KÁHIRA - Keďže svet sa stále zotavuje z ekonomického úpadku, rozvíjajúca sa úverová kríza v efektnom životnom štýle jedného zo štátov Zálivu, Dubaj, vysiela šokové vlny po svete, pričom testuje rozvíjajúce sa islamské finančníctvo.
"Default v Dubaji otestuje svet islamského finančníctva v čase, keď bankári a právnici kladú tvrdé otázky o ochrane, poskytovanej finančnými inštrumentmi, založenými na práve šaríja" komentoval The Australian v sobotu, 28 novembra.
Dubai v stredu oznámil, že jeho vlajková loď štátneho konglomerátu Dubai World chce šesť mesačné moratórium na jeho 59 biliónov dolárov dlhu.
Pohyb vyslal šokové vlny na svetové ekonomické trhy ohľadom strachu z dlhového kolapsu.
"Cenný papier, ktorý je v srdci hrozby kolapsu a finančnej neschopnosti Dubaja je sukuk" povedal The Australian.
Sú isté obavy, že veritelia sukuku by neboli chránení.
• Islamské banky Veľkej Británie čelia ekonomickej krízy
• Islamské banky prestáli globálnu krízu
Nie je jasné, ako sa veritelia zaradia v prípade insolvencie, hovorí Neale Downes, v Bahrajne sídliaci partner právnickej firmy Trowers & Hamlins.
Povedal, že investori niekedy zistili, že konkurujú iným veriteľom, skôr než by boli schopní vymáhať svoje nároky na príslušné aktíva, podporujúce sukúk.
Sukúky, ktoré vyhovujú islamskému zákazu prijímania alebo platenia úrokov obvykle fungujú ako nástroje na zdieľanie zisku.
Spoločnosti, ktoré vydávajú islamské obligácie, vykonávajú platby pre investorov, s použitím ziskov z podliehajúcich ziskov, miesto platenia úroku.
Ale peniaze nesmú byť investované do alkoholu, hazardných hier, pornografie, tabaku, zbraní alebo bravčového.
Sukúkový trh dosiahol hodnotu 111.9 biliónov dolárov počas ôsmych rokov do roku 2008 a ďalších 69 biliónov dolárov bude vydaných v priebehu 2008/2009 podľa International Islamic Financial Market.
Islamské finančníctvo je jedným z najrýchlejšie rastúcich sektorov v globálnom finančnom priemysle.
Islamský bankový priemysel začal pred takmer 30 rokmi a vykázal podstatný rast a pritiahol pozornosť investorov a bankárov po celom svete.
Dlhý zoznam medzinárodných inštitúcií, vrátane Citigroup, HSBC a Deutsche Bank sa zapojili do islamského bankového biznisu.
V súčasnosti existuje takmer 300 islamských bánk a finančných inštitúcií na svete, ktorých aktíva majú predpokladaný rast na 1 triliónov dolárov do roku 2013.
Pomoc
Problémy Dubaja s dlhmi spustili obavy z novej svetovej ekonomickej kríze.
"Ak sa pozriete do vládnych rozpočtov na celom svete, nájdete kopu potenciálnych banánových šupiek" Jim Reid, stratét v Deutsche Bank, povedal pre The Times.
"Vezmúc do úvahy povahu krízy, pravdepodobnosť ďalších udalostí zostáva zvýšená."
Finančný požiar sa prehnal USA a svetom v septembri 2008 po krachu Lehman Brothers, jedného z gigantov Wall Streets.
Položila mnoho veľkých spoločností na celom svete, pričom spôsobila rušenie pracovných miest, úpadok majetku domácností a nútila konzumentov obmedziť spotrebu.
"Dubaj je veľkou pripomienkou pretrvávajúcich vplyvov úverovej bubliny sú tu stále s nami" Barry Knapp z US majetkových investícii v Barclays Capital, povedal pre The Washington Post.
"Nie sú tu skutočné priame prepojenia na USA trhy a naše priame zainteresovanie je malé, máme dosť vlastných zlých dlhov v USA".
Odhaduje sa, že Dubaj má celkové dlhy vo výške 88 biliónov dolárov.
Investori zľahčovali závažnosť problémov Dubaja, hovoriac, že ak by došlo k skutočne najhoršiemu, emirát by vykúpilo Abu Dhabi, jeho na ropu bohatý sused.
Abu Dhabi, hlavné mesto Spojených Arabských Emirátov už povedali, že bude "vyberať a preberať" v tom, ako pomôže svojmu zadlženému susedovi.
"Pozrieme sa na záväzky Dubaja a preberieme ich na základe prístupu podľa individuálnych prípadov" povedal telefonicky vládny predstaviteľ agentúre Reuters.
"Neznamená to, že Abu Dhabi sa zaručí za všetky ich dlhy."
Abu Dhabi, ktorý pumpuje 90 % ropy, ktoré robia UAE tretím najväčším exportérom ropy na svete, už poskytol 15 biliónov dolárov na nepriamu podporu Dubaja cez centrálnu banku UAE a dve privátne banky v Abu Dhabi.
"Niektoré z entít Dubaja sú komerčné, čiastočne vlastnené vládou. Abu Dhabi si vyberie a rozhodne sa, kde a ako pomôže".
http://www.islamonline.net/servlet/Satellite?c=Article_C&cid=1258880594673&pagename=Zone-English-News/NWELayout