napísal Abul Kasem
20 Nov 2005

"Ak človek začne s istotou, skončí v pochybnostiach; ale ak sa na začiatku uspokojí s pochybnosťami, skončí s istotou" - Francis Bacon (1561-1626) [1]

[Upozornenie: Obsah tohto článku môže uraziť niektorých čitateľov. Pisateľ nepreberá žiadnu zodpovednosť v prípade urazených citov alebo škôd spôsobených v dôsledku čítania tejto eseje. Tento článok čítate na vaše vlastné riziko]

Článok

Tento článok sa venuje skutočnému autorstvu Svätého Koránu. Je to nový spôsob náhľadu na Svätý Korán. Pomocou logického uvažovania a historických referencií sa bude skúmať autorstvo Koránu. Z toho vyplýva, že táto metodológia je v úplnom rozpore so slepými veriacimi, ktorí bez otázok prijímajú nepochybnú autenticitu Koránu. Ale analyzovaním, rozkladaním a starostlivou interpretáciou obsahu Koránu a Ahadith (Mohamedových výrokov a tradícií) a Sirah (Životopisu Mohameda) tento autor identifikoval viacero ľudí, ktorí nepochybne prispeli k skladania veršov Koránu.

Nebol to Alaha, kto napísal Korán; dokonca to nebol ani samotný Mohamed. Korán nie je výtvorom jednej entity alebo jednotlivá osoba. Do kompozície, písania, doplňovania, vkladania a vymazávania veršov Koránu bolo zapojených viac osôb.

Najdôležitejšie osoby, zapojené do vytvorenia Koránu sú: Imrul Qays, Zayd b. Amr, Hasan b. Thabit, Salman, Bahira, ibn Qumta, Waraqa a Ubayy b. Ka'b. Mohamed samotný bol zapojený do vytvorenia istého počtu veršov, ale najvplyvnejšou osobou, ktorá motivovala Mohameda pri vytvorení islamu a diela menom Korán bol pravdepodobne Zayd b. Amr, ktorý kázal "Hanífizmus". Mohamed neskôr metamorfózoval Zaydov hanífizmus na islam. Z toho vyplýva, že predpoklad, že islam nie je nové náboženstvo, je pravdivý. Napriek tomu je dôležitým zistením, že Korán rozhodne nie je slovom Alahovým - je to človekom vytvorené písmo, ktoré Mohamed jednoducho vydával za Alahove posledné slová ľudstvu.

Ďalším dôležitým aspektom tejto eseje je, že spomedzi dávnych náboženstiev, ktoré pisatelia Koránu do neho zabudovali, bola kľúčová prax Sabejcov.

V skutočnosti, rituál 5 modlitieb a 30 dňový pôst (dva z piatich pilierov islamu) boli v skutočnosti prebrané od Sabejcov. Z toho vyplýva, že Korán je kompiláciou rôznych náboženských kníh, ktoré existovali počas Mohamedovho života. Mohamed, nie Alah jednoducho prebral, povyberal a popreberal rôzne zdroje a vytvoril Korán. Hoci do Koránu prispelo mnoho ľudí, jeho hlavným redaktorom sa stal Mohamed - aby sme to jasne povedali.

Úvod

Podľa islamu je spochybňovanie Alahovho absolútneho autorstva Koránu vážnym rúhaním. Moslim dokonca môže čeliť rozsudku smrti za to, že v sebe ponechával atóm pochybností o autenticite Koránu. Korán je nadovšetko. Nič v celom Alahovom stvorení nie je svätejšie ako Korán. Napriek tomu je človek to, čo je - vždy niečo skúma - ja som začal pochybovať o autorstve Koránu už v útlom detstve - keď ma uviedli, veľmi formálnym spôsobom do recitácie tohto Svätého písma.

Strávil som niekoľko rokov učením niekoľkých úvodných veršov pod vedením miestneho "hudžura" (islamského náboženského učiteľa) v miestnej mešite. Tento "Hudžur" učil Korán skupinu nás detí tak, že držal ratanovú palicu, ktorá bola veľmi lesklá, keďže ju zvykol olejovať každý deň predtým, než jeho "murídi" (žiaci) prišli do mešity. Stavím sa, že nikto z nás nemal rád štúdium Koránu - bola to najnudnejšia a najbolestnejšia úloha nášho detstva. Jednoducho sme opakovali ako papagáje isté verše bez pochopenia jediného slova z nich. "Hudžur" tak isto nepoznal význam týchto veršov. Preto, kedykoľvek sme položili akúkoľvek otázku o nejakom verši, odpoveďou bolo niekoľko úderov trstenicou od "hudžura".

Učenie recitácie Koránu bolo spojené s telesnými trestami a zneužívaním detí. Preto sme si vypestovali hlboký odpor voči recitácii Koránu zvlášť a všeobecnú hlbokú nechuť k mullom vo všeobecnosti.

Neskoršie, keď som skončil univerzitu a začal som pracovať, istý kolega mi dal anglický preklad Koránu od Jusúfa Aliho. Môj kolega bol skutočne hard-core "Tabligi" (propagátor náboženstva) a vyzýval ma, aby som si preklad starostlivo prečítal. Prisahal mi, že keď skutočne pochopím skutočné posolstvo Svätej knihy, môj život sa navždy zmení - k lepšiemu.

