Sam Shamoun

Korán dovoľuje zlé správanie sa k manželkám:

Jestliže se žena obává od manžela svého hrubosti či lhostejnosti, není pro ně oba hříchem, dospějí-li mezi sebou ke vzájemné dohodě, neboť dohoda je to nejlepší. A v duších je stále přítomna lakota; budete-li však konat dobré a budete-li bohabojní - vždyť Bůh věru dobře je zpraven o všem, co činíte.
Nikdy vám nebude možno, abyste byli spravedliví mezi ženami, i kdybyste si to přáli. Neprojevujte však jedné z nich úplnou náklonnost a nenechávejte jinou jakoby visící ve vzduchu! Dosáhnete-li dohody a budete-li bohabojní - vždyť Bůh je věru odpouštějící, slitovný.
Jestliže se oba manželé rozvedou, Bůh je oba obohatí ze Své hojnosti a Bůh je pln hojnosti, moudrý.

S. 4:128-130

Vo vyššie uvedenom texte, namiesto výstrahy mužom, aby sa dobre správali k svojim manželkám, sa odporúča ženám, ktoré sa obávajú opustenia alebo zlého zaobchádzania, aby vyhľadávali spôsoby uzmierenia.

To, čo si mnohí neuvedomujú, že súra 4:128 bola v skutočnosti zložená vo vzťahu k Mohamedomu zlému zaobchádzaniu so svojou manželkou Sawdou bint Zamah, pretože zostarla a stala sa nepríťažlivou. Sunnistický učenec a exegéta Ibn Kathír napísal:

Uzmierenie je lepšie než odluka. Príklad takého uzmierenia je možné vycítiť v príbehu Sawdah bint Zam'ah, KTORÁ, KEĎ ZOSTARLA, PROROK SA S ŇOU CHCEL ROZVIESŤ, avšak ona sa s ním uzmierila tým spôsobom, že ponúkla noc, ktorú trávil s ňou, aby ju strávil s Ajšou, aby s ním smela zostať. Prorok prijal takéto podmienky a nechal si ju.
Abu Dawud At-Tayalisi zaznamenal, že Ibn ‘Abbas povedal, "Sawdah sa obávala, že by sa s ňou Posol Alahov mohol rozviesť a povedala "Ó Posol Alahov! Nerozvádzaj sa so mnou, daj môj deň Ajši." A on tak urobil....

V dvoch Sahihs je zaznamenané, že Ajša povedala že keď Sawdah bint Zam'ah ZOSTARLA, postúpila svoj deň Ajši a Prorok zvykol tráviť Sawdahinu noc s Ajšou ...
<A uzmierenie je lepšie>. TÝKA SA MANŽELKY, KTORÁ SA VZDÁ NIEKTORÝCH SVOJICH MANŽELSKÝCH PRÁV a jeho prijatie jej ponuky.

Takýto kompromis je lepší než úplný rozvod, tak ako to urobil Prorok, keď si nechal Sawdah bint Zam'ah. Takýmto činom Prorok dal príklad svojej Ummah, aby ho nasledovala, keďže je to povolený čin. (predchádzajúcí citát vzatý a prispôsobený z Tafsir Ibn Kathir - skrátený, diel 2, časti 3, 4 & 5, Surat Al-Baqarah, Verse 253, až Surat An-Nisa, verš 147 [Darussalam Publishers & Distributors, Riyadh, Houston, New York, Lahore; first edition March 2000], pp. 599-601, a Tafsir Ibn Kathir, časť 5, Sura An-Nisa, ayat 24-147, skrátené Sheikh Muhammad Nasib Ar-Rafa’i [Al-Firdous Ltd., London, 2000 first edition], pp. 193-194; zvýraznenie je naše)
Renomovaný sunni historik a komentátor Al-Tabari konštatuje, že:

Umra bin Ali & Zaid bin Ahram povedal: druhý po Abu Dawud, povedal: druhý po Sulaiman bin Mu'ath, od Simak bin Harb, od Ikrimah, od Ibn Abbas, povedal: Saudah sa obávala rozvodu zo strany Posla Alahovho, tak povedala: Nerozvádzaj sa so mnou a nezdieľaj sa so mnou! A on tak urobil a bol zjavený tento verš: Jestliže se žena obává od manžela svého hrubosti či lhostejnosti,

Muhammad bin Husain povedal: Vyhlasoval, že tento verš bol zoslaný v súvislosti s Poslom Alahovým, a Sawdah bint Zama´h, ktorá zostarla a Posol Alahov sa s ňou chcel rozviesť, ale dohodli sa tak, že si ju nechá, ale jej deň dá Ajši. (Arabský zdroj; preložil Mutee’a Al-Fadi)

Ďalší exegéta menom Al-Kurtúbi povedal, že:

