napísal Hagai Mazuz a Harold Rhode

20. októbra, 2010 o 5:00 am
http://www.hudson-ny.org/1609/jerusalem-sacred-for-muslims

Izrael a Palestínčania znovu raz dojednávali svoje budúce vzťahy. Jednou z najnáročnejších záležitostí, ktorým čelia je status Jeruzalema.

22. septembra ministerka zahraničia Hillary Clintonová gratulovala saudskému kráľovi Abdulláhovi pri príležitosti štátneho sviatku jeho krajiny. Zvlášť pochválila Abdulláhovu podporu pre Arabskú mierovú iniciatívu, ktorá si vyžaduje izraelské stiahnutie zo všetkých teritórií, ktoré Izrael získal v roku 1967 a to, že Východný Jeruzalem by bol hlavným mestom palestínskeho štátu.

Navrhla, že tento plán by mohol slúžiť ako myšlienkový základ pre prebiehajúce rozhovory. "Tak ako pokračujeme v podpore priamych rozhovorov medzi Izraelcami a Palestínčanmi, princípy, zakotvené v Arabskej mierovej iniciatíve sú stále dôležitejšie", napísala Clintonová.

Židia a kresťania vedia, že nárok Izraela na Jeruzalem je zakotvený v dávnom židovskom spojení s týmto mestom. Vyhlásenie nezávislosti Izraela hovorí o "prirodzenom a historickom práve". Jeruzalem je centrom a základom tohto historického práva.

Čo však s nárokom moslimov?

Pre moslimov je Jeruzalem údajne posvätný z dvoch dôvodov: Najprv bolo moslimom prikázané, aby sa modlili smerom k Jeruzalemu. Ale keď sa Židia odmietli obrátiť na islam, Mohamed zmenil smer modlitby smerom k Mekke. Po druhé, moslimovia veria, že Mohamed vystúpil na nebo a späť zo "Skaly", čo sa mnoho rokov interpretovalo tak, že je to dnešný Skalný dóm v Jeruzaleme.

Čo je veľmi zaujímavé, islamské zdroje z prvých 50 rokov alebo tak nejako po Mohamedovej smrti veľmi jasne hovoria o tom, že Jeruzalem nemá pre moslimov žiadny posvätný význam.

O niekoľko storočí neskôr, Ibn Taymiyya (1263–1328) ďalší významný moslimský duchovný s encyklopedickými znalosťami Koránu a Hadísu napísal rozsiahlu rozpravu o Jeruzaleme a o tom, že islam má iba dve posvätné mestá - Mekku a Medínu.

Stal sa duchovným otcom wahhábizmu, dominantnej islamskej doktríny saudskej vlády. Vyhlasoval, že moslimovia sa musia zbaviť všetkých nemoslimských inovácií a vrátiť sa k ranému islamu Mohameda a prvých štyroch kalifov. Vládcovia tej doby vnímali Ibn Taymiyyu ako hrozbu a uväznili ho. Ani tak neodvolal.

Ibn Taymiyya veľmi dôkladne vysvetľuje, prečo uctievanie Jeruzalema nie je ničím iným ako "judaizácia" islamu. Napísal, že potom, keď druhý kalif Umar dobyl v roku 637 Jeruzalem, on a jeho pobočník Ka'b al-Ah?bar (židovský konvertita na islam) vyšli na Chrámovú horu. Umar sa opýtal svojho pobočníka: "Kde si myslíš, že by som mal umiestniť miesto modlitby pre moslimov?" Ka'b odpovedal: "Postav ho za (t.j. severne) od Skaly." Umar mu najedovane odsekol: "Och, ty syn Žida, tvoje židovstvo ti snáď zastiera zrak?" Umar obvinil Ka'ba z judaizácie islamu tým, že povedal, že by mali postaviť miesto modlitby severne od Skaly, kde kedysi stál židovský Chrám. Pokiaľ by tak urobili, klaňali by sa súčasne Skale aj Mekke.

A preto sa Umar rozhodol postaviť miesto modlitby na južnej strane Chrámovej hory - mieste, ktoré je dnes známe ako Mešita al-Aqsa (Mešita najvzdialenejšia). "Umarova voľba miesta znamená, že moslimovia sa klaňajú iba Mekke a ich chrbty (spodné konce) smerujú ku Skale.