Váhavo som začal čítať anglický preklad - verš po verši, pasáž po pasáži. Čím viac som čítal, tým viac som bol šokovaný, znepokojený, prekvapený, rozpačitý a pohoršený. Nechcel som veriť tomu, že kniha, ktorá mala byť dielom najsúcitnejšieho, najmilosrdnejšieho a najodpúšťajúcejšieho Alaha by mohla obsahovať také obrovské množstvo nenávisti, teroru, nabádania na vraždu, vojnu, pomstu a čo je najhoršie, otvorené volanie po zničení tých, ktorí nezdieľajú Koránsky názor o svete. Samozrejme, je tu niekoľko málo veršov, ktoré sú veľmi poetické, nádherne napísané, rytmické a niekedy aj spirituálne bohaté.

Okrem trošky "dobrých" vecí som zistil, že väčšina Koránu je jednoducho nezmyselná a to ešte nehovorím o inkriminujúcich veršoch, ktoré veriacich vyzývajú k vražde a vedeniu nepretržitej vojny (Džihádu) proti neveriacim. Začal som si klásť otázky: Ako mohol súcitný a milosrdný Alah napísať takú pozliepanú knihu, ktorá je zväčša súca do koša a je najdokonalejším návodom na teror, vojnu a plienenie? Keď sa môj "Tabligi" kolega opýtal, ako som na tom s Koránom, jednoducho som mu povedal, že dobre - povedal som mu, že som objavil v Koráne množstvo nových, prekvapivých materiálov, o ktorých som si nikdy nemyslel, že by sa v ňom mohli nachádzať. Jednoducho sa usmial a povedal "Korán je zázrak, nemám pravdu?" Odpovedal som mu "Ty si to povedal! Jednoznačne deprimujúci, o tom niet pochyby."

O niekoľko rokov neskoršie som o Koráne začal rozmýšľať hlbšie. S použitím prác iných prekladateľov, ako aj Tafsíry (vysvetlenia) som čítal a znovu čítal Svätú knihu - viackrát, aby som sa uistil, že to, čo preložili a vysvetlili bolo absolútne správne. Čím viac som čítal o Koráne, tým viac som bol nespokojný, popudlivý a nahnevaný - nahnevaný - pretože som cítil, že ma podviedli zabijáckym náboženstvom, ktoré bolo na mňa uvalené preto, že som sa do neho narodil. Veci, ktoré som si prečítal v Koráne mnou otriasli natoľko, že som chcel nájsť odpoveď na moju večnú otázku - Kto skutočne napísal Korán? Trvalo mi to dlho a zabralo mi to mnoho rokov bolestnej práce, aby som dospel k odpovedi na túto otázku. Tento článok sa snaží odpovedať na túto otázku.

Túto esej som plánoval dlho a teraz, keď som ju napísal, teraz si to môžete uvážiť aj vy - Kto napísal Korán?

Počas mojej prieskumnej fázy som zistil, že do kompilácie a tvorby Koránu sa zapojilo mnoho ľudí. Čo je veľkej väčšine moslimov neznáme a pochované hlboko v Koráne,Ahadith a Síre, sú tu veľmi závažné dôkazy, ktoré umožňujú, a to okamžite, odmietnuť predpoklad, že Korán je výtvorom Alaha. Tým, že sa za autora Koránu označil Alah sa na ľudstve už tisíc rokov pácha veľké klamstvo. Vieme s istotou povedať, že to dokonca nebol ani Mohamed samotný, ktorý bol autorom Koránu. V skutočnosti je väčina Koránu buď napísaná alebo aj inšpirovaná a vytvorená niekoľkými jednotlivcami.

Najvýznamnejší medzi nimi boli:

• Imrul Qays - dávny poet Arábie, ktorý umrel niekoľko desaťročí pred Mohamedovým narodením.
• Zayd b. Amr b. Naufal - "odpadlík" svojej doby, ktorý kázal a propagovať Hanífizmus
• Labid - ďalší básnik
• Hasan b. Thabit - Mohamedov oficiálny poet
• Salman, Peržan - Mohamedov dôverník a poradca
• Bahira - nestoriánsky kresťanský mních zo sýrskej cirkvi
• Jabr - Mohamedov kresťanský sused
• Ibn Kumta - kresťanský otrok
• Chadídža - Mohamedova prvá manželka
• Waraqa - brat Chadídžinho bratranca
• Ubay b. Ka'b - Mohamedov tajomník a pisár Koránu
• Mohamed samotný

Do veci sú zapojení aj ďalší. Boli to:

• Sabejci
• Ajša - Mohamedova detská manželka
• Abdallah b. Salam b. al-Harith - židovský konvertita na islam
• Mukhyariq - rabín a ďalší židovský konvertita na islam

Samozrejme, môj zoznam môžných autorov Koránu nie je vyčerpávajúci. Môžu byť do neho zapojené iné strany, o ktorých som sa nemusel dozvedieť. Ale kvôli presnosti v diskusii by mal byť vyššie uvedený zoznam dostatočne rozsiahly. V tomto článku som jednoducho vymenoval príspevky vyššie uvedené zdroje pri autorstve Koránu.
Aby sme mohli pochopiť Korán a jeho pisateľov, musíme najprv rozpoznať Mohamedovo pozadie, údajne najdokonalejšieho a najlepšieho stvorenia Alahovho.

