14 lží, ktoré bránia mieru na Blízkom východe.
Steven Plaut
FrontPageMagazine.com | Piatok, 14 Autusta 2009
Ak by na zemi náhle pristáli Marťania a počúvali by a čítali by mainstreamové médiá, nadobudli by dojem, že celý blízkovýchodný konflikt bol zapríčinený tým, že Izrael vystaval osídlenia na mieste, kde si celý svet myslí, že by mal byť palestínsky štát. Medzi vládami sveta a pisateľmi médií existuje takmer konsenzus v tom, že mier by na Blízkom východe by bol okamžite, nebyť troch dôvodov. Prvým je, že Židia a Arabi nie sú schopní dohodnúť sa, kde by mal byť palestínsky štát. Druhým dôvodom je, že Izrael zaťato odmieta stiahnuť svoje jednotky z (takzvaných) "okupovaných" arabských území. Tretím je, že Izrael sa správa kruto voči palestíncom.
Marťan by mohol ľahko prísť k takýmto názorom a preniesť ich späť na svoju rodnú planétu, pokiaľ by sa neobťažoval zistiť si pozadie a históriu blízkovýchodného konfliktu. Tieto tri dôvody nemôžu prežiť antibiotikum znalosti histórie Blízkeho východu.
Prezident Barack Obama a ministerka zahraničia Hillary Clinton majú pocit, že myšlienka palestínskej štátnosti je najzázračnejšou myšlienkou, aká sa objavila od Trinásteho dodatku. A takmer všetci svetoví politici, spolu s izraelskou ľavicou trvajú na tom, že je potrebné odstrániť všetky izraelské osídlenia zo Západného brehu, pretože sú hlavnou prekážkou mieru. Realitou je, že blízkovýchodný konflikt má veľmi málo dočinenia s diskusiou o palestínskej štátnosti a ešte menej s izraelskými "osídleniami" V skutočnosti, Izrael v princípe súhlasil, hoci trochu bláznivo, so vznikom palestínskeho štátu, s vyhovením istým bezpečnostným podmienkam a iným ústupkom od palestíncov -ako uznanie práva Izraela na existenciu. A zdá sa, že aj takzvaní "umiernení" palestínci zavrhujú takúto myšlienku.
Okrem toho, debata o blízkovýchodnom stave konfliktu je založená na neuveriteľnej absencii historických informácií a sérií štylistických nepochopení o histórii Blízkeho východu. Antiizraelská lobby, ktorá každým dňom rastie vo svojej zlomyseľnosti a antisemitizme, je zodpovedná za mnoho nevedomosti verejnosti týkajúcej sa Stredného východu, ktorý sa dostal tam, kde je.
Tu je iba niekoľko populárnych zavádzaní a ich protilátok:
1. Klamstvo: Izrael stavia na zemi, ktorá patrila palestínskym Arabom.
Pravda: Predtým, než vznikol Izrael, toto územie nikdy nepatrilo palestínskym Arabom a nevládli mu vôbec žiadni Arabi od stredoveku. Bola stáročia tureckou provinciou, kým jú počas Prvej svetovej vojny nedobyla Británia. Liga národov pridelila vládu nad "Palestínou" Británii na konci vojny výmenou za záväzok, aby sa na nej vytvorila židovská vlasť. Pozemky, na ktorých sa židovskí imigranti usadzovali pred vznikom Izraela boli zakúpené Židmi za ceny vyššie než trhové a v mnohých prípadoch na nich nežili žiadni Arabi. Virtuálne neboli vyhnaní žiadni Arabi.
