nimi skrývajú, pretože Ibadah je niečo, čo sa vykonáva v podriadenosti bez kladenia otázok o jej zmysluplnosti.
To je dosť jasné. Zakat je náboženská povinnosť, nie niečo, čo by sa malo spochybňovať a vzdanie sa časti svojho vlastníctva predstavuje uctievanie. Toto je podriadenie, racionalita je v týchto záležitostiach výslovne spochybňovaná.
Tak ako bolo uvedené. Zakat zaviedol Mohamed počas svojej vlády v Medíne. Spolu s prvými moslimami mal iba obmedzený výber príjmov. Islamské zdroje sa nezmieňujú o Mohamedovej účasti v bohatom farmárskom a obchodnom živote, ani sa nevrátil k svojej predchádzajúcej práci vodcu karaván. Okrem toho mal veľké výdavky pri nákupe zbraní a koní, financovaní svojich spojencov, ako aj pri podpore svojich početných manželiek a konkubín. V islamských zdrojoch zisťujeme, že mal tri hlavné zdroje financovania:· Pôžičky od bohatej židovskej komunity. Čo je zaujímavé, Abu Bakr (budúci prvý kalif) sľúbil prípadným veriteľom zdvojnásobenie ich investícií, avšak niet žiadnej zmienky o tom, že by Mohamed splatil svoje pôžičky. Jeden by čakal, že islamské písma ukážu konkrétne príklady čestnosti zakladateľa islamu, a neprítomnosť tohto detailu je veľmi prekvapivá. Je možné predpokladať, že tento zdroj financovania rýchlo vyschol.
· Prepadávanie karaván a (hlavne židovských) usadlostí. Táto prax začala onedlho potom, ako sa Mohamed presunul do Medíny, odkiaľ vysielal moslimov na prepady karaván, na ktorých sa neskoršie sám zúčastnil. Predpokladalo sa, že ak moslimovia úspešne vylúpili karavánu, bol to dar od Alaha. Vlastníci karaván však boli inej mienky, práve tak ako pôvodní obyvatelia Medíny a kmeň Kurajšovcov v Mekke. Mohamed a moslimovia najprv váhali pri braní koristi, pretože sa to nielen pokladalo za nemorálne, ale tak isto to mohlo vážne poškodiť ich reputáciu u židovských a arabských kmeňov v Medíne a inde. Táto dilema bola rozriešená zjavením Súry 8 "Vojnová korisť", kde bola korisť legalizovaná, za predpokladu, že Mohamed dostane pätinu koristi, podiel zvaný "Khums". 20% podiel pre sväté osoby slúžil ako inšpirácia pre isté sadzby zakátu dnes, zvlášť tie, ktoré sa vyberali z prírodných zdrojov a nárastu bohatstva.
· Zakát, svätá daň uvalená na všetkých moslimov. Vymáhanie tejto dane bol, vtedy, práve tak ako dne, problém. Žiadna daň nie je skutočne povinná bez efektívneho vymáhania, a tak, ako sa to dá vidieť v posledných súrach koránu a mnohých výzvach na platenie Zakatu - zrejme to bol vekovečitý problém v pôvodnej islamskej komunite. V niektorých prípadoch bol príjem taký nízky, že to moslimov viedlo k vylúpeniu ďalších usadlostí. To malo niekoľko výhod. Predovšetkým a na prvom mieste, prinieslo to moslimom okamžitú finančnú úľavu.
Okrem toho, keďže Mohamed jasne stanovil, že je možné olupovať iba nemoslimov, to pritiahlo ku konverzii k islamu viac ľudí, aby tak ochránili svoje životy a vlastníctvo, čo tak isto zvýšilo zdaniteľnú komunitu. Toto spôsobilo dilemu, pretože títo novoobrátení moslimovia nemali veľkú chuť bojovať a skoro si vyslúžili titul "pokrytcov" vzhľadom na ich uprednostňovanie rodiny a dobre obrobených polí, namiesto obetovania života a vlastníctva vo veci Alahovej.
Zakat, ktorý sa v Koráne zmieňuje častejšie než ktorýkoľvek iný z piatich pilierov sa rozvinul do komplikovaného systému podľa neskorších islamských tradícií a rôzne islamské školy mali rôzne interpretácie detailov, vrátane daňových sadzieb na rôzne položky, rozsahu položiek a v neposlednom rade, ako uvaliť zakat na veci, ktoré neboli v Mohamedovom čase známe. Mohamed nepredpovedal budúce objavy a technický vývoj, a preto nepredpísal Zakat pre TV, VCR a iné, čo ponecháva značnú otvorenosť interpretácii islamských učencov neskorších dôb.