Mohamedov pohanský pôvod

Je absolútnym faktom, že Mohamed sa narodil pohanským rodičom. Jeho otec, Abdullah a jeho matka Amína boli obaja pohanmi a oni obaja uctievali mnoho modiel. Jeho celé detstvo (pravdepodobne až do jeho dospelosti) sa odohrávalo v pohanstve. Dodnes má mnoho moslimov veľký problém prijať tento fakt. Napriek tomu odhaľuje Mohamedov pohanský pôvod Hisham ibn al-Kalbi. Na strane 17 jeho dôležitého diela, Kitab al-Asnam (Kniha modiel), píše [2]:

"Bolo nám povedané, že Posol Boží raz zmienil al-Uzza, pričom povedal "Obetoval som bielu ovcu Al-Uzze, keď som nasledoval náboženstvo svojho ľudu".

Vo vyššie uvedenom vyhlásení Mohamed jasne pripúšťa svoju príslušnosť k pohanstvu - náboženstvu Kurajšovcov.

Na začiatku Mohamed dokonca vychvaľoval dôležitých bohov (alebo modly) pohanov čím v istom bode súhlasil s Kurajšovcami, že títo bohovia sú príhovorcami Alaha. Na tej istej strane Hisham ibn al-Kalbi píše: [3]
Kurajšovci chodili obchádzať Kábu a hovorili:

Pri Allat a al-'Uzza,
A Manah, tretej modle okrem nich.
Skutočne sú to ženy vynikajúce
A ich príhovor je žiadaný.

Volajú sa aj "Dcéry Alahove" a predpokladá sa, že boli príhovorkyňami pred Bohom. Keď bol poslaný Posol Boží, Boh mu zjavil (o nich) nasledovné:
053.019 Videli ste Lat. a 'Uzza,
053.020 A tretiu (bohyňu), Manat?
053.021 Vy syny byste měli mít a On pouze dcery?
053.022 To vskutku rozdělení by bylo nerovné!
053.023 Ony nejsou nic než jména, kterými jste je vy a vaši otcové nazvali a o nichž neseslal Bůh žádné zplnomocnění. A oni pouze své dohady a to, k čemu srdce jejich tíhnou, následují, ačkoliv se jim již od Pána jejich dostalo správného vedení! [4]

Keď Mohamed dospel a začal chodiť na každoročné zhromaždenia básnikov v Ukaze, bol hlboko pohnutý a dojatý myšlienkami, výrečnosťou, citom, voľnomyšlienkárstvom a humanizmom, ktorý prejavovali mnohí básnici. Začal spochybňovať uctievanie modiel a začal kázať nový koncept jedného Boha, stvoriteľa - podobného konceptu u Židov a kresťanov toho času.

Napriek tomu bol zmätený, ktorý Boh by mal byť jeho Bohom. Allah, božstvo (mesačný boh - a preto je polmesiac symbolom, umiestneným na takmer každej mešite) bolo najvyšším Bohom pohanov. Ich jedinou chybou bolo, že okrem Alaha zvykli uctievať, ako príhovorcov popri Alahovi najvyššom, iných menších bohov/bohyne, ako napríklad: Hubal, Al-lat, Al-Uzza, Manat, etc. Takže na začiatku jeho nového konceptu všemocného stvoriteľa nemal na mysli Alaha. Okrem toho, v tom čase mágovia, veštci a čarodejníci a dokonca aj Satan samotný zvykol prisahať pri Alahovi. Z toho vyplýva, že Mohamed pokladal za úplne nehodné, aby Alaha urobil svojím Bohom (ilah).

Počas týchto dní pohanstva ľudia v Jemene zvykli uctievať iné božstvo, ktorého meno bolo Ar-Rahman. Mohamed nejaký čas používal meno Ar-Rahman pre Boha namiesto Alaha. Úplnou náhodou bol Ar-Rahman aj židovským slovom Rahmana, čo bolo menom Boha v talmudskej dobe. [5]Mohamed si veľmi prešibane vymyslel, že použitím slova Ar-Rahman by mohol pritiahnuť k svojmu "novému" náboženstvu Židom ako aj niekoľkých pohanov. Všimnite si, že nikde v Koráne Alah nehovorí, že On má ďalších 99 dodatočných mien, vrátane Ar-Rahman.

Takže keď sa vyhlásil za posla Ar-Rahmana, Mekkánci sa cítili byť podvedení a zmätení. Mekkánci nepoznali iného Ar-Rahmana ako je Ar-Rahman z al-Yamanah (niektorí pisatelia tvrdia, že Ar-Rahman bol v Jemene). Aby si overili Mohamedovo vyhlásenie, Kurajšovci vyslali delegáciu k medínskym Židom, keďže si mysleli, že Ar-Rahman bol skutočne božstvom v Jemene alebo v Jamamah. Islamský historik Ibn Sa'd píše: [6]

"Kurajšovci poslali al-Nadr Ibn al-Harith Ibn 'Alaqamah a 'Uqbah Ibn abi Mu'ay a iných k Židom do Jathribu, a povedali im - opýtajte sa ich (Židov) na Mohameda. Prišli do Medíny a povedali im (Židom): Prišli sme k vám, lebo sa u nás stala veľká vec. Je tu istá sirota, ktorá o sebe vyhlasuje veľké veci, pričom sa pokladá za posla Al-Rahmana, pričom my nepoznáme iného al-Rahmana okrem Rahmana z al-Yamamah. Povedali: Opíšte nám to. Popísali ho, pričom sa pýtali, kto sú jeho nasledovníci. Povedali: Ľudia nízkeho postavenia spomedzi nás. Potom sa jeden učený muž spomedzi nich zasmial a povedal: on je prorok, ktorého vlastnosti sú zmienené v našich Písmach; tak isto vieme, že jeho ľud sa mu najviac bude podobať."