2. Klamstvo: Židia prišli do palestíny ako cudzinci a cudzí, zatiaľ čo palestínčania sú pôvodnými obyvateľmi územia.
Pravda: Židia žili v "Palestíne" čo je Izrael alebo "Eretz Yisroel" nepretržite od biblických čias. Väčšina rodín "Palestínčanov" migrovala do "Palestíny" v tej istej dobe ako sionistické imigračné vlny, začínajúc v druhej polovici 19. storočia. Najpočetnejšou etnickou skupinou v krajine boli Turci. "Palestínski Arabi" v roku 1948 boli primárne rodinami migrantov z Libanonu a Sýrie. Iróniou je, že ich motivovalo práve sionistické hnutie, aby sa stali "Palestínčanmi", lebo práve sionisti priniesli do "Palestíny" kapitál a prácu a zlepšili tu životné podmienky. Veľký počet názvov "palestínskych" arabských dedín a miest sú mierne modifikované hebrejské názvy. Je veľmi ťažké kopať jamu v "Palestíne" bez toho, aby sa objavili židovské artefakty, niekoré staré tisíc rokov. Okrem toho, dve tretiny mandátneho územia palestíny sa oddelilo v roku 1920 a použilo na vytvorenie Jordánska, arabského palestínskeho štátu omnoho väčšieho, než je Izrael. Zostávajúce územie, Západná Palestína, sa stala židovskou vlasťou. Toto bolo pôvodné riešenie "dvoch štátov", tá istá "inovácia", ktorá sa teraz propaguje pre západnú tretinu zostávajúcej časti Palestíny.
3. Klamstvo: Dnes palestínsky štát neexistuje kvôli izraelskej zaťatosti a tvrdohlavosti.
Pravda: Dnes palestínsky štát neexistuje kvôli arabskej zaťatosti a tvrdohlavosti. Koncom roku 1947, Spojené národy schválili dvojtretinovou väčšinou návrh na vytvorenie dvoch štátov v západnej "Palestíne", ktoré by nahradili tu existujúci britský mandátny režim. Jeden by bol židovský a druhý palestínsko arabský štát. Židia súhlasili. Arabi tú myšlienku odmietli. Arabské štáty začali útok genocídnej agresie proti Židom, obsadili "Palestínu" a pažravo zhltli oblasti, vyznačené pre arabský palestínsky štát. Väčšina týchto oblastí bola potom ilegálne obsadená Jordánskom a pololegálne Egyptom až do roku 1967, kedy boli oslobodené Izraelom v Šesťdňovej vojne. Arabský svet udržiaval vojnový stav s Izraelom od roku 1948, odmietajúc uznať jeho legitímnosť a útočiac na Izrael stále a znovu v sérii vojen a teroristických kampaní. Arabské štáty napadli Izrael v rokoch 1948, 1956, 1967, 1973, 1982, 2006 a podporovali teroristické krutosti voči Židom v Izraeli odkedy bol vytvorený. Dôvod pre útok, ktorý spôsobil prvú arabsko-izraelskú vojnuv roku 1948 je ten istý ako tie isté záležitosti, ktoré stoja v ceste akémukoľvek mierovému dnešnému usporiadaniu.
4. Klamstvo: Izrael viedol "etnické čistky" palestínskych Arabov v rokoch 1948-49.
Pravda: Arabské štáty viedli etnické čistky Židov po roku 1948. Arabské štáty vyhnali okolo milióna Židov, ich vlastníctvo ukradli a väčšina z nich sa stala občanmi Izraela. Palestínski Arabi sa stali utečencami v rokoch 1948-49 v rámci priameho dôsledku arabskej agresívnej vojny proti Izraelu, na ktorej sa palestínci zúčastnili. Odhadovaný počet takýchto arabských utečencov sa mení od 400 000 do 750 000, pričom je pravdepodobnejším správnym odhadom je posledné číslo. Potom sa mnohým z nich pokojne dovolili vrátiť sa do Izraela. Stovky tisíc Arabov z iných arabských krajín sa vyhlásili za "palestínskych" utečencov, aby dostali podporu od UN a ostatných medzinárodných charitatívnych organizácií. Skutoční palestínski Arabi sa stali utečencami z toho istého dôvodu, ako sa etnickí Nemci žijúci vo východnej Európe stali utečencami po druhej svetovej vojne: pretože boli na strane, ktorá prehrala vojnu, ktorú začala agresia, vyvolaná ich vlastnými politickými vodcami.