V tomto verši sú prejednávané štyri záležitosti: prvá je, Al Tirmidhi povedal, že Ibn Abbas povedal: Saudah sa obávala, že Posol Alahov sa s ňou rozvedie , takže povedala "Nerozvádzaj sa so mnou a nechaj si ma a daj môj deň s tebou Ajši." On tak urobil a bol zjavený tento verš: " dospějí-li mezi sebou ke vzájemné dohodě, neboť dohoda je to nejlepší.." On povedal: je to dobrý a zvláštny hadís. (Arabský zdroj; preložil Mutee’a Al-Fadi)

Moslimský učenec Ibn al- ´Arabi konštatuje:

… keď Sauda bint Zam’ah zostarla, Prorok Alahov sa s ňou chcel rozviesť. Napriek tomu ona by radšej zostala jeho manželkou, takže povedala, "Nechaj si ma a môj deň bude patriť Ajši" a on tak urobil a preto ona umrela ako jedna z jeho manželiek. Ibn Abi Malikah vyhlásil, že tento verš bol zjavený kvôli Ajši. A v tomto verši je odpoveď tým ľahkomyseľným bláznom, ktorí hovoria, že ak si muž zoberie mladosť ženy a ona zostarne, nemôže ju vymeniť. Takže buď chvála Alahovi, ktorý uľahčil takéto bremeno a poskytol únik z takejto dilemy. (Abi Bakr Ibn 'Abd Allah, Ahkam al-Qur'an [Dar al-Kotob al-'Elmeyah], komentár Sura 4:128; zvýraznenie a tučné písmo naše)

Ar-Razi, vo svojom tafsire o tomto verši poznamenáva:

Tento verš bol najprv zjavený pre Ibn Abi as-Sa’ib, ktorý mal ženu a mal z nej deti a keď zostarla, chcel sa s ňou rozviesť, avšak ona povedala:

Nerozvádzaj sa so mnou a nechaj ma starať sa o moje deti a prideľ mi niekoľko nocí každý mesiac. Manžel povedal: Ak je to tak, je to pre mňa lepšie. Druhým bolo to, že Prorok sa chcel rozviesť so Sauda bint Zam’ah, ale ona ho uprosila, aby si ju nechal s podmienkou, že sa vzdá svojho dňa v prospech Ajše a on to dovolil a nerozviedol sa so mnou..

Tretie bolo zaznamenané o Ajši, že sa to týka muža, ktorý má manželku, ale chce ju vymeniť, takže ona povie.

Nechaj si ma a ožeň sa s niekým iným a nemusíš ma živiť a šatiť ani mi prideľovať noci s tebou.

(Fakhr Ad-Din Ar-Razi, At-Tafsir Al-Kabir (The Grand Exegesis) pre Sura 4:128; zvýraznenie a podčiarknutie je naše)

A tu sú dva ďalšie zdroje, ktoré potvrdzujú, že Q. 4:128 bol "zjavený" v súvislosti so Sawdou, ktorá sa vzdala svojho dňa v prospech Ajše:

… Keď Sawdah začala cítiť, že starne a už nebola schopná plniť manželské povinnosti manželky, obávala sa, že Posol Alahov sa s ňou rozvedie a ona veľmi túžila zostať v jeho blízkosti, vídať ho každý deň, počúvať jeho slová a získavať od neho vedomosti. Súčasne chcela umrieť, kým je vydatá za Proroka, takže v Deň vzkriesenia by bola vzkriesená ako jeho manželka. Pre tieto dôvody ho žiadala, aby sa s ňou nerozvádza a nech jej noc s ním dá Ajši.

Posol Alahov súhlasil s požiadavkou tejto cnostnej ženy,, ktorá sa vyznačovala vznešenou citlivosťou. Bolo rozprávané At-Tirmidhim, na základe Ibn Abbása, že povedal: "Sawdah sa obávala, že by sa s ňou Posol Alahov mohol rozviesť a preto povedala: ´Nerozvádzaj sa so mnou; nechaj si ma a daj môj deň s tebo Ajši." Potom Alah zjavil v Koráne [Q. 4:128]: (Ctihodné manželky Prorokove, editované Abdulom Ahadom [Darussalam Publishers & Distributors, Riyadh, Jeddah, Sharjah, Lahore, London, Houston, New York, Prvé vydanie: Október 2004], pp. 64-65; podčiarknutie a zvýrazenie v zátvorkách je naše)

Keď Saudah bint Zam’ah zostarla, obávala sa, že Mohamed by sa s ňou rozviedola uzavrela dohodu. Jej túžbou bolo byť vzkriesená v Deň Súdu s ostatnými manželkami Proroka, takže povedala, že by postúpila Ajši deň, ktorý mala pridelený. A v tomto okamihu bola zjavenáája zo súry An-Nisa Prorokovi:

" Jestliže se žena obává od manžela svého hrubosti či lhostejnosti, není pro ně oba hříchem, dospějí-li mezi sebou ke vzájemné dohodě, neboť dohoda je to nejlepší „ (4:128)