Keď si prečítame nezaujate prvých 50 súr Koránu (v chronologickom poradí) všimneme si Mohamedovu zmätenosť ohľadom Pána, Alaha a ar-Rahmana. Bol dosť neistý ohľadom toho, koho by mal pokladať za svojho Boha (ilah).

Tu je zhrnutie prvých 50 súr ohľadom Mohamedovho náhľadu na jeho Boha:

Iba Pán- 68, 92, 89, 94, 100, 108, 105, 114, 97, 106, 75 (11 Súr)

Ar-Rahman, Pán - 55, 36 (2 súry)

Ar-Rahman, Allah, Pán - 20

Allah, Pán - 96, 73, 74, 81, 87, 53, 85, 50, 38, 7, 72, 25, 35, 56, 26, 27, 28, 17 (18 súr)

Toto dokazuje Mohamedove počiatočné váhanie, zmätosť a nevedomosť o záležitostiach svojho Boha (ilah).

Korán tak isto potvrdzuje, že keď začal kázať túto svoju vieru, Mohamed bol zmätený, stratený a o náboženstve toho veľa nevedel. Tu je to, čo píše Korán:

Mohamed bol stratený, potom ho začal viesť Alah... 93:7

093.007 Bloudícím tě nalezl - a správnou cestu ti ukázal,

Mohamed bol predtým bezbranný... 12:3, 42:52

012.003 Tím, že ti zjevujeme tento Korán, vyprávíme ti příběh nejkrásnější, zatímco dříve byls věru jedním z těch, kdož o tom neměli tušení..
042.052 A takto jsme ti vnukli ducha ze zjevení Svého; předtím jsi neznal, co je to Písmo a co je to víra, avšak učinili jsme to světlem, jímž vedeme, koho chceme ze služebníků Svých. A ty věru také vedeš lidi po stezce přímé,,-

Takže ako sa Mohamed naučil základy svojho nového náboženstva? Vstupuje Imrul Qais a Zayd Ibn Amr.

Imrul Qays

V dávnej Arábii bola poézia vášňou. Básnici mali v spoločnosti vysoké postavenie a slová mnohých známych básnikov sa pokladali za blízke slovám božím. V púštnej krajine, zbavenej väčšiny potešenia a prírodného oddychu zvykli dávni Arabi hľadať útechu, mier a pokoj dokonca aj zúrivé emócie vojny a pomsty cez omamujúce slová ich básnikov. Básnici zásobovali Arabov ich mentálnou potravou. Sedem takých básnikov malo svoje verše neustále zavesené na stenách Káby. Tieto verše boli známe ako Muallakat, alebo zavesené.

Slovník islamu [7] píše, že tieto verše boli známe ako Muzahhabat alebo zlaté básne, lebo boli napísané zlatom. Autori týchto poetických veršov boli: Zuhair, Trafah, Imrul Qays, Amru ibn Kulsum, al-Haris, Antarah a Labid.

Medzi týmito siedmimi nesmrteľnými básnikmi bol najslávnejším Imrul Qays, nepochybný "kráľ" alebo legenda arabskej poézie. Bol princom, jeho otcom bol arabským kmeňovým kráľom. Vďaka jeho vášnivej oddanosti láske a poézii si proti sebe popudil svojho otca a bol vyhnaný z paláca. Potom žil ako samotár, pásol ovce a neustále živil svoju neustálu oddanosť poézii. Nakoniec sa stal tulákom a viedol melancholický život, keď bol jeho kmeň takmer vyhladený v kmeňových vojnách. Cestoval a nakoniec došiel až do Konštantínopolu. Hovorí sa, že ho odsúdil na smrť rímsky vládca Konštantínopolu, pretože si získal láskou a poéziou srdce rímskej princeznej. Umrel okolo roku 530-540 A.D., pred Mohamedovým narodením. Jeho neporovnateľné verše boli na perách mnohých Arabov a určite aj Mohamed sa naučil mnoho z jeho skvelých diel. Mohamed údajne vyhlásil Imrula Qaysa za najväčšieho arabského básnika. Bezpochyby bol výrazne motivovaný, aby dokonale napodobnil Imrula Qaysa v najranejších veršoch Koránu.

Kronikári Koránu obvykle uvádzajú súru al-Alaq (súra 96) ako prvé zjavenie od Alaha Mohameda. Napriek tomu systematické štúdium Koránu však môže objaviť, že to vôbec nemusí byť tak. V skutočnosti Slovník islamu, [8] citujúc islamské zdroje, píše, že isté skoršie súry (pred prvým zjavením, súra 96) sú pravdepodobnejšie ako prvá súra:

99 - az-Zalzalah
103 - al-Asr
100 - al-Adiyat
1 - al-Fatiha

Tieto súry sú krátke, hlboko spirituálne a očarujúce. Možno by bolo vhodné preskúmať tieto dve krátke súry; menovite:

Súra 99

099.001 Až se země bude otřásat svým zemětřesením,
099.002 až země svá břemena vyvrhne
099.003 člověk se zeptá: „Co se s ní děje?“-
099.004 V ten den bude země vyprávět své děje:
099.005 podle toho, jak jí to Pán tvůj vnukne..
099.006 V ten den se lidé vynoří v houfech, aby jim byly ukázány jejich činy.
099.007 A kdo učinil dobra jen za váhu prášku, uzří je,
099.008 a kdo učinil zla jen za váhu prášku, uzří je.