5. Klamstvo: Izrael je režimom apartheidu a zle sa chová k Arabom.
Pravda: Izrael je jedinou krajinou Blízkeho východu, ktorá NIE JE režimom apartheidu. Arabi, žijúci pod izraelskou vládou sú jedinými Arabmi na Strednom východe, ktorí sa tešia slobode prejavu a nezávislej tlači, voľnému prístupu na súdy, kde im bude poskytnutý príslušný proces, právna ochrana vlastníckych práv a právo voliť. Izraelskí Arabi majú vyššiu úroveň vzdelanosti a zdravia než akákoľvek iná skupina Arabov na Strednom východe. Izraelskí Arabi sú jednoducho politickou menšinou, ktorá sa má najlepšie na Strednom východe a v niektorých ohľadoch aj lepšie než minoritné skupiny v mnohých európskych krajinách. Izrael je jedinou krajinou na Strednom východe, ktorá NERIEŠI islamský terorizmus plošnou masakrou ľudí, medzi ktorými teroristi operujú.
6. Klamstvo: Arabi sú nútení byť teroristami a byť agresívni, pretože Izrael okupuje územie.
Pravda: Izrael okupuje teritóriá (ktoré boli konrolované Jordánskom a Egyptom pred rokom 1967) kvôli arabskej agresii a terorizmu. Pokiaľ by Arabi uzavreli s Izraelom mier po roku 1949, Západný breh a Gaza by zostali pod hegemóniou Arabou a mohli mať palestínsky štát hocikedy, kedy by si zaželali. Namiesto toho zaútočili na Izrael v pokuse o jeho genocidálne zničenie v roku 1967 a prehrali.
7. Klamstvo: Stredovýchodný konflikt je a vždy bol založený na izraelskej opozícii voči palestínskemu sebaurčeniu.
Pravda: Stredovýchodný konflikt je a vždy bol založený na arabskej opozícii voči izraelsko-židovskému sebaurčeniu. Je tu jedna a iba jedna príčina arabsko-izraelského konfliktu, hoci je táto jediná príčina pochovaná pod záplavou mediálneho bahna, ktoré je určené na zahmlievanie a mätenie. Táto jedna príčina je odmietnutie arabského sveta zmieriť sa s existenciou Izraela v akýchkoľvek hraniciach. Príčinou vojny je arabské odmietnutie uznať židovské sebaurčenie v akejkoľvek forme. Stredovýchodný konflikt nie je o práve na sebaurčenie "palestínskych Arabov", ale skôr o arabskom odmietnutí sebaurčenia izraelských Židov. Takmer storočie sa Arabi pokúšali zablokovať židovské sebaurčenie použitím násilia.
Žiadny palestínčan pred rokom 1967 nežiadal žiadnu "vlasť", hoci žiadali, aby sa Židom odobrala tá ich. A to je preto, že palestínčania nie sú vôbec "ľud" a sami sa zaň nepokladajú viac než Arabi z Paríža alebo Detroitu. Palestínčania nikdy nemali skutočný záujem na vlastnom štáte a v skutočnosti sa mohutne búrili, keď európske mocnosti oddelili od Sýrie "Palestínu". V skutočnosti pôvodný pojem "Nakba" (v arabčine a ľavicovom newspeaku "katastrofa") pôvodne vznikol na to, aby popísal potupu palestíncov, oddelených od ich sýrskej vlasti. Okamžite po Šesťdňovej vojne sa bola vyfabrikovaná náhla potreba palestínskeho štátu, vyrobená arabským svetom, ako trik, ktorý by donútil Izrael vrátiť sa späť do svojich hraníc spred roku 1967. Izrael by bol potom široký na svojom najužšom mieste iba desať míľ a omnoho vhodnejší na nový arabský útok s cieľom anihilácie a genocídy.
