Detaily otázky a odpovede
Meno pýtajúceho sa: Rawa - Iraq
Názov: Pochopenie kontextu Verša Meča
Dátum: 10/Dec/2009
Otázka As-Salamu 'Alaykum.

Veľa krát som čítal, že verš (9:5) platil iba v čase vojny, vedenej proti moslimov a že je platný iba v takomto prípade. Napriek tomu, keď som si čítal hlavné výklady k tomuto veršu (vrátane Ibn Kathira, Al-Qurtubi a myslím, že aj Ar-Raziho), nikto z nich sa o tomto nezmieňoval a takmer všetci hovoria, že je to večný príkaz pre moslimov, že "kedykoľvek, kdekoľvek" ich vlastnými slovami znamená, že moslimovia, ak nájdu polyteistov, majú ich zabiť. Nerozumiem tomu, prečo to títo učenci takto vidia, pokiaľ by to nebolo do určitej miery pravda.


Vysvetlite mi prosím túto záležitosť na základe Koránu a autentických Hadísov, keďže som už unavený z istých ľudí, ktorí sa neustále ospravedlňujú. Chcem holú pravdu. Pokiaľ nebudem nasledovať isté pravidlá alebo príkazy Koránu (zvlášť v dôležitých záležitostiach ako je táto), potom je lepšie nič nenasledovať, pretože by som iba klamal sám seba.

Jazaakum Allaahu Khayran.

Téma: Korán & Písma
Meno poradcu: Jasser Auda
Odpoveď

Salam, Rawa.
Verš, uvádzaný vo vašej otázke hovorí toto:

*{A až uplynou posvátné měsíce, pak zabíjejte modloslužebníky, kdekoliv je najdete, zajímejte je, obléhejte je a chystejte proti nim všemožné nástrahy! Jestliže se však kajícně obrátí, budou dodržovat modlitbu a dávat almužnu, nechte je jít cestou jejich, vždyť Bůh je věru odpouštějící, slitovný}* (At-Tawbah 9:5)

Historický kontext verša v deviatom roku hidžry bola medzi moslimami a pohanmi z Mekky vojna. Tematický kontext verša v kapitole deväť je tak isto kontext tej istej vojny, ktorej sa týka kapitola.

Napriek tomu bol tento verš vzatý zo svojho tematického a historického kontextu a vyhlasovaný za výnos, ktorý reguluje vzťahy medzi moslimami a nemoslimami na každom mieste, čase a okolnostiach.

Preto sa vnímal ako keby bol v nesúlade s viac než dvesto inými veršami Koránu, ktoré vyzývali na dialóg, k slobode vyznania, mieru a dokonca trpezlivosti. Zmier medzi týmito rôznymi dôkazmi istým spôsobom nebol pre väčšinu učencov východiskom.

Aby sa vyriešil tento rozpor, na základe metódy abrogácie (odvolania), väčšina exegétov vyvodzuje, že tento verš (9:5), ktorý bol zjavený na konci života Proroka (pokoj s ním), odvolal všetky a každý mutaarid verš ktorý bol predtým zjavený.

Z toho vyplýva, že za odvolané sa pokladajú nasledujúce verše:

*{Nebudiž žádného donucování v náboženství! }* (Al-Baqarah 2:256);

*{ Jemu náleží vše, co v noci i ve dne přebývá a On slyšící je i vševědoucí.}* (Al-An`am 6:13);

*{96. avšak raději odrážej zlé tím, co je lepší! My dobře známe to, co si vymýšlejí.}* (Al-Mu'minum 23: 96);

*{Tak trpezlivo vytrvejte}* (Ar-Rum 30:60);

*{Kdo zbožné skutky koná, sám pro sebe tak činí, však kdo zlé koná, sám proti sobě samému tak činí. Pán tvůj pak věru služebníkům svým nekřivdí.}* (Fusslilat 41:46);

a*{Rci: Vy máte své náboženství a já své náboženství mám.}* (Al-Kafirun 109:6)

Okrem toho bolo odvolaných veľa prorockých tradícií, ktoré legitimizujú mierové dohody a multikultúrnu koexistenciu, aby sme použili modernú terminológiu.

Jednou z takých tradícií je "Zvitok Medínsky" (Sahifat al-Madinah), v ktorom Prorok a Židia z Medíny podpísali "dohodu", ktorá definovala vzťahy medzi Židmi a moslimami, žijúcimi v Medíne.

Zvitok uvádzal že "Moslimovia a Židia sú jedným národom (ummah), pričom moslimovia majú svoje náboženstvo a Židia majú svoje náboženstvo." (Burhan Zuraiq, Al-Sahifah: Mithaq Al-Rasul, 1st ed. (Damascus: Dar al-Numair and Dar Maad, 1996, p. 353)

Niektorí komentátori pokladajú Sahifah za odvolanú, na základe Verša meča a iných podobných veršov. (216)

Pri pohľade na vyššie uvedené písma a narácie v pojmoch jedného rozmeru mier versus vojna by z toho mohlo vyplývať protirečenie, kde by "konečná pravda" mala "patri" buď mieru alebo vojne. Výsledkom by bola nerozumne fixovaná voľba medzi mierom a vojnou, v každom čase, mieste a okolnostiach.