Ustanovenie Zakatu
"Základným a prvotným cieľom Zakatu je očistenie duše. Lieči túžbu po bohatstve" (Islamic Voice)
" A uchránený bude od toho (pekla) najzbožnejší, ktorý sa vzdáva svojho bohatstva, aby sa očistil" XCIL: 17-18
Toto je viac než jasné. Tí, ktorí platia Zakat sa vyhnú peklu a implikatívne, tí ktorí ho odmietnu zaplatiť, budú pravdepodobne uvrhnutí do ohňa.
Koránske pokyny Mohamedovi a jeho nasledovníkom na vyberanie zakátu sú nasledovné:
"Berte od nich almužnu z ich bohatstva čím sa môžete očistiť." (9:103)
"Koreňom všetkého zla je láska ku svetským veciam" (Mishkat)
Na záver Islamský hlas hovorí: "Tieto verše objasňujú skutočnú dôležitosť zakátu vcelku jasne: jeho cieľom je oslobodiť srdce od časných zaujatí a očisťuje dušu."
Zostáva to tajomstvom, že tento princíp platí iba pre obyčajných moslimov. Ak by bolo bohatstvo skutočne takou nebepečnou vecou, jeden by čakal, že sa islamskí vodcovia budú tlačiť dopredu a odmietať ho, aby vo všeobecnosti dali moslimom dobrý príklad. Namiesto toho islamskí vodcovia, podľa príkladu Mohameda vyzývajú Ummah, aby previedla nadbytok na týchto vodcov. Možno iba dúfať, že sú immúni voči sebeckým motiváciám a zlým činom.
Zaujímavou vedľajšou otázkou je, či je Zakat dobrovoľný alebo povinný. Uvádza sa, že je náboženskou povinnosťou všetkých moslimov, toto však protirečí dôležitému princípu zakatu:
"Napriek tomu je potrebné pripomenúť, že cieľ zakátu je dosiahnutý iba vtedy, keď je platba motivovaná úprimným želaním a praktickou snahou."(Islamic Voice)
Ak by niekto postupoval podľa tohto princípu, platba s nečestnou motiváciou, tak ako povinná daň, nemá význam. ISlamskí učenci sa pokúšajú zvládať tento paradox prekvapivými argumentmi, takými ako:
Očistenie duše, ktoré sa dá dosiahnuť platbou zakatu nie je úplne detailizované, zostáva však predpoklad, že bohatstvo a svetské dobrá sú "zlo". Obvykle sa platia peniaze výmenou za služby alebo tovary, alebo sa dajú peniaze zo štedrosti. V prípade zakátu, tak ako to bolo periodické v prípade katolíckej cirkvi, púhe darovanie na "sväté" účely je pokladané za prospešné a bodka. Základnou vlastnosťou islamu zostáva, že sa nesmie diskutovať.
V skutočnosti zakat nemusí mať centrálnu vymáhaciu inštitúciu. Ako náboženská povinnosť, zakát je vo viacerých krajinách dobrovoľný. Darca zakátu musí dodržiavať sväté princípy toho, komu prispieva, ale ponecháva si značnú časť rozhodovania v tom, kto ho dostane. Zamestnávatelia môžu použiť zakat na odmenu chudobných zamestnancov za dobrú snahu, alebo ho môžu dať príbuzným a rodine, hoci niektorí na tom môžu byť horšie, než príbuzní.
Príjemcovia zakátu
Oprávnení príjemcovia zakátu sú vysvetlen v súre 9:60:: "Almužny sú iba pre chudobných a núdznych a pre tých, ktorí ich vyberajú a pre tých, ktorých srdcia je potrebné nakloniť a na vyslobodzovanie zajatých a dlžníkov a pre vec Alahovu a pre putujúceho."
Toto je zvláštna zmes. Pozrime sa na to trošku bližšie:· "Chudobní a núdzni" je najčastejšie citovaný dôvod platiť zakat a toto prerozdelenie má za cieľ znížiť chudobu a nerovnosť. Dnes islamské spoločnosti trpia značnou chudobou a v mnohých prípadoch extrémnou nerovnosťou, takže potreba tu určite je.
· "Tí, ktorí ju vyberajú" je očividne nebezpečný bod. Áno, motivuje k účinnejšiemu výberu, ale tak isto otvára dvere pre korupciu a neúčinnosť. Sú známe prípady, kde podiel tých, ktorí vyberajú zakát presahuje podiel, idúci "chudobným a núdznym". To už nie je také dobré.