Arabský svet objavil "palestínsky ľud", ktorý by tak poslúžil svojmu cieľu rovnako ako to urobili sudetskí Nemci koncom tridsiatych rokov minulého storočia. Ich úlohou bolo zabezpečiť zámienku legitimity vojnových cieľov a agresie veľkej fašistickej veľmoci. Pojem "sebaurčenie" bol opakovaný ako rétorické "nescudziteľné právo" tak dlho, že iba málo ľudí si spomenulo, že "sebaurčenie" môže slúžiť aj barbarskému agresorovi a totalitným silám. Keď sa Hitler rozhodol vyhlásiť koncom tridsiatych rokov vojnu, zahalil svoje úmysly plášťom legitimity, púhou "pomocou utláčanému a obmedzovanému ľudu dosiahnuť sebaurčenie". Prekrútil úlohu etnických Nemcov, žijúcich v českých Sudetách a kdekoľvek vo východnej Európe, vymýšľajúc si rozprávky o zlom zaobchádzaní. V skutočnosti mali títo etnickí Nemci možnosť "sebaurčenia" v susedných suverénnych nemeckých národných štátoch, a v skutočnosti sa tešili väčším právam než Nemci v Nemecku. Nemecká invázia do Československa bola pripravovaná cez pozérske znechutenie nad zlým zaobchádzaním s Nemcami susedmi Nemecka. Hitler trval na tom, že sa iba snaží uľahčiť "biede utláčaných etnických Nemcov", ktorí údajne trpeli vnútri demokratického Československa. "Sebaurčenie" bolo tak isto zámienkou keď Nemecko napadlo Poľsko a ostatné krajiny.
Arabský svet sa rozhodol, že "Palestínci" musia zohrať úlohu Sudeťanov, slúžiacim ako politická a morálna zámienka arabskej agresie a islamofašistického imperializmu. Arabskí fašisti sa potom falošne prezentovali ako tí, ktorí sa vznešene snažia chrániť utlačovanú a potláčanú minoritnú skupinu Arabov, ktorí potrebujú "sebaurčenie".
8. Klamstvo: Palestínsky terorizmus bol odpoveďou na izraelskú okupáciu Západného brehu a Gazy, ako reakcia na tamojšie izraelské osídlenia.
Pravda: Palestínsky terorizmus proti Židom sa začal v dvadsiatych rokoch, eskaloval v tridsiatych rokoch a bez prestávky pokračoval aj počas II. svetovej vojny a dosiahol svoj vrchol v päťdesiatych rokoch. A to všetko predtým, než Izrael čokoľvek "okupoval". PLO bola založená dávno pred Šesťdňovou vojnou, to znamená ešte predtým, než Izrael "okupoval" Západný breh a Gazu a predtým, než tam bola hoci len jedna izraelská osada.
9. Klamstvo: Izrael nemá právo budovať osady na Západnom brehu.
Pravda: Izrael má práve také právo budovať osady na Západnom brehu, ako Francúzsko stavať mestá v Alsasku-Lotrinsku, alebo ako Poľsko stavať tam, kde kedysi žili etnickí Nemci. Arabi sa vrhli do série agresorských vojen proti Izraelu a prehrali. Agresor, ktorý prehrá vojnu tak isto stratí územie. Väčšina židovských "osadníkov" boli v skutočnosti Izraelci, žijúci na predmestiach Jeruzalema, ktoré boli postavené po roku 1967. Niekoľko malých poľnohospodársky osád sa postavilo na prázdnych pozemkoch Západného brehu, odkiaľ neboli vyhnaní žiadni arabskí civilisti. V prípade akéhokoľvek mierového osídlenia majú Židia práve také isté právo žiť na Západnom brehu, ako Arabi žiť kdekoľvek v Izraeli. Mierová zmluva, ktorá vylučuje takéto usporiadanie vôbec nie je mierovou zmluvou.
10. Klamstvo: Stredovýchodný konflikt pokračuje, pretože Izrael odmieta zdieľať svoju zem a zdroje s palestínčanmi.
Pravda: Stredovýchodný konflikt pokračuje, pretože arabsjký svet odmieta zdieľať svoju zem a zdroje so Židmi . Je to o absolútnom odmietnutí arabského sveta zmieriť sa s existenciu akejkoľvek politickej entity so židovskou väčšinou v rámci akýchkoľvek hraníc na Blízkom východe. Arabi dnes vládnu 22 krajinám s rozlohou dva krát väčšou, než sú Spojené štáty vrátane Aljašky, zatiaľ čo Izrael sa nedá nájsť na väčšine glóbusov či máp. Arabi ako etnická skupina vládnu väčšiemu územiu než akákoľvek iná etnická skupina na zemi. Odmietajú zdieľať dokonca i zlomok jedného percenta Blízkeho východu so Židmi, dokonca aj na území menšom než je New Jersey. Bez Západného brehu by mal Izrael na svojom najužšom mieste menej než 10 míľ, čo je zhruba dĺžka mosta Chesapeake. Hlavným dôvodom, prečo arabský svet žiada, aby Izrael odstúpil Západný breh palestínskemu terorizmu je ten, že môže byť znovu použitý na útok na Izrael, aby mohol byť Izrael konečne vojensky zničený. Arabský svet vládne takému obrovskému územiu a má také obrovské zdroje financií (vďaka rope), že b mohol vytvoriť pre palestínskych Arabov "vlasť" kdekoľvek na svojom území a kedykoľvek.
