Publikoval Sami Alrabaa dňa 10/30/09 • Zaradené v Morálka a etika
Dr. Sami Alrabaa

Nabeel Al Awadi, sĺpčekár kuvajtského denníka Al Watan, napísal:
Zvieratá sú nábožnejšie a zbožnejšie než Európania. Oni (Európania) nie sú schopní cítiť medzi hriešnymi a bezhriešnymi skutkami. Urobia čokoľvek, aby potešili satana. A Satan nikdy nedúfal, že nájde ľudí (Európanov), ktorí sú nerestnejší než on.
Al Awadi dodal:
Európania dodržiavajú zákon a právo nie preto, že sa obávajú Alaha a preto by dodržiavali zákon. Dodržiavajú zákon, pretože sa obávajú trestu zo strany štátneho aparátu. Potom sa čuduje "Viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby na chvíľu vypadla elektrina? Budú lúpiť a správať sa ako zvieratá. Neboja sa Alaha, nerešpektujú žiadne náboženstvo, obávajú sa iba vlastných prísnych zákonov.

Európania sú špinaví. Umývajú sa iba zriedkavo. Preto hrozne smrdia. Vďaka Alahovi žijú v studených zelených oblastiach. Inak by naplnili svet svojim zápachom.
Okrem toho sú Európania známi svojou zbabelosťou, smradom a lakomosťou. Stojíte pred veľkým mužom. Keď na neho skríknete, utečie ako potkan. Nikdy nepomôžu ľuďom v núdzi. Budú okolo seba kopať ako divé zvieratá. Myslia iba na seba. Sú veľmi sebeckí.
Európan je tak isto lakomý. Pôjde so svojou rodinou do reštaurácie a každý bude platiť za svoje. Keď deti dovŕšia 18 rokov, nútia ich platiť nájomné, keď žijú v dome svojich rodičov. Pre Európanov rodina nič neznamená. Sú veľmi materialistickí.
Okrem toho sú Európania rasisti. Majú radi iba seba. Zbytok sú ich nepriatelia.
Potom uzatvára, že ešte nepovedal všetky svoje nenávistné veci. Chcel byť iba férový. A Európania ho veľmi nenadchýňajú. Nakoniec prisahá, že jeden pravý moslim je lepší než všetci Európania.
Toto je druh "článkov" ktoré čítavate v kuvajtskej tlači.
Kuvajt je krajina, ktorá sa kúpe v petrodolároch. Bola okupovaná a neskoršie ju oslobodili práve "zbabelí" Američania a Európania. S petrodolármi si 800 000 Kuvajťanov dovezie všetko - od tovaru až po ľudí, ktorí budú pracovať - každú prácu. Deväťdesiať päť percent Kuvajťanov je na vládnej výplatnej listine. Sú nominálne zamestnaní, ale prácu vykonávajú gastarbeitri z celého sveta, zväčša lacní pracovníci z Indie, Bangladéša a Filipín.

Kuvajťania sú silne závislí od práce gastarbeitrov. Indovia pracujú v ropnom priemysle, Bangladéšania upratujú kuvajtské ulice dňom a nocou a ženy z Indie, Srí Lanky, Filipín a Bangladéša upratujú a varia v kuvajtských domoch 24 hodín do dňa, za 90 dolárov mesačne - ak tie peniaze vôbec dostanú.

Napriek tomu Kuvajťania nie sú so svojimi zahraničními pracovníkmi spokojní.
V Auguste 2008 do ulíc vyšli tisícky Bangladéšanov, aby demonštrovali v meste Kuvajt a žiadali svoje skromné mzdy (60 dolárov za mesiac za 12 a viac hodín práce denne), ktorá im nebola vyplatená už mesiace.

Zamestnávanie robotníkov z Ázie je pre Kuvajťanov lukratívnym biznisom. Súkromné upratovacie spoločnosti dostávajú od svojich vlád 500 dolárov za každého zametnanca, ktorý bude čistiť ulice a štátom vlastnené budovy.
Keď sa kuvajtská polícia snažila demonštráciu rozohnať, niektorí rozhnevaní demonštranti začali byť násilní.