· "Pre tých, ktorých srdcia je treba uzmieriť." Dobrý bod. To znamená použiť peniaze zo zakátu ako nástroj na vytvorenie lojality, pre tých, ktorí sa nedávno obrátili na islam alebo tých, ktorí tak môžu urobiť. Kupovať si lojalitu dávaním darov môže znieť západnej mysli zvláštne, ale bola to úplne dokonalá tradícia v Mohamedových dobách, ktorého životopis má na túto tému celú kapitolu. Volať to "korupciou" isto nie je veľmi milé.
· Oslobodzovanie otrokov alebo zajatcov je v dnešnej dobe málo relevantné. Hoci sa otroctvo praktizovalo počas 20 storočia v islamských krajinách, dnes je zväčša zakázané. Požadovanie výkupného za vojnových zajatcov bolo obvyklou praxou raných moslimov, ale dnes je modernými konvenciami zavrhnuté a vo všeobecnosti sa pokladá za zločin, nie za oprávnený akt vojny.
· "vo veci Alahovej" je však hotové mínové pole. Boj vo veci Alahovej bol hlavnou činnosťou Mohameda a moslimov v neskoršej medínskej dobe a povolenie použitia peňazí zo zakátu na tento účel je možné interpretovať ako oprávnenie financovania vojny z charitatívnych zdrojov. V praxi zakat ide na nenásilné cesty vzdelávania o islame a vo viacerých prípadoch zo zakátu najviac profitujú islamské organizácie a nie priamo chudobní.
· Nakoniec, pomáhanie pútnikom. Toto sa môže zdať zvláštne (prečo "nepomáhať sirotám" alebo podobne?) ale práve toto môže pochádzať z pôvodnej pútnickej dane, týkajúcej sa hadžu a umry v pohanských časoch a vytvára istý druh "cestovného poistenia", aby bolo jasné, že pútnici v ťažkostiach počas púte dostanú na cestu domov výpomoc. Táto položka nemá dnes praktické dôsledky.
Kontrola realitou
Reálne svetové výsledky zakátu sa dajú iba ťažko vyhodnotiť. Timur Kuran vo svojej knihe Islam and Mammon cituje problémový súbor chýb a zneužití systému zakat so zameraním na povinné systémy v Pakistane a Malajzii. Zoznam chýb a pochybnostiach o systéme je príliš dlhý, aby sme ho tu opakovali; postačuje konštatovať že kreativita v zneužívaní systému zakat je prekvapujúca a adaptuje sa ľahko na mnohé rôzne aspekty života a obchodu.
Pretrvávajúcim problémom je vymáhanie. Bohatí vlastníci majú viac kreatívnych prostriedkov, dobre platených spojení alebo jednoducho dosť surovej sily na to, aby sa vyhli plateniu akejkoľvek podstanejšej sumy vyberačom zakatu. Chudobnejší vlastníci pozemkov sú menej efektívni pri vyhýbaní sa a to vážne poškodzuje uvedený zámer rozdelenia bohatstva od bohatých chudobným.
Pre príklad rozdelenia zakatu ide Kuran do roku 1970 a cituje malajský zdroj, Alor Setar ohľadom nasledovného rozpisu:· 53% ide na vyučovanie islamu.
· 22% ide vyberačom zakatu.
· 15% sa minulo v prospech chudobných.
· 6% ide na podporu púte
· 2% ide na podporu konvertitov
Iné čísla, citované Kuranom odhadujú podiel zakátu, idúci chudobným na značne nižší než je tento, s podobnou celkovou tendenciou.
· Leví podiel zo zakatu ide na vyučovanie islamu.
· Vyberači sú na druhom mieste zoznamu, tiež hodne:
· Chudobní, ktorí dostanú iba 10-15% vybraného zakatu a
· iné náboženské účely.
Záver Timura Kurana je jasný:
… Zakat nespôsobil nejakú úľavu v chudobe a nerovnosti moslimov. Hoci bol istý príjem a bohatstvo očividne rozdelené, podstatná časť nebola poskytnutá v prospech chudobných ako skupiny.
Veľmi zvodný je záver s tým spojený: Zakat je v praxi viac používaný pre prospech islamu než v prospech chudobných. Dokonca aj správcovia systému majú z neho väčšiu výhodu než chudobní, ktorí teraz dostávajú málo, okrem zámienky využívania produktívnych ľudí v prospech neproduktívnych.
Kupovanie lojality
Použitie zakatu pre "tých, ktorých srdcia musia byť uzmierené" smeruje k zaujímavej vlastnosti, to jest kupovaniu lojality cez charitné prostriedky, impliticne alebo nevyslovene. Prijímateľ charity bude cítiť vďačnosť voči darcovi a to má dôsledky.