Súra 103

103.001 Při osudu!
103.002 věru že člověk spěje v záhubu!
103.003 Kromě těch, kdož uvěřili a zbožné skutky konali a vzájemně se k pravdě a neochvějnosti nabádali..

W. St. Calir-Tisdall, autor slávnej eseje Pôvod islamu [9] zisťuje pri porovnaní dvoch pasáží Sabaa Mu'allaqat, veľkú podobnosť s veršami Koránu. Niektoré s veršov sú:

054.001 Blíží se hodina a měsíc se rozpoltí.
093.001 Při denním jasu,

V komentári k veršu 54.1 W. St. Clair-Tisdall píše: [10]

V tom čase bolo zvykom rečníkov vešať svoje reči na Kábu a vieme, že bolo vystavených sedem Mu'allaqat. Bolo nám povedané, že Fatima, dcéra prorokova si to opakovala, keď prechádzala okolo vyššie uvedeného verša. Práve vtedy stretla dcéru Imrula Qaysa, ktorá vykríkla "Och ty, ktorej otec vzal z básní môjho otca tvrdí, že je to niečo, čo mu bolo zoslané z neba" a tento príbeh sa rozpráva medzi Arabmi až doteraz."

Z toho je jasné, že vzťah medzi básňami Imrula Quaysa a niektorými ranými veršami Koránu je viac než jasná. V súvislosti s tým W. St. Clair-Tisdall pokračuje ďalej: [11]
"Spojenie medzi poéziou Imra'ula Qaysa a Koránom je tak očividné, že to moslimovia nemohli vyriešiť inak iba predpokladom, že už predtým existovali na Nebeskej tabuli po celú večnosť! Aká bude potom odpoveď? Že tie slová boli vzaté z Koránu a vložené do básne? - nemožné. Alebo ich autorom nebol skutočne Imra'ul Qays, ale niekto iný, kto po zjavení Koránu mal odvahu z nich citovať v tej podobe, v akej sú dnes? - toto by sa ťažko dokazovalo!"

V skutočnosti sa slovo Allah nachádza v Muallaqat, ako aj v Diwan básnika Labida. Takže, keď moslimovia vyhlasujú, že Korán je slovom Alahovým, myslia tým, že Alah skopíroval koránske verše od Imrula Quaysa?
Teraz v krátkosti preberieme príspevok Zayda ibn Amra k autorstvu Svätého Koránu.


Zayd bin Amr bin Naufal

Počas Mohamedovej doby začínalo naberať kontúry náboženské hnutie, ktoré sa stavalo proti pohanstvu. Vedená skupinou "voľnomyšlienkárov", táto skupina odmietala pohanstvo a aby dosiahla naplnenie svojich spirituálnych potrieb, hľadala alternatívne náboženstvo. Boli známi ako Hanafiti, alebo jednoducho ako Hanífovia.

Slovník islamu [12] píše, že pôvodným významom slova haníf bolo konvertita, alebo revertita [takpovediac istý druh odpadlíctva].

Iným významom hanífa je:

1. Ktokoľvek, kto je úprimný v svojej náklonnosti k islamu 2. Ortodoxný vo svojej viere 3. Ten, kto vyznáva abrahámske náboženstvo.
W. St. Clair-Tisdall [13] píše:

"Slovo Haníf znamenalo pôvodne "nečistý" alebo "odpadlík" a tak bolo používané modlárskymi Arabmi na označenie Zaida, pretože opustil uctievanie bohov.
Mohamed neskoršie použil slovo haníf pre náboženstvo Abraháma, potom pre akéhokoľvek úprimného islamského veriaceho. Preto sa predpokladá, že moslimovia by mali byť hanífmi - a popravde povedané, nasledovníkmi Zayda! V tej istej rozprave W. St. Clair-Tisdal (ibid)) ďalej píše "Označenie Proroka potešilo a bolo ním používané v kladnom zmysle." [14]

Podľa Ibn Ishaq [15] boli najslávnejší z týchto odpadlíkov (hanífov) v Mekke počas Mohamedovho života títo:

1. Waraqa b. Naufal: stal sa kresťanom

2. Ubaydullah b. Jahsh: po odchode do Abesínie sa stal kresťanom. Jeho manželkou bola Umm Habiba d. Abu Sufyan, s ktorou sa Mohamed neskoršie oženil.

3. Uthman b. al-Huwayrith. Neskoršie odišiel do Byzancie a stal sa kresťanom

4. Zayd b. Amr b. Naufal zanechal pohanstvo tak, že uctieval Boha Abraháma

Waraqa bol bratrancom Chadídže, prvej Mohamedovej manželky. Niektorí autori predpokladajú, že pred prijatím kresťanstva bol Židom. Ubaydullah bol pravnukom Abd al-Muttaliba a Uthmanovi b. al-Huwayrith ponúkli vysoké postavenie na byzantskom dvore v Sýrii.

Iba Zayd b. Amr zostal pevným hanífom. Zvykol hovorievať "Uctievam Boha Abrahámovho" ale káral svoj ľud za to, že si vyberal zlé cesty. [16]
Podľa W. St. Clair-Tisdala [17] Zayd sa modlil a uctieval v jaskyni blízko Mekky a bezpochyby ovplyvnil Mohameda, ktorý zvykol navštevovať to isté miesto kvoli pokojnému a osamelému rozjímaniu.