Čo ešte viac problém komplikuje je to, že počet prípadov abrogácie, o ktorých hovoria študenti Spoločníkov (al-tabiun) je vyšší, ako prípady, o ktorých hovoria samotní spoločníci.

Po prvom islamskom storočí je možné si naviac všimnúť, že právnici z rozvíjajúcich sa myšlienkových škôl začali vyhlasovať existenciu ďalších nových prípadov abrogácie, ktoré sa u tabiun nikdy nevyskytujú. A preto sa abrogácia stala metódou zneplatňovania názorov narácií, ktoré podporovali súperiacu právnu školu.

Abu al-Hasan al-Karkhi (d. 951 CE), pri jednom príklade, píše: "Základné pravidlo je: Každý koránsky verš, ktorý sa odlišuje od názorov právnikov našej školy je buď vyňatý z kontextu, alebo odvolaný."

Z toho vyplýva, že nie je neobvyklé nájsť v jurisprudenciálnej literatúre istý výrok, ktorý sa pokladá za (nasikh) (odvolávajúci) podľa jednej školy a odvolaný (mansukh) podľa inej. Toto arbitrárne využívanie metódy abrogácie ešte zhoršilo problém nedostatku multidimenzionálnych interpretácií dôkazov.

Teraz, keďže ste vo vašej otázke neuviedli "pravdu" v názoroch učencov a vykladačov, môžem vám poskytnúť iba vyššie uvedenú "apologetickú" odpoveď.
Napriek tomu, ako ste už uviedli, že tu musí byť nejaká "pravda" v názoroch, ktoré hovoria, že moslimovia musia zabíjať nemoslimov "kedykoľvek a kdekoľvek", dovoľte mi dodať ešte pár slov k učencom, ktorých uvádzate.

Myslím si, že potrebujeme revidovať náhľad, ktorý máme na učencov, právnikov a narátorov a vykladačov z minulosti. Pokladáme ich názory za viac "autentické" a viac "božie" ako súčasné názory, čo nie je pravda.

V skutočnosti, súčasné názory sú viac "autentické" a viac "božie" z jednoduchého dôvodu, pretože pochádzajú od ľudí, ktorí žijú v tej istej dobe ako my.

Al-Qurtubi a Ibn Kathir žili vo veľmi odlišnom svete, vo svete, kde jediná medzinárodná hranica, ak to tak chcete povedať, bola hranica medzi moslimami (islamský štát/kalifát) a nemoslimami, kde prebiehala trvalá a nekonečná vojna, ktorá mala vplyv na ich názory o svete. Nemali glóbusy na svojich stoloch, ktoré by ukazovali jasné politické hranice, ako ich máme dnes.

A preto je kľúčové si uvedomiť, že vykladač nepredstavuje žiadnu "pravdu" o písme viac než reprezentuje "pravdu" o svojom vlastnom svete.

Oči, ktorými vykladači čítajú Písmo úplne podlieha svetu a nie je to náhľad odnikadiaľ, tak ako hovoria oni sami. Preto, keď Al-Qurtubi hovorí o vojne s nemoslimami, v zásade hovorí o obliehaní Córdoby v svojej dobe a prebiehajúcej vojne, ktorá trvala až do konečného pádu Córdoby krátko po jeho smrti. A podobne.

Dnes, keď nejaký učenec dnešnej doby hovorí o relatívnosti verša a že sú tu mnohé iné verše, ktoré hovoria o mieri a dohodách a podobne, a že máme umiestniť každý verš do jeho správneho kontextu, potom tento učenec tak isto hovorí o svojom názore na súčasnú medzinárodnú scénu.

Súčasná medzinárodná scéna nemá jednu islamsko/neislamskú hranicu, tak ako bolo častým prípadom v minulosti. Je plná hraníc každého druhu a rôznych medzinárodných vzťahov, ktoré sa menia od vojny, konfliktu a sankcí po dohody, kooperačné protokoly a nadnárodné únie.

Preto je viac "pravdy" v dnešných názoroch, ktoré umiestňujú verš iba do kontextu vojny, kde výnosy o vojne sú samozrejme súčasťou islamskej šaríje a súčasťou politickej reality. Napriek tomu by dnešný náhľad nemal vylučovať všetky ostatné stupne a odtiene medzinárodných vzťahov.

Dúfam, že toto zodpovie vašu otázku. Zostaňte prosím v kontakte.

Salam.

Užitočné linky:

Do Muslims Want to Kill People of the Book?

Did Islam Grow By Killing Non-Believers?

Killing Enemies Slowly?

Killing the "Other"…

Killing non-Muslims

Killing the "Other" to Please the "Lord"!

When and How to Fight

Fighting Non-Muslims During Peace

Fighting Verses in the Quran

Permit to Fight…
http://www.readingislam.com/servlet/Satellite?cid=1220266448739&pagename=IslamOnline-English-AAbout_Islam/AskAboutIslamE/AskAboutIslamE