11. Klamstvo: Izrael jedná s palestínskym násilím a terorizmom s použitím nadmernej a neprimeranej sily.
Pravda: Počet nevinných zámerne zabitých palestínskych civilistov Izraelom je presne nula. Počet civilistov zranených v izraelských protiteroristických operáciách je nepatrný v porovnaní s operáciami NATO a spojencov v Srbsku, Bosne, Afganistane alebo Iraku. Berúc do úvahy takmer univerzálnu podporu palestíncov a ich teroristické krutosti páchané na Židoch, umiernenosť a sebaovládanie Izraela pri zvládaní takejto hrozby nemá vo svete obdoby. Samotní izraelskí Arabi iba málo skrývajú svoje otvorené sympatie voči vražedným nepriateľom ich vlastnej krajiny a vo veľkej väčšine podporujú zničenie štátu, ktorého sú občanmi. Žiadna iná demokratická krajina, ktorá by čelila takémuto otvorenému poburovaniu a identifikácie s nepriateľom v dobe vojny nikdy nereagovala v tak obmedzenom rozsahu, ako to vidíme v Izraeli. Počas II. svetovej vojny, keď sa čelilo omnoho menej nebezpečnému problému, Spojené štáty uzavreli svoju etnicky japonskú domácu populáciu do internačných táborov. Demokratické Španielsko vytvorilo komandá smrti, aby si poradilo so svojimi separatistickými teroristami. Demokracie vo vojne zrušili habeas corpus a správali sa k svojim vnútorným piatym kolónam ako k nepriateľovi, bez váhania alebo škrupulí.
Demokratické Československo a India (ako aj nedemokratické štáty vo východnej Európe) podnikli vyhnanie miliónov členov svojich etnických minorít, ktorí spolupracovali s nepriateľom. Grécko a Turecko, a dve časti Cypru jednoducho vyhnali celkom svoje minoritné populácie. Izrael, na rozdiel od toho má podporné akčné programy, ktoré zvýhodňujú Arabov, financuje školy s arabským jazykom, v ktorých si izraelskí Arabi uchovávajú a rozvíjajú svoju kultúru, zaplavuje financiami arabské samosprávy a nevšíma si rozsiahle arabské poburovanie, porušovanie zákonov s ohľadom na masové skvatovanie na verejných pozemkoch. Izrael je západnou demokraciou so škandinávskym sociálnym systémom, jedinou demokraciou na Blízkom východe. Je veľmi ťažké dostatočne sa vysmiať nezmyselnej povahe sťažností na zlé zaobchádzanie Izraela s Arabmi. Tieto sťažnosti prichádzajú od tých istých ľudí, ktorí ospravedlňujú islamofašistické teroristické hnutie a od arabských fašistických štátov, režimov, ktoré sú najbarbarskejšie a najviac otvorene vyhľadávajúce vojnu na Zemi. Nekonečné sťažnosti na "porušovanie ľudských práv" "palestíncov" Izraelom sú rétorickou časťou širšej agresívnej kampane proti prežitiu Izraela. Arabi, žijúci pod izraelskou vládou sú najdokonalejšou ilustráciou "Moynihanovho zákona", ktorý hovorí: "Množstvo sťažností na porušenie ľudských práv v krajine je vždy inverznou funkciou množstva sťažností o porušovaní ľudských práv o ktorých sa hovorí. Čím väčší počet sťažností sa objaví, tým lepšie sú chránené ľudské práva v tej krajine."