Ibn Ishaq píše [18] že keď Zayd b. Amr stál tvárou ku Kábe a zvykol hovorievať "Labbaka v pravde, uctievaní a v službe"
Keď Zayd vstal a postavil sa smerom ku Qible, hovorieval (ibid) "Utiekam sa k tomu, k čomu sa utiekal Abrahám."

Zayd si tak isto ošklivil obetovanie zvierat modlám a odsudzoval pohanskú prax pochovávania novorodených dievčat za živa (som presvedčený, že toto bola mimoriadne zriedkavá prax - keďže sa necituje ani jeden jediný prípad pochovania dievčaťa zaživa, či už v Koráne alebo v Ahadith: tieto knihy hovoria hmlisto o tomto pohanskom zvyku bez toho, aby citovali akýkoľvek konkrétny prípad pochovania zaživa).

Dcéra Abu Bakra raz videla veľmi starého Zayda bin Amr v Kábe. Ohľadom toho Ibn Ishaq píše: [19]
'Hisham b. Urwa vedel od svojho otca to, čo mu povedala jeho matka, Asma, dcéra Abu Bakra že videla Zayda ako veľmi starého muža, ktorý sa chrbtom opieral o Kábu a hovoril "Ó Kurajšovci, pri Tom, ktorý má v rukách Zaydovu dušu, nikto okrem mňa nenasleduje náboženstvo Abrahámovo". Potom povedal: "Ó Bože, keby som vedel, že si želáš byť uctievaný, uctieval by som ťa, ale ja neviem". A potom padol tvárou na zem a opieral sa o svoje dlane."

Historické záznamy nie sú jasné ohľadom toho, čo sa nakoniec stalo so Zaydom b. Amr. Napriek tomu Ibn Ishaq píše, že otec kalifu Umara, al-Chatáb (Umar b. al-Khattab bol Zaydovým synovcom) zvykol prenasledovať Zayda ben Amra a nakoniec ho zabili. Kto zabil Zayda je úplná záhada.

Tu o tom Ibn Ishaq píše: [20]
"Keď al-Chatáb (Umarov otec) obťažoval Zaida bin Amr do tej miery, že bol nútený stiahnuť sa do hornej časti Mekky a zastavil sa na hore Híra, ktorá smerovala k mestu. Zaid mohol navštevovať Mekku iba tajne.
Potom Zaid opustil Mekku a hľadal náboženstvo Abrahámovo - prešiel celú Sýriu. Potom sa Zayd vrátil do Mekky, ale zabili ho."

Tak, ako bolo už napísané predtým, vzhľadom na jeho nekompromisný postoj voči hanífovskému hnutia a kvôli jeho poznámkam, zosmiešňujúcim pohanstvo Kurajšovci vypovedali Zaida ben Amr z Mekky a mal zakázané tam žiť. Bol veľmi ostrakizovanou osobou, bojkotovanou a mimoriadne opovrhovanou väčšinou Kurajšovcov. Musel žiť v jaskyni na hore Hira, oproti mestu. Mohamed, ktorý bol v tom čase tiež opustenou osobou a zvykol stretávať Zaida v jaskyni Híra.

Ibn Ishaq tak isto píše, že v jaskyni Híra Mohameda zvykol navštevovať Gabriel. Keď uvážime fakt, že v mnohých prípadoch Mohamed priznal že mnohokrát stretol Gabriela v podobe ľudskej bytosti, je dosť pravdepodobné, že keď Mohamed často navštevoval Zayda b. Amra, aby sa poučil o novom náboženstve "haníf", mohol si myslieť, že Zayd je anjel Gabriel. Je tak isto dosť pravdepodobné, že Zayd b. Amr sa rozptýlil pri tom, ako učil Mohameda čítať (a písať) - jeho poéziu (alebo verše), ktoré sa neskoršie stali veršami z Koránu!

Ibn Ishaq píše, že [21] sa Mohamed zvykol modliť osamelo v Híre každý rok celý mesiac, aby praktizoval "tahnanuth", čo bol pohanský zvyk (čím znovu potvrdil Mohamedovo pohanské pozadie). Podľa Kurajšovcov "tahannuth" znamená náboženskú oddanosť.
Sahih Bukhari potvrdzuje, že Mohamed sa stretol so Zaydom b. Amr v údolí hory Híra.
Mohamed stretáva Zayda b. Amra a ponúka mu mäso, ktoré bolo obetované modlám

(Sahih Bukhari, 7.67.407, 5.58.169)
Diel 7, Kniha 67, Číslo 407:

Rozprával 'Abdullah:
Posol Alahov povedal, že stretol Zaida bin Amr b. Nufail niekde blízko Baldahu a to sa stalo predtým, než Posol Alahov prijal Božskú inšpiráciu. Posol Alahov mu ponúkol jedlo s mäsom (ktoré mu ponúkli pohania) Zaidovi bin Amr, ale Zaid ho odmietol jesť a povedal (pohanom) "Nejem z toho, čo ste obetovali na svojich kamenných oltároch (ansab), ani nejem nič, nad čím nebolo vyslovené meno Alahovo počas porážky."

Diel 5, Kniha 58, Číslo 169:
Rozprával 'Abdullah bin 'Umar:

Prorok sa stretol so Zaidom bin 'Amr bin Nufail v spodnej časti (údolia) Baldah predtým, než bola Prorokovi zoslaná Božia inšpirácia. Prorokovi ponúkli jedlo, ale on z neho odmietol jesť. (Potom ho ponúkli Zaidovi), ktorý povedal "Nejem nič z toho, čo ste zarezali v mene svojich kamenných modiel. Jem iba to, nad čím bolo v čase zarezania zmienené meno Alahovo. Zaid bin Amr zvykol kritizovať spôsob, akým Kurajšovci zarezávali svoje zvieratá a zvykol hovoriť "Alah stvoril ovcu a On zoslal vodu pre ňu z neba a On dal vyrásť tráve pre ňu zo zeme a napriek tomu ju zarezávate pod menom iným, než je meno Alahovo. Zvykol to hovorievať, pretože odmietal takéto činy a pokladal to za niečo odporného.

Rozprával Ibn 'Umar: Zaid bin 'Amr bin Nufail išiel do Šámu, pričom sa dopytoval, ktoré je pravé náboženstvo, aby ho nasledoval. Stretol židovského učenca a opýtal sa ho o jeho náboženstvo. Povedal "Chcem prijať vaše náboženstvo, takže mi o ňom niečo povedz." Žid povedal "Neprijmeš naše náboženstvo, pokiaľ nedostaneš svoj diel hnevu Alahovho." Zaid povedal "Nebojím sa ničoho, okrem hnevu Božieho a nebudem znášať nič z neho, ak je v mojej moci to odvrátiť. Vieš mi povedať o nejakom inom náboženstve?" Odpovedal "Nepoznám žiadne iné náboženstvo, okrem Hanífa." Zaid sa opýtal "Čo je haníf?" On odpovedal "Haníf je náboženstvo (proroka) Abraháma, ktorý nebol Židom ani kresťanom a on neuctieval nikoho okrem Boha (samotného) " Potom Zaid vyšiel von a stretol kresťanského učenca a povedal mu to isté ako predtým. Kresťan povedal "Neprijmeš naše náboženstvo kým nedostaneš podiel na kliatbe Božej." Zaid odpovedal "Nebojím sa ničoho okrem kliatby Božej a nikdy nebudem znášať nič z kliatby Alahovej a Jeho hnev, ak je v mojej moci, aby som sa tomu vyhol. Vieš mi povedať o nejakom inom náboženstve?" Odpovedal "Nepoznám žiadne iné náboženstvo, okrem Hanífa." Zaid sa opýtal "Čo je haníf?" Odpovedal, haníf je náboženstvo (proroka) Abraháma, ktorý nebol Židom ani kresťanom a neuctieval nikoho iného okrem Alaha (samotného)". Keď Zaid počul ich vyhlásenie o (náboženstve) Abrahámovi, opustil to miesto a keď sa vrátil, zdvihol obe ruky a povedal "Ó Alah! Si mi svedkom, že som náboženstva Abrahámovho."

Rozprávala Asma bint Abi Bakr: Videla som Zaid bin Amr bin Nufail stáť chrbtom ku Kábe a hovoriť "Ó ľud kurajšovský! Pri Alahovi, nikto z vás nie je náboženstva Abrahámovho okrem mňa." Zvykol zachraňovať životy malých dievčat: Ak niekto chcel zabiť svoju dcéru, povedal mu "Nezabíjaj ju, budem ju živiť namiesto teba. Tak si ju potom vzal a keď už pekne podrástla, povedal jej otcovi "Teraz, ak ju chceš, vrátim ti ju a ak si želáš, budem ju ďalej namiesto teba živiť."

Prvý Hadis nám hovorí niečo o Mohamedovom pohanstve - to jest, na začiatku pravdepodobne jedol jedlo, ktoré bolo ponúknuté modlám pohanmi (čím potvrzuje Hishama ibn al-Kalbiho), ale Zaid b. Amr pevne odmietol jesť akýkékoľvek mäso obetované modlám. Mohamed sa naučil od Zaida nejesť mäaso pohanov (alebo Haram mäso). Druhý Hadis zjavne protirečí prvému hadísu (7.67.407), kde Mohamed konzumoval mäso "pohanov" alebo Haram mäso. Napriek tomu aj malé zamyslenie nad týmto hadísom očividne ukáže, že Mohamed nasledoval Zayda ohľadom Halal mäsa a od Zayda tak isto získal ideu, aby bol Alah jeho (Mohamedovým) Bohom.

Nemôžeme z toho teda vyvodiť, že myšlienka islamu v skutočnosti vyšla od Zayda? V Mohamedovom životopise, napísanom Ibn Ishaqom [22] nachádzame viacero Zaydových veršov, ktoré sú dosť podobné niektorým veršom Koránu. Z toho dôvodu nie je snáď dostatočne vhodné povedať že po záhadnom, náhlom a nevhodnom zabití Zayda si Mohamed privlastnil jeho plášť, filozofiu, poéziu a túžbu propagovať "hanífizmus"? [Pre vzorku veršov zo Zaydovej poézie a ich porovnanie s Koránskymi veršami si prosím prečítajte prílohu]

Ibn Sa'd píše[23], že keď Mohamed začal svoj Islam, konvertita povedal Mohamedovi o slovách Zayda ibn Amra a Mohamed odpovedal "Videl som ho v raji priťahovať si plášť." Toto dokazuje, že Mohamed uznával zbožnosť a prispenie Zayda ku konceptu islamu alebo hanífizmu.