Podľa očitých svedkov boli traja Bangladéšania zastrelení a viac než 300 zatknutých. (pozn. prekl: bolo počuť nejaké protesty? mne sa zdá že nie)

 10 augusta toho istého roku hovorca Ministerstva vnútra povedal, že bolo deportovaných okolo 5000 Bangladéšanov. Viacero očitých svedkov oznámilo, že kuvajtská polícia prekutala Jilib Al Shiyukh, kde žije v barakoch väčšina Bangladéšanov. Títo ľudia boli zatknutí a s putami na rukách dovezení na letisko pre deportáciu. Nemali žiadnu šancu zobrať si svoje osobné veci.

Nabeel Al Fadhel, sĺpkár v denníku Al Watan v tom čase napísal, “To nie sú robotníci. To sú bangladéšski zločinci. Sú to odsúdení väzni, ktorých ich vláda nevládze živiť a posiela ich teda do Kuvajtu."
Podľa štúdie univerzity v Bielefelde, Nemecko, viac než 60 percent zahraničnej pracovnej sily v Kuvajte má stredoškolské vzdelanie. Štyridsať percent má univezitné vzdelanie.
Americká veľvyslankyňa v Kuvajte verejne kritizovala obchod s ľuďmi, praktizovaný Kuvajťanmi. Jaber Mohammad Al Hajiri, sĺpkár denníka Al Quabas, ju požiadal aby "držala hubu" a "starala sa o svoje diplomatické záležitosti".

Nielen prezident Iránu, Mahmoud Ahmadinedžád chce, aby Izrael zmizol z mapy, ale aj mnoho Arabov a stĺpkárov. Iman Shamsdeen napísal v denníku Qabas, "Izrael skôr alebo neskoršie zmizne z mapy sveta, musí zmiznúť".

Mahmoud Darweesh, palestínsky básnik, ktorý nedávno umrel, a ktorý je pokladaný za jedného z najlepších arabských básnikov modernej doby bol jednomyseľne odsudzovaný kuvajtskými médiami. "Nepodporil oslobodenie Kuvajtu od irackej invázie v roku 1990. Je tak isto člen Komunistickej strany Izraelu." napísal Abdulmuhsen Muhammad Al Husaini v denníku Al Watan.

Ironicky, Izrael, arcinepriateľ Arabov a samotného Darweesha, myslí na to, že by zaradil Darweeshovu poéziu do školských osnov.
Zdá sa, že Kuvajťania si myslia, že celý svet musí tancovať, ako oni pískajú. Zneužívajú a vykorisťujú zahraničných robotníkov, a svet musí mlčať. Ak si iní myslia niečo iné, musia byť odsúdení.

V skutočnosti Kuvajťnia a ostatní petrodolároví Arabi, ktorí tiež zneužívajú zahraničných robotníkov sú parazitmi par excellence. Nerobia nič, aby vyrobili petrodoláre, v ktorých plávajú. Ropu ťažia ázijskí zahraniční robotníci vo vražedných podmienkach za nepatrnú mzdu.
Netreba bojovať iba proti terorizmu, ale aj proti zneužívaniu ľudských bytostí. Terorizmus aj zneužívanie ľudských bytostí spôsobujú utrpenie a smrť nevinných ľudí a treba bojovať proti obom.

To, čo sa deje v Kuvajte a iných bohatých ropných arabských štátov nie je vnútornou záležitosťou. Tieto štáty porušujú medzinárodné zákony, ktoré ratifikovali v OSN. Nielen Radovan Karadžič, srbský vojnový zločinec by mal byť braný na zodpovednosť, ale aj kuvajtský emír.

http://www.faithfreedom.org/2009/10/30/according-to-the-kuwait-press-europeans-are-%E2%80%98filthy%E2%80%99-and-the-bangladeshis-are-%E2%80%98criminal%E2%80%99/