Predstavte si, že charita, skôr než bola inštitucionalizovaná tradíciou, bola konaná tými, ktorí zhromaždili osobné bohatstvo. Niekto môže mať bohatého strýka, ktorý pomohol v ťažkej chvíli a to stvorilo vďačnosť a otvorenosť voči darcovi. Ktorý môže využiť príležitosť na poučenie:
"Pýtaš sa ma, drahý synovec, ako som zbohatol? No, zatiaľ čo šťastie je dobré, nie je tu nič iného než dobrá práca a vyhovenie potrebám tvojich zákazníkov. Všimol som si, že obchodníci v mojom meste majú problém s vybavovaním pochôdzok a doručovaním pošty v meste spoľahlivo a spoľahlivo a tak som im ponúkol svoje služby. Sťažnosti boli jednak na pomalosť, ale hlavne na príliš veľa zničeného tovaru cestou, tak som sa zvlášť staral o tovar, ako keby bol môj vlastný. Takto som si získal reputáciu dobrého pracovníka, ktorý zjednodušil ich životy, tak som bol schopný účtovať si vyššie ceny ako moji konkurenti a po chvíli som bol schopný kúpiť si viac áut a najať dobrých ľudí, aby mi pomohli expandovať môj obchod. A tak som prišiel k tomu, že som mal nie síce najväčšiu ale prinajmenšom najlepšiu doručovaciu spoločnosť v meste. Isto, chcelo to veľa práce. Nájsť spoľahlivých vodičov je ťažké a zlí môžu ľahko skaziť moju reputáciu..”
“Fíha. A dnes ste taký bohatý, že môžete dať peniaze svojej rodine. To je veľmi pekné. Ale nemôžem závisieť od vašej dobroty bez toho, aby som vám niečo nedal späť. Je tu niečo, v čom by som vám mohol pomôcť?"
"No, niečo by tu bolo. Máme problém v našom oddelení kvality, kde práve nevieme nájsť ľudí, ktorí sú pre túto prácu dosť spoľahliví. Keďže si z rodiny, verím ti, že ma nepodvedieš, ako by to spravili cudzí. Ale najprv budeš pol roka vodič, aby si zistil, ako to v biznise chodí."
Štedrosť je dobrá, pretože buduje vzťahy, dôveru a otvorenosť na strane prijímajúcej časti. A počúvanie dobre mienenej rade, ako sa stať nezávislým a znížiť riziko, že budem nútený požiadať o pomoc v budúcnosti.
Budovanie podobných vzťahov k náboženskými inštitúciám naopak vedie k dôvere k týmto inštitúciám a otvorenosti voči ideám, ktoré propagujú. Avšak tieto myšlienky sa obvykle zameriavajú na uctievanie a nie na zarábanie peňazí a stanie sa nezávislým. Dokonca aj otázka "Vieš šoférovať?" môže mať neobvyklé dôsledky, pokiaľ sa položí v islamistickej organizácii.
Čo na druhej strane vedie k inému problému zakatu. Hoci prináša okamžitú úľavu pre biednych, sám o sebe nedokáže vykoreniť chudobu, pretože púhe dávanie almužien nenaučí, ako byť ekonomicky sebestačný. Naopak, bezpodmienečné dávanie chudobným sa môže vnímať ako istý druh odmeny za chudobu skôr než na nástroj, ktorým by sa táto situácia odstránila. Dávanie almužien, čoby dobročinnosť, vo väčšine prípadov s výnimkou živelných katastrof je zlou liečbou problému chudoby. Pokiaľ by bol zakat skutočne účinným prostriedkom proti chudobe, islamské krajiny by mali mať menej chudobných než iné. Avšak pravdou je pravý opak.
Charita v Palestíne
Hoci sa priamo neviaže k zakatu ako takému, prípad Hamasu ako charity je veľmi poučný:
Hamas bol dlhú dobu hlavným distribútorom západnej pomoci v "palestínskych" oblastiach, keďže PA bola pokladaná za príliš skorumpovanú a neefektívnu, aby sa jej mohla zveriť táto úloha. Kedže táto pomoc šla chudobným, vytvorila lojalitu voči Hamasu, ktorá mu značne pomohla vo všeobecných voľbách roku 2006. Voľby, ktoré sa široko vnímali ako protestná voľba proti korupcii skôr než podpora terorizmu, poskytli Hamasu demokratickú legitimitu, ktorej sa predtým netešil, čo mu na druhej strane pomohlo ujať sa moci v Gaze a zrušiť tam demokraciu. Nanešťastie sa teraz situácia otočila a Hamas teraz aktívne sabotuje dodávky civilnej populácii alebo ich jednoducho kradne. Obyvateľstvo Gazy v skutočnosti skončilo ako rukojemník danej situácie. Ich závislosť od pomoci sa zdá byť nekonečná, ale zdá sa, že Hamas je ochotný dokonca prehĺbiť krízu, čo slúži jeho zámerom.