12. Klamstvo: Izrael môže dosiahnuť mier výmenou "Krajinu za mier" a vrátením oblastí, ktoré "okupuje".
Pravda: Vždy, keď Izrael vráti územie, ktoré "okupuje" spustí sa eskalácia teroru a násila Arabov voči Židom. Hlavnou príčinou protiizraelského terorizmu je stiahnutie izraelskej okupácie od Arabov. Toto je také očividné, že je veľkou výzvou intelektu vysvetliť, prečo to chápe tak málo ľudí. Izrael ukončil svoju "okupáciu" Pásma Gazy vo svojej úplnosti v roku 2004 a vypovedal odtiaľ všetkých Židov, ktorí tam žili. Úplné stiahnutie Izraela z Pásma Gazy spôsobilo vypálenie tisícov rakiet, zacielených na izraelských civilistov vnútri Izraela (NIE v "okupovaných územiach"), ostreľovanie, ktoré dokonca donútilo váhavých vodcov Izraela spustiť operáciu "Liate olovo" proti terorizmu v Gaze. Izraelská okupácia južného Libanonu bola jednostranne ukončená v roku 2000 vtedajším izraelským socialistickým premiérom Ehudom Barakom. Priamym výsledkom tohto fiaska bolo odpálenie 4000 kaťušových rakiet z Libanonu na severný Izrael v lete roku 2006 a viacnásobok tohto počtu sa teraz pripravuje na útok na Izrael. Najhoršie vlny palestínskych samovražedných útokov boli priamo spustené prvými stiahnutiami podľa dohody z Oslo - pred ňou neboli žiadne samovražedné útoky. Niet žiadnych pochýb, že celkové stiahnutie sa Izraela zo Západného brehu a návrat do hraníc spred roku 1967 spustí masívny raketový a teroristický útok proti zostávajúcemu územiu Izraela, ktorý bude vedený z "oslobodených" území na Západnom brehu. To isté sa stane, pokiaľ by Izrael prenechal Golanské výšiny Sýrii.
13. Klamstvo: Sionistická lobby má mimoriadny vplyv a diktuje politiku Spojených štátov, aby tak chránila Izrael pred oprávnenou kritikou.
Klamstvo: Antisionistická lobby má masívny vplyv a diktuje politiku Spojených štátov, chrániac tak palestíncov, arabské fašististické režimy a islamofašizmus pred oprávnenou kritikou. Keďže médiá pretekajú nezmyselnými rečami o "Sionistickej/izraelskej lobby", bolo by iba malým preháňaním vyhlásiť, že nič takého neexistuje. Anti-sionistická lobby spolu spája antisemitov a fanatikov, od islamistov k radikálnej ľavici po neonacistickú pravicu. Dnes je veľmi málo toho, čo delí antisionizmus od antisemitizmu a nikdy v živote som nestretol antisionistu, ktorý by nebol aj antisemitom. (Židovskí ľavicoví antisionisti sú sebanenávidiace morálne ekvivalenty talibanských Johna a Tokyo Rosovcov).
14. Klamstvo: Blízkovýchodný konflikt sa dá vyriešiť cez "Dva štáty pre dva národy".
Pravda: Myšlienka "Dva štáty pre dva národy" nie je vôbec riešenie, ale jednoducho stratégia na oslabenie izraela a vnútenie hraníc, ktoré sa nedajú obrániť. Hneď po "Dvoch štátoch pre dva národy" sa zavedie nový "Palestínsky štát", ktorý pozve zostávajúci arabský svet, aby konečne skoncoval s tým, čo zostane z Izraela. Dokonca aj "umiernení" v rámci PLO trvajú na tom, že akýkoľvek "Izrael" ktorý zostane medzi "Dvoma štátmi pre dva národy" musí byť zaplavený arabskými imigrantmi a zbavený svojej židovskej identity, čo umožní jeho premenu na iný arabský palestínsky štát. Arabi stále podmieňujú akékoľvek "dvojštátové" riešenie súhlasom Izraela, aby bol zaplavený arabskými imigrantmi, predstierajúcimi, že sú "palestínci", čím sa demograficky premení na 24 arabský štát. Izrael samozrejme nemôže súhlasiť. Izrael by bol zrovnaný zo zemou raketovou a delostreleckou paľbou z "Palestíny" a vlnami arabských teroristických infiltrátorov, ktorý spôsobia masaker dosiaľ nevídaného rozsahu.