Ajša bola hlboko dotknutá jej gestom a zblížili sa ešte viac ako predtým. Jej srdce bolo tak čisté, že v ňom nebolo žiarlivosti ani zlomyseľnosti. (Veľké ženy islamu, ktorým bola daná dobrá zvesť raja, napísal Mahmood Ahmad Ghadanfar, revidoval Sheikh Safiur-Rahman Al-Mubarakpuri, vydal Muhammad Ayub Sapra & Muhammad Farooq [Darussalam, Prvé vydanie: January 2001], str. 36; podčiarknutie je naše)

Moslimský životopisec Muhammad Husayn Haykal napísal:

... jedného dňa, ked bol Prorok u Ajše, jeho ostatné ženy poverili Zaynab, dcéru Jahshov, aby vošla a v ich mene ho obžalovala z nespravodlivosti a nečestnosti a sťažovať sa, že jeho láska k Ajši porušovala pravidlá, ktoré on sám stanovil o dňoch pre každú zo svojich manželiek. Na druhej strane, keďže si uvedomila, že Prorok sa veľmi nestará o jej pôvaby a keďže už viac netúžila potešiť ho, Sawdah sa vzdala svojoh dňa a noci v prospech Ajše… (Haykal, The Life of Muhammad, tran. Isma'il Raji al-Faruqi [American Trust Publications, USA 1976; Malaysian edition by Islamic Book Trust], Kapitola 26: Ibrahím a maželky Prorokove, "Vzbura", str. 437; zdroj; tučné písmo a podčiarknutie je naše)
Jeden zo súčasných moslimských autorov hovorí asi toto:

Mohamedov osobný a rodinný život nebol vždy ideálny. Jeho manželky sa občas hádali medzi sebou a raz sa dokonca sprisahali proti nemu. Ajša, napríklad nemala rada svoju židovskú spolumanželku, Safíju a pravidelne ju urážala. Mohamed mnoho krát musel brániť jej stav a česť a napomínať mladú Ajšu. Hafsah žiarlila na svoju spolumanželku Maríju, keď ju jedného dňa našla s Mohamedom odpočívať (sic) vo svojom dome. Sawdah sa vzdala svojho dňa s Prorokom, KEĎ ZISTILA, ŽE HO V SKUTOČNOSTI NEPRIŤAHUJE.. Ohľadom sprisahania Ajša súhlasila s dvoma spolumanželkami, aby presvedčili Proroka, že jedenie medu spôsobuje zápach. Keď Mohamed prisahal, že už nikdy viac nebude jesť med, v súkromí sa vyžalovala svojim spolusprisahankyniam. Hoci tieto incidenty neboli normálne, preukazujú, že ženy v Mohamedovom živote boli práve takými ľuďmi, ako sme aj my. (Yahiya Emerick, Critical Lives: Muhammad [Alpha Books, A Member of Penguin Group (USA) Inc., 2002], p. 263; veľké písmená a podčiarknutie je naše) [1]

Šejk Muhammad ibn Adam al-Kawthari zo www.sunnipath.com odpovedá na otázku o manželstve a právach manželiek:

Manželka sa môže dokonca vzdať svojho práva tráviť noc so svojim manželom a dať toto právo spolumanželke.

Bolo povedané, že Posol Alahov (Nech ho Alah požehná a dá mu pokoj) sa odvolateľne rozviedol so Sawda bint Zam’a (Nech je ňou Alah potešený). Požiadala Posla Alahovho (Nech ho Alah požehná a dá mu pokoj) aby ju vzal späť a že ona postúpi (noc, ktorú mal s ňou tráviť) Ajši (nech sa Alah raduje z nej), aby mohla byť započítaná medzi manželky Posla Alahovho (Nech ho Alah požehná a dá mu pokoj) v Deň Súd, takže Posol Alahov (Nech ho Alah požehná a dá mu pokoj) splnil jej želanie a vzal ju späť. (Pozri: Mishkat al-Masabih, 2/966, č. 3237) (Druhé manželstvo a práva manželiek; tučné pímo a podčiarknutie je naše)

Autor Hamdun Dagher zmieňuje, že:

2. Sawda Bint Zam`a: Bola prvou ženou, s ktorou sa Mohamed oženil po smrti Chadídže. Oženil sa s ňou po smrti jej manžela. Mohamed jej poslal návrh počas Ramadánu v desiatom roku po hidžre, pred jeho manželstvom s Ajšou. Podľa Ajše, "Bola to Sawda Bint Zam`a a Posol Boží neležal s ňou často.. Poznajúc moju dôležitosť pre Posla Božieho, obávala sa, že ju nechá a potom povedala "Ó Posol Alahov, daj mne pridelený deň Ajši [od tejto chvíle], a nie si mi nič povinný .' Prorok to prijal a bol zjavený tento verš Jestliže se žena obává od manžela svého hrubosti či lhostejnosti, není pro ně oba hříchem, dospějí-li mezi sebou ke vzájemné dohodě, neboť dohoda je to nejlepší ' "(15) Al-Nu`man Ibn Thabit al-Taymi povedal, "Posol Boží povedