napísal Bill Warner

Jedným z najčastejšie používaných argumentov na obranu islamu je ten, že Biblia je práve taká násilnícka ako Korán. Logika je nasledovná. Pokiaľ nie je Korán násilníckejší ako biblia, prečo by sme si potom mali robiť starosti s islamom? Tento argument podsúva, že islam je taký istý ako kresťanstvo a judaizmus.

Nie je to pravda, ale táto analógia je veľmi populárna, pretože umožní niekomu, kto nevie nič o skutočnej doktríne islamu, aby o nej hovoril. "Pozrite, islam je ako kresťanstvo; kresťania sú práve takí násilnícki ako moslimovia." Pokiaľ je to pravda, nemusíte sa zaujímať o skutočnú doktrínu islamu.

Napriek tomu, toto nie je teologický argument. Je to politický argument. Tento argument nie je o tom, čo sa deje na mieste uctievania, ale o tom, čo sa deje na tržnici ideí.

Takže, je doktrína islamu násilníckejšia ako je Korán? Je iba jeden spôsob, ako toto porovnanie dokázať alebo vyvrátiť, a to je posúdenie rozdielov v násilí v Koráne a v Biblii.

Prvou vecou je definícia násilia.

Jediným násilím, ktoré je zaujímavé pre niekoho mimo islamu, kresťanstva alebo judaizmu je to, ktoré páchajú na "iných", alebo politické násilie. Kain, ktorý zabil Ábela - to nie je politické násilie.

Politické násilie nie je zabitie baránka kvôli jedlu ani zvieracia obeta. Všimnite si, že bez ohľadu na to, že vegán alebo člen PETA by pokladali oba tieto akty za násilné, ani jeden z nich nie je násilím proti vegánom alebo členom PETA.

Ďalšou vecou je porovnať doktríny, kvalitatívne aj kvantitatívne. Politické násilie v Koráne sa nazýva "boj vo veci Alahovej", alebo džihád.

Musíme spraviť viac, než zmerať džihád v Koráne. Islam má tri posvätné texty: Korán, Síru a hadís, alebo islamskú trilógiu. Síra je Mohamedovým životopisom. Hadísy sú jeho tradície - čo urobil a povedal. Síra a hadís vytvárajú sunnu, dokonalý vzor pre všetko islamské správanie.

Korán je najmenšou z týchto troch kníh, tak isto nazývaných Trilógia. Predstavuje iba 16% textu trilógie.[1]. To znamená že Sunna predstavuje 84% slovného obsahu islamských posvätných textov. Samotná táto štatistika má rozsiahle dôsledky.

Väčšina islamskej doktríny je o Mohamedovi, nie o Alahovi.

Korán hovorí 91 krát, že Mohamed je dokonalým vzorom pre život. Je omnoho dôležitejšie poznať Mohameda než Korán. Toto je veľmi dobrá správa. Pochopiť životopis nejakého človeka je jednoduché. Na poznanie islamu je potrebné poznať Mohameda.

Nakoniec sa dochádza k záveru, že džihád sa vyskytuje vo veľkej časti všetkých troch textov: Tu je tabuľka výsledkov:



Je veľmi významné, že 67% textu Síry je zasvätené džihádu. Mohamed sa zapojil do násilnosti každých šesť týždňov počas posledných deviatich rokov svojho života. Džihád bol to, čo spôsobilo Mohamedov úspech. Tu je tabuľka rastu islamu.



V zásade, keď bol Mohamed náboženským kazateľom, islam sa rozrastal tempom zhruba desať nových moslimov za rok. Keď však začal používať džihád, islam začal rásť rýchlosťou desaťtisíc za rok.

Všetky detaily, ako viesť džihád sú veľmi pozorne zaznamenané. Korán posktuje veľkú víziu džihádu - dobytie sveta politickým procesom. Síra je strategický manuál a hadísy sú taktickým manuálom džihádu.

Teraz prejdime k hebrejskej Biblii. Pokiaľ spočítame všetko politické násilie, je mu venované 5.6% textu. V Novom zákone sa nenachádza žiadna výzva na politické násilie.

Pokiaľ zrátame množstvo slov, venovaných politickému násiliou, máme 327 547 slov Trilógie [2] a 34 039 slov v hebrejskej Biblii.[3]. Trilógia má 9,6 krát viac slov, venovaných politickému násiliu než hebrejská Biblia.

Skutočný problém ide podstatne ďalej, než sú kvantitatívne merania desaťnásobku viac násilného materiálu, je tu tak isto kvalitatívny rozdiel.

Politické násilie Koránu je večné a univerzálne.

Politické násilie Biblie sa týkalo konkrétneho historického času a miesta.

Medzi islamom a inými ideológiami je obrovský rozdiel. Toto násilie zostáva trvalou hrozbou všetkých neislamským kultúram, teraz aj v budúcnosti. Islam sa nepodobá kresťanstvu a judaizmu žiadnym praktickým spôsobom. Okrem doktríny jedného boha je islam unikátny.

Ďalším spôsobom posúdenia rozdielov medzi násilím, ktoré sa nachádza v judeo/kresťanských textoch a islamských textov je v použití strachu z násilia proti umelcom, kritikom a intelektuálom.

Ktorý umelec, kritik alebo intelektuál kedy cítil záchvev strachu, pokiaľ odsúdil niečo kresťanské alebo židovské? Napriek tomu, pozrite sa na príklady hrozieb politického násilia a/alebo vraždy Salmana Rushdieho, Thea van Gogha, Pima Fortuina, Kurta Westgaarda ohľadom dánskych karikatúr Mohameda a mnohých iných. Ktorý umelec, kritik alebo intelektuál nezacítil záchvev strachu z islamu, keď sa jedná o slobodu prejavu?

Politický rozdiel v reakciách týchto dvoch rôznych doktrín je enormný. Politické plody týchto dvoch stromov sú také odlišné, ako je noc a deň.

Je čas, aby sa začali takzvaní intelektuáli držať faktov pri posudzovaní islamu podľa jeho skutočnej doktríny, nie tak, že budú robiť chabé analógie, ktoré sú druhoročiackymi predpokladmi.

Uvažovanie založené na faktoch by malo nahradiť fantázie, ktoré vychádzajú z politickej korektnosti a multikulturalizmu.

- Bill Warner, Director of the Center for the Study of Political Islam

http://www.politicalislam.com

bw@politicalislam.com


http://www.americanthinker.com/2010/09/the_political_violence_of_the.html