Takéto riešenie "dvoch štátov" by nielenže neukončilo konflikt, ale iba by signalizovalo jeho prechod do jeho ďalšej fázy, ktorá bola dlho kvázi oficiálnou pozíciou virtuálne všetkých palestínskych skupín. Tieto dlho trvajú na tom, že akékoľvek riešenie s dvomi štátmi je iba fázou v "stupňovitom pláne" po ktorom postupnými krokmi skončí existencia Izraela ako židovského štátu. Riešenie "dvoch štátov" nie je omnoho realistickejšia možnosť dnes než bola v roku 1948, keď ho vojensky rozdrvili arabské štáty, teroristi a armády. Je v konečnom dôsledku takou istou existenčnou hrozbou prežitia Židov na Blízkom východe ako takzvané riešenie "jedného štátu", ktoré uprednostňuje antisemitická ľavica, kde by sa Izrael nahradil dvojnárodnou entitou v štýle Rwandy, kde by vládli Arabi a židovský problém by sa vyriešil v rwandskom štýle.
Vytvorenie palestínskeho štátu súčasne s Izraelom by bolo veľkým krokom v eskalácii arabskej vojny proti existencii Izraela, hoci bola táto vojna krátko odložená, zatiaľ čo svet oslavoval vypuknutie potemkinovského "mieru" na Blízkom východe, ako výsledku ukončenia izraelskej "okupácie" "palestíncov".
Keďže mierový proces z Osla začal na začiatku deväťdesiatych rokov, pracovná hypotéza, podporovaná takmer každým na tejto planéte (vrátane veľkého počtu mentálne postihnutých izraelských politikov) bol najnaliehavejšou úlohovu, ktorá mala ukončiť izraelskú "okupáciu" palestínskych Arabov. Problémom je, že KAŽDÝ palestínsky štát, bez ohľadu na to, kto mu vládne, nespôsobí nič než eskaláciu napätia, teror a boje na Blízkom východe, rozhodne nie stabilitu alebo mierové vzťahy. Bude viesť vojnu s okypteným Izraelom a bude sa snažiť zatiahnuť do tejto vojny celý moslimský svet. Bude ľahostajný voči ekonomickým a sociálnym problémom vlastných občanov.
Ľudia zvyknú byť veľmi netrpezliví, keď počujú, že sa im počas dlhých období opakuje pravda. V období s technológiou, politikou a vedou meniacimi sa tak rýchlo, mnohí nepredpokladajú, že vyhlásenie, ktoré bolo pravdivé pred 60 rokmi by mohlo ešte stále platiť. Isto, trvajú na tom, že vysvetlenia z minulosti, ako tie o blízkovýchodnom konflikte musia byť už dnes zastaralé, nahradené novými, aktualizovanými "teóriami" a modernejším vnímaním reality.
Výsledkom celej tejto pseudohistórie, kde ľudia vymýšľajú nové "teórie" o niektorých široko akceptovaných pravdách histórie. Nič nebolo predmetom toľkého pseudohistorického revizionizmu a popierania "zastaralých" právd ako Blízky východ. George Orwell raz povedal že prvou povinnosťou inteligentného človeka je znovu povedať to, čo je očividné. Očividné pravdy musia byť znovu povedané, pretože sú pod útokom tak mnohých nečestných ľudí.
Palestínčania nemajú žiadne legitímne právo na vytvorenie vlastného štátu a vytvorenie takéhoto štátu spôsobí eskaláciu bojov a krviprelievania, nie mier. V histórii nikdy neexistoval arabský palestínsky štát. Aj keby takéto právo niekedy existovalo, palestíncom - podobne ako sudetským Nemcom - prepadlo vďaka desiatkam rokov terorizmu, krutosti, masových vrážd a barbarstva. Ich pacifikácia si vyžaduje obnovenie vojnovej vlády Izraela a dôkladný denacifikačný program.
Propagácia riešenia "Dva štáty pre dva národy" radikalizovala a nacifikovala väčšinu izraelských Arabov, ktorí sa teraz identifikujú a otvorene podporujú arabské strany a otvorene volajú k násilu proti Židom a zničeniu Izraela. "Riešenie" je recept na ďalšie krviprelievanie a boje.
http://frontpagemagazine.com/readArticle.aspx?ARTID=35869