Svetová ekonomika je postavená na zásade voľného trhu, alebo slobody podnikania. Táto sloboda a voľnosť v podnikaní je chápaná, ako určitý druh neobmedzenosti, ako niečo, čomu sa nemajú klásť absolútne žiadne hranice a obmedzenia.
V tejto neobmedzenosti a neohraničenosti sa však žiaľ, stáva podnikanie, ktorého cieľom je zisk, určitým druhom diktátorského režimu. Každá neobmedzenosť totiž plodí diktátorov a diktátori sa vo väčšine prípadov stávajú bezohľadnými a neľudskými.
No a presne takým je i dnešný voľný trh, ktorý sa na základe princípu neobmedzenej slobody v podnikaní stal bezohľadným, terorizujúcim, ponižujúcim a ničiacim kvalitu života miliónov ľudí po celom svete.
Áno, synonymom súčasného poňatia voľného trhu je bezohľadnosť a neľudskosť! Voľný trh, jednoznačne zameraný len a len na zisk urobil z ľudí, ktorí mu verne slúžia, doslova dravcov a krvilačné šelmy. A táto vlčia svorka zbíja po celom svete úplne voľne, slobodne a bezbreho presne tak, ako po tom vždy túžila a ako si to vždy predstavovala. Jej chamtivosť, bezohľadnosť a neľudskosť dostala krídla a stala sa neohraničenou.
No a každá modla, ktorú niekto uctieva spravidla vyžaduje obete. Tak je to i s modlou voľného trhu, zameraného na čo najväčší zisk. Jej obeťou je zdevastovaná planéta, jej obeťami sú milióny ľudí po celom svete, ktorí sú neraz nútení pracovať v zlých podmienkach a za minimálnu mzdu. Pre názorné príklady nemusíme chodiť až tak ďaleko, pretože určite by sa ich dosť našlo aj u nás na Slovensku.
Zo všetkých týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že trh nemôže byť jednoducho voľný! Musí byť regulovaný! Ak chcel kedysi Dubček vybudovať socializmus s ľudskou tvárou, tak práve dnešná doba priam nástojčivo volá po kapitalizme, po trhovej ekonomike s ľudskou tvárou. Trh musí byť regulovaný ľudskosťou, to znamená, úctou človeka k človeku, ktorá má byť prvoradá a má stáť vysoko nad všetkým. A až po splnení tohto zásadného a určujúceho kritéria môžu nasledovať všetky ostatné princípy, čiže princíp trhovej ekonomiky, konkurencie a primeraného zisku.
Ako by to malo vyzerať v praxi? Tak, že pri každej investícii, pri každom projekte, v každej firme, či všade inde by mal byť okrem iných humánnych činiteľov v prvom rade dôsledne rešpektovaný zákon rovnováhy medzi dávaním a braním, to znamená, že za každú vykonanú prácu by mala byť pracovníkom poskytnutá primeraná a zodpovedajúca protihodnota. Protihodnota, plne adekvátna odvedenému pracovnému výkonu. Tak je to totiž férové, spravodlivé a ľudské. Dať zamestnancom iba toľko, aby prežili a všetok ostatný, nimi vyprodukovaný zisk si ponechať pre seba, to je neľudské, bezohľadné a zvrhlé, vyvolávajúce iba napätie, konflikty a nespokojnosť. Človek jednoducho žasne, že takéto niečo je ešte vôbec možné v 21. storočí.
Áno, je viac ako jednoznačné, že takzvaný voľný trh musí byť regulovaný ľudským rozmerom, aby dostal ľudskú tvár. Nie zisk, ale človek! Harmónia, pomoc a vzájomná podpora medzi ľuďmi musia stáť na prvom mieste. To je jediná cesta k mieru, spokojnosti, pozdvihnutiu a ďalšiemu napredovaniu tejto civilizácie, ak chceme, aby sme nekráčali od konfliktu ku konfliktu, od krízy ku kríze a nakoniec nedospeli až k veľkému celosvetovému kolapsu. Kolapsu civilizácie na planéte Zem, ktorá v honbe za ziskom stratila svoju ľudskú tvár!
M.Š. priaznivec stránky : www.ao-institut.cz