Nasledujúce výňatky [24] od islamského historika Ibn Sa'da ďalej dokazujú, že Mohamed prišiel na myšlienku islamu od Zayda b. Amra:

"Zayd Ibn 'Amr Ibn Nufayl povedal: I ochutnal som kresťanstvo aj judaizmus, ale nepáčili sa mi. Šiel som do Sýrie a jej susedstva až kým som prišiel k odlúčenosti s mojim ľudom a moje odmietanie uctievania modiel, judaizmu a kresťanstva. Povedal mi: Vidím, že hľadáš vieru Ibrahímovu. Ó Mekkský brat! Hľadáš vieru, ktorá sa dnes už nepraktizuje. Je to viera tvojho predka, Ibrahíma a to je pravá viera. On (Ibrahím) nebol Žid ani kresťan. Zvykol sa modliť a padať na tvár smerom k svojmu domu (Kábe), ktorá je v tvojom meste. Tak sa vráť do tvojho mesta. On oživí pravú vieru Ibrahíma a on je najviac ctený zo stvorení Alahových."

Je vysoko pravdepodobné, že samotný Zayd napísal niekoľko súr (pravdepodobne okolo 30 súr, ale nie v chronologickom poradí), vrátane tých, ktoré obsahujú hanífizmus Abraháma.

Niektoré z veršov sú:

002.135 Říkají: „Buďte židy, nebo křesťany, a tehdy budete správnou cestou vedeni!“ Odpověz: „Nikoliv! Následujte náboženství Abrahama, jenž hanífem byl a mezi modloslužebníky nepatřil! [Pôvodný Korán hovorí Hanífmi – poznámka autora]

003.067 Abraham nebyl ani židem, ani křesťanem, avšak byl hanífem odevzdaným do vůle Boží; a nepatřil mezi modloslužebníky.. [Originál v Koráne hovorí hanífovský - moja poznámka]

003.095 Rci: „Bůh je pravdomluvný! Následujte tedy náboženství Abrahamovo, jenž hanífem byl a mezi modloslužebníky nepatřil![Originál v Koráne hovorí hanífovský - moja poznámka]

004.125 Kdo lepší má náboženství než ten, jenž odevzdal se do vůle Boží, koná dobré skutky a následuje víru Abrahama, jenž byl hanífem? A učinil Bůh Abrahama Svým přítelem.. [Originál v Koráne hovorí hanífovský - moja poznámka]

006.161 Rci: „Pán můj uvedl mne na stezku přímou, k náboženství nezměnitelnému, k víře Abrahamově, jenž hanífem byl a k modloslužebníkům nepatřil.“ [Originál v Koráne hovorí hanífovský - moja poznámka]

006.079 "nýbrž obracím se - jako haníf - k tomu, jenž nebesa i zemi stvořil, a nebudu patřit k těm, kdož k Bohu přidružují.“ [Originál v Koráne hovorí hanífovský - moja poznámka]

016.120 Abraham věru byl vůdcem Bohu oddaným, hanífem a mezi modloslužebníky nepatřil,: [Originál v Koráne hovorí hanífovský - moja poznámka]

010.105 "a bylo mi řečeno: „Obrať tvář svou k náboženství pravému jako haníf a nebuď modloslužebníkem; [Originál v Koráne hovorí hanífovský - moja poznámka]

022.031 Buďte jako hanífové Bohu oddáni, nikoliv jako ti, kdo k Němu přidružují! Ten, kdo přidružuje k Bohu, podobá se tomu, jenž spadl z nebe a jejž uchvátili ptáci anebo jej zavál vítr do místa dalekého. [Originál v Koráne hovorí hanífovský - moja poznámka]

098.005 A přitom jim bylo pouze poručeno, aby uctívali Boha, zasvěcujíce mu upřímně svou víru jako hanífové, aby dodržovali modlitbu a dávali almužnu - a toto je náboženství neměnné. [Originál v Koráne hovorí hanífovský - moja poznámka]

030.030 Obrať tvář svou k náboženství pravému jako haníf podle sklonu přirozeného lidem, v němž Bůh lidi stvořil. Stvoření Boží pak změnit nelze - a toto je náboženství neměnné, však většina lidí to neví.. [Originál v Koráne hovorí hanífovský - moja poznámka]

Ako bolo spomenuté vyššie, Zayd ibn Amr bol úplne proti pohanskému zvyku pochovávania dievčatiek zaživa. Korán zmieňuje tento zriedkavo praktizovaný zvyk Kurajšovcov iba v troch veršoch:

Tieto verše sú:

016.058 Když však je někomu z nich oznámeno narození dcery, tu zachmuří se černě jeho tvář a je naplněn zlostí,!

017.031 Nezabíjejte děti své z obavy před zchudnutím, vždyť My jim i vám obživu uštědříme. A jejich zabíjení je hříchem velkým..

081.008 až zaživa pohřbená bude tázána,-

081.009 pro jakou vinu byla utracena,;

Očividne boli vyššie uvedené verše inšpirované Zaydom b. Amr a veľmi pravdepodobne ich aj napísal. Neskoršie, keď Zayd umrel, Mohamed ich jednoducho vydával za to, čo mu Alah zjavil.

Tieto príklady uvádzajú, že Mohamed okopíroval príbehy, koncepty a štýl Zayda ibn Amr pri zostavovaní Koránu.

http://www.islam-watch.org/AbulKasem/WhoAuthoredQuran/who_authored_the_quran.htm