Zakat a financovanie terorizmu
Ďalším problémom je, že zakat je spravovaný náboženskými organizáciami, kde ich ich "svätý" stav často chráni pred podozrením a kontrolou. Zvlášť zbožní moslimovia majú tendenciu odmietať akúkoľvek navrhovanú kontrolu ich charitatívnych nadácií. To viedlo k tomu, že sa tieto organizácie stali významnými prepieracími kanálmi pre teroristov a bolo hodne rozsiahlo dokumentované, čo dokonca viedlo niektorých darcov k pokusom stiahnuť príslušnú knihu z trhu , ako v prípade Alms for Jihad od Burra a Collinsa.
Príslušná odpoveď na túto výzvu je zdvojnásobiť kontrolu "svätých" charít, nielen tých s islamskými sklonmi. Hoci to môže spôsobiť nespokojnosť s islamskými vodcami, výsledky dosiaľ odhalili dostatočný počet "hnilých jabĺk", aby sa oprávnila zvýšená úroveň podozrievavosti voči islamským charitatívnym organizáciám. Všetci chceme skončiť s terorizmom, a jednou z najlepších ciest je odťať mu zdroje financovania a finančné zdroje.
Návrhy
Teraz, napriek všetkým svojim problémom a rizikám zakat jednoducho nezmizne. Platenie zakatu je jedným z najdôležitejších prvkov jedného z hlavných svetových náboženstiev a to sa jednoducho nezmení. Ale existujú spôsoby, ktorými by sa zaručilo, že systém nebude vytvárať korupciu a terorizmus a na prvom mieste je trasparentnosť. Mal by byť otvorený komukoľvek, nielen darcom, aby bolo jasné kde končia peniaze, koľko sa použilo na správu a aká časť sa použila na náboženské vzdelávanie na rozdiel na pomoc chudobným. Je prirodzené mať súcit s tými, ktorí sú v ťažkostiach a podobne je prirodzené dôverovať organizáciám s charitatívnymi cieľmi. Na druhej strane zneužívanie charitných zdrojov na sebecké a dokonca kriminálne ciele je zradou dôvery jednak zo strany darcu a aj zo strany chudobných a je potrebné, aby bolo odhalené a potrestané, lebo charita samotná môže utrpieť zlou povesťou.
S tým súvisí aj dôležitosť ochrany pre tých, ktorí zverejnia zneužitie zdrojov alebo bohatí darcovia môžu byť schopní obťažovať novinárov a autorov, aby sa o to prestali zaujímať. Nedávny prípad Dr. Rachel Ehrenfeld, ktorej kniha Funding Evil spôsobila istý rozruch a urazenosť medzi bohatými darcami a súdny prípad vo Veľkej Británii, vedený proti autorke. Keďže je Američanka, jeden by povedal, že to je zbytočné, ale nakoniec to skončilo tak, že bola potrebná právna úprava, ktorá by zabezpečila jej ochranu. "Libel Tourism Protection Act" (známy ako “Rachelin zákon”) zneplatňuje výroky súdov mimo USA o hanobení a spôsobuje ich nevymáhateľnosť v USA a chráni rovnako autorov a vydavateľov.
Neodpúšťať je podstatné. Predpokladá sa, že náboženstvo by malo byť silou, ktorá ľudstvo pozdvihuje a používať náboženstvo na kriminálne ciele, prípadne na terorizmus buduje náboženstvu zlú reputáciu ako aj zlé meno všetkým náboženstvám. Napomáhanie, podpora alebo tiché schvaľovanie terorizmu by malo byť okamžitým a nevratným dôvodom na zrušenie náboženského statusu a privilégií, udeleným organizácii.
Islamskí vodcovia pokladajú Zakat za náboženský. Ostatní z nás nie. Náboženská sloboda umožňuje islamským spoločnostiam používať zakat na posilnenie svojich komunít, pričom neúčinnosť a pasce v nich skryté sa netýkajú náboženského statusu systému. Ale súčasné využívanie Zakatu si nezaslúži žiadnu ochranu na základe toho, že je niektorými pokladaný za náboženský.
http://gatesofvienna.blogspot.com/2008/05/generosity-is-good-zakat-is-bad.html