Počas niekoľkých posledných dní, vznikla istá kontroverzia ohľadom džina, vstupujúceho do ľudských tiel. Niektorí hovoria, že je to racionálne nemožné vzhľadom na rozdiel v esenciách, z ktorých boli stvorené, keďže človek bol stvorený z hliny a džin z ohňa. Tak isto bolo povedané, že šajtáni (diabli) nemajú žiadnu inú silu ako waswaas (ohováračské našepkávanie) a Allaah im nedal žiadnu moc nad človekom. A je povedané, že sú v obehu nahrané pásky (nahrávky džina, ktorý údajne hovorí cez ľudí) nie sú dôkazom ničoho. Aká je vaša odpoveď na toto všetko?

Chvála Alahovi.

     Fakt, že džin môže vstupovať do ľudských tiel je dokázaný v Koráne a Sunne a konsenzom Ahl al-Sunnah wa’l-Jamaa’ah a udalosťami zo života. Nikto o tom nediskutuje, okrem Mu’tazilah, ktorí dávajú prednosť ich vlastnej racionálnej analýze pred dôkazmi z Koránu a sunny. Uvedieme o tom niečo málo nižšie:
Allaah hovorí (interpretácia významu):

     “Ti, kdož pohlcují zisk z lichvy, vstanou z mrtvých jako ten, koho satan potřísnil svým dotekem. A to proto, že říkali: „Vždyť prodávání je podobné lichvě!“[al-Baqarah 2:275]
Al-Qurtubi hovorí vo svojom tafsíre (part 3, p. 355): "Táto aayah je dôkazom, že ľudia sa mýlia, keď popierajú, že epilepsia je spôsobená džinmi a vyhlasujú, že príčiny sú iba fyzické a že šajtán nevstupuje do ľudí ani nespôsobuje šialenstvo."

       Ibn Katheer povedal vo svojom tafsíre (časť 1, str. 32), po zmienke o áji, citovanej vyššie: “Ti, kdož pohlcují zisk z lichvy, vstanou z mrtvých jako ten, koho satan potřísnil svým dotekem.“ Toto je preto, že vstanú vo veľmi zlom stave. Ibn ‘Abbaas povedal: ten, kto žije z ribaa bude vzkriesený v Deň Vzkriesenia bláznivý a kašľajúci."

     Podľa sahih hadísu, rozprávaným al-Nasaa’im od Abu’l-Yusr, prorok (pokoj a požehnanie s ním) sa zvykol modlievať: “Allaahumma innee a’oodhu bika min al-taraddi wa’l-haram wa’l-gharaq wa’l-harq, wa a’oodhu bika an yatakhabatani al-shaytaan ‘ind al-mawt ( Ó Alah, utiekam sa k tebe, aby som nebol zhodený z vysokého miesta, pred starobou, utopením a upálením a utiekam sa k tebe, aby som nebol bitý diablom v čase smrti).”

    V komentári k tomto hadísu v Al-Fayd (časť 2, č.148), al-Manaawi povedal: "(Fráza) "A utiekam sa k Tebe, aby som nebol bitý šajtánom v čase smrti" znamená, že bude so mnou bojovať a zahrávať sa so mnou a poškodzovať moje náboženské presvedčenie alebo mentálny stav (v čase smrti) pomocou ohováračského našepkávania, čo spôsobuje, že ľudia padnú, alebo stratia rozum. Šajtán môže prevziať kontrolu nad osobou, ktorá má odísť z tohto sveta a zviesť ho alebo zabrániť mu kajať sa..."

   Ibn Taymiyah (Majmoo’ al-Fataawa, 42/276) povedal: "Fakt, že džin môže vstúpiť do ľudských tiel je dokázaný konsenzom Ahl al-Sunnah wa’l-Jamaa’ah. Allaah hovorí (interpretácia významu): “Ti, kdož pohlcují zisk z lichvy, vstanou z mrtvých jako ten, koho satan potřísnil svým dotekem. A to proto, že říkali: „Vždyť prodávání je podobné lichvě!“ [al-Baqarah 2:275] A v as-sahíh je povedané, že Prorok (pokoj a požehnanie Alahovo s ním) povedal: "Šajtán prúdi v synovi Adama tak, ako mu v žilách koluje krv."

 "Abd-Allaah ibn al-Imaam Ahmad ibn Hanbal; "Povedal som môjmu otcovi,"Sú tu nejakí ľudia, ktorí tvrdia, že džin nevstupuje do tela epileptika." Povedal: "Ó môj synu, oni klamú; džin môže hovoriť skrze túto osobu." V komentári k tomuto, Ibn Qudaamah povedal: "To, čo povedal, je dobre známe, pretože osoba môže trpieť epileptickými záchvatmi a hovoriť v jazyku, ktorému nikto nerozumie a jeho telo môže byť zasahované údermi, ktoré by zrazili ťavu, ale epileptik ich vôbec necíti a tak isto si nie je vedomý toho, čo hovorí. Epileptik a iní môžu byť vláčení po miestnosti, alebo koberec, na ktorom sedí sa môže vytiahnuť a veci sa môžu hýbať z miesta na miesto a iné veci sa môžu stať. Ktokoľvek, kto zažil takúto vec bude určite vedieť, že bytosť, ktorá hovorí skrze tú osobu a pohybuje tými vecami, nie je človek." A povedal, nech sa Alah zmiluje nad ním: "Niet medzi imámami moslimov nikoho, kto by popieral, že džin môže vstúpiť do tela epileptika a iných. Ktokoľvek, kto to popiera a hovorí, že to islam popiera, klame o islame. V dôkazoch šaríje nie je nič, čo by poukazovalo na to, že sa takéto veci nestávajú."