Ibn Taymiyya sa čudoval, ako mohli moslimskí duchovní akceptovať Ka´bove pokusy o zapracovanie židovských tradícií do islamu, pretože Ka´b necitoval žiadne hadísy od Mohameda alebo jeho spoločníkov na podporenie svojho nároku.

Ibn Taymiyya tak isto obvinil Ka'ba z falšovania moslimských tradícií a zabudovávania židovských Písiem (Biblie, Talmudu) do islamu. Ibn Taymiyya pripustil, že pôvodný smer modlitby bol k Jeruzalemu, ale zdôrazňoval, že Mohamed a moslimovia opustili túto tradíciu, aby sa odlíšili od Židov.

Neskoršie, Ibn Taymiyya diskutoval prvých kalifov a ukázal, že keď vládli nad dnešnou Sýriou, Libanonom, Jordánskom a Izraelom, nepokúšali sa oni ani nikto z prvých vládcov čokoľvek vybudovať na Skale na Chrámovej hore.

Toto dokazuje, podľa Ibn Taymiyyu, že tomu neprikladali žiadnu dôležitosť; keďže prví vládcovia a spoločníci Mohamedovi poznali jeho názory a náboženstvo lepšie, ako neskoršie generácie moslimov, žiadny neskorší učenec s nimi nemôže nesúhlasiť, ani porušovať tradície, ktoré zachovávali.

Jasne neprikladali žiadny islamský zvláštny význam dnešnej mešite Al-Aqsa, ani Chrámovej hore. Takže takto, zdôvodňoval Ibn Taymiyya, ako my, ktorí sme nepoznali ich ani Mohameda, si dovoľujeme nesúhlasiť? V žiadnom prípade nevieme o islame viac, než oni. Takže nemáme žiadne právo vyhlasovať mešitu al-Aqsa za posvätnú, pretože tak neurobili ani oni.

Aby ďalej podporil svoje argumenty proti svätosti Jeruzalema, Ibn Taymiyya napísal, že počas Mohamedovej nočnej výpravy do neba z Jeruzalema sa v príbehu (Chrámová) Skala nikde nevyskytuje. Z toho vyplýva, keďže sa Skala ani len nezmieňuje, nemá v islamskej tradícii žiadnu dôležitosť.

Takže vidíme, že podľa intelektuálneho otca Saudov, mešita al-Aksa a Chrámová hora nemajú absolútne žiadnu islamskú náboženskú dôležitosť. Tak ako dokázal, nie je to nič viac než židovské tradície, ktoré do islamu presiakli a ako nemoslimská inovácia musí byť z islamu vypudená.

Takže ako sa stal Jeruzalem v islame svätým?

V osemdesiatych rokoch šiesteho storočia vznikla medzi moslimami občianska vojna. Kalif, ktorý vládol z Damašku chcel potlačiť revoltu, ktorú viedli ľudia, ktorí kontrolovali Mekku, miesto púte. Aby ich oslabil, rozhodol sa vybudovať konkurenčné pútnické miesto a odsať tak ľudí, ktorí by sa mohli počas púte rozhodnúť podporiť rebéliu.

Preto sa rozhodol vybudovať kupolu nad Skalou v Jeruzaleme a podporiť ľudí, aby putovali tam a nie do Mekky. A tak sa stal Jeruzalem v islame svätý. Takže v zásade, posvätnosť Jeruzalema pre moslimov pochádza z miestnej revolty, ktorá sa odohrala nejakých 50 rokov po Mohamedovej smrti.

Saudský režim nasleduje Ibn Taymiyyu do posledného písmena.

Tí, ktorí nesúhlasia s jeho filozofiou tak robia na svoje vlastné nebezpečenstvo. Keď saudský redaktor publikoval článok, ktorý spochybňoval niečo, čo napísal Ibn Taymiyya, bol rýchlo vyhodený na nariadenie ministra informácií.

Takže je dosť zvláštne, že Saudi zahrnuli niečo, dokonca ako základný princíp ich plánu pre mier medzi Izraelcami a Arabmi, že Východný Jeruzalem musí byť hlavným mestom palestínskeho štátu.

Prečo odmietli názor ich krstného otca na Jeruzalem? I

bn Taymiyya sa musí otáčať v hrobe.

http://www.hudson-ny.org/1609/jerusalem-sacred-for-muslims