Takže fakt, že džin môže vstúpiť do ľudských tiel je preukázaný v Koráne a sunne a konsenzom Ahl al-Sunnah wa’l-Jamaa’ah, pričom sme vyššie citovali niektoré z ich komentárov.

     Čo sa týka áje (interpretácia významu) „ avšak oni tím neuškodí nikomu, leda z dovolení Božího."[al-Baqarah 2:102], čo je nepochybne jasným uvedením, že džin nemôže nikomu ublížiť skrze čarodejníctvo alebo epilepsiou alebo iným zavádzaním alebo znepokojovaním, okrem toho, ktoré povolil Alah.

     As al-Hasan al-Basri povedal: "Komukoľvek chce, Alah dáva moc nad ním a komukoľvek nechce, nedá moci nad ním, a nemôžu učiniť ničoho, okrem toho, čo Allah dovolil." Šajtán (ktorý je neveriacim džinom) môže získať moc nad veriacimi tak, že ich privedie k hriechu a k zanedbávaniu pripomínania a tawheed Allaha a úprimnosti v jeho uctievaní. Ale nemá žiadnu moc nad spravodlivými otrokmi Alaha, ako Alah hovorí (interpretácia významu):
„Nad služebníky Mými však pravomoc nebudeš mít žádnou!“ Pán tvůj pak stačí jim co ochránce!” [al-Israa’ 17:65]

     Počas Džahílije si boli toho Arabi veľmi dobre vedomí a uviedli to vo svojich básňach. Napríklad, básnik al-A’shaa prirovnával energiu svojej ťavy k tomu, koho sa dotkol džin a povedal, že to je džin, ktorý jej dodáva energiu.

    Čo sa týka príčin epilepsie, Ibn Taymiyah vysvetlil (v Majmoo’ al-Fataawa, 19/39) príčiny. Povedal: "Keď sa džin dotkne osoby s epilepsiou, čo môže byť z túžby alebo z lásky, práve tak ako sa to stáva medzi jedným človekom a iným... alebo to môže byť - čo je obvykle príčina - z nenávisti a kvôli potrestaniu, ako napríklad, keď im niekto ublížil, alebo ak si myslia, že im niekto ublížil zámerne, napríklad, vymočením sa na nich, alebo vyliatím horúcej vody na nich, alebo ich zabitím, dokonca aj vtedy, ak to dotyčná osoba urobila nevedome. Medzi džinmi sú nevedomci a zlomyseľníci, ktorí môžu potrestať osobu viac, než si zaslúži, alebo sa s ním iba zahráva a zle s ním zaobchádza, podobne ako medzi ľuďmi.

     A ja hovorím: je možné zachrániť sa od toho pripomínaním Alaha a vyslovovať Jeho meno na počiatku všetkých vecí, tak ako bolo zaznamenané o Prorokovi (pokoj a požehnanie s ním), zvykol zmieňovať Alaha v mnohých prípadoch, ako napríklad pri jedení, pití, jazdení, vyzliekaní šiat z akéhokoľvek dôvodu, pri súloži a tak podobne...

      Čo sa týka liečby (tela toho, do koho vstúpil džin), Ibn Taymiyah povedal (Majmoo’ al-Fataawa, 19/42): "Keď džin zaútočí na osobu, mali by sa im oznámiť výnosy Alaha a Jeho posla, mali by sa proti nim predložiť dôkazy a malo by sa im prikázať, aby činili to, čo je dobré a nerobili to, čo je zlé, presne tak, ako by sa malo urobiť v prípade ľudí, presne tak ako Alah hovorí (interpretácia významu): ‘a nepotrestali jsme nikoho dříve, než byl námi vyslán posel.’ [al-Israa’ 17:15].”

         Potom povedal: "Ak džin neodíde potom, ako sa na neho obrátilo týmto spôsobom, potom je povolené ho napomenúť, vyhrešiť, pohroziť mu a prekliať ho, presne tak, ako to urobil Posol Alahov (pokoj a požehnanie Alahovo s ním) so Šajtánom, keď prišiel s padajúcou hviezdou, aby mu ju hodil do tváre a Posol (požehnanie a pokoj Alahov s ním) povedal: "Utiekam sa pred tebou k Alahovi a preklínam ťa kliatbou Alahovou" - tri krát. (Rozprával al-Buchari).

       Tak isto môžeme vyhľadať pomoc proti džinovi pripomínaním Alaha (dhikr) a recitovaním Koránu, zvlášť Aayat al-Kursi. Prorok (pokoj a požehnanie Alahovo s ním) povedal: "Ktokoľvek ju recituje, zostane pod ochranou Alaha a žiadny šajtán (diabol) nebude schopný priblížiť sa k nemu až do rána" (Rozprával al-Buchárí). A je možné recitovať aj al-Mi’wadhatayn (dve posledné súry Koránu).

Čo sa týka psychiatrov, ktorí neliečia epileptika predpísaným spôsobom, nemôžu mu vôbec pomôcť.

Táto záležitosť sa dá diskutovať s viacerými detailami, ale to, čo sme povedali tu, je dostatočné pre tých, ktorí chcú niečo vedieť o týchto veciach, Chvála Alahovi, Pánovi svetov.

Masaa’il wa rasaa’il, Muhammad Mahmoud al-Najdi, p. 23

http://www.islam-qa.com/en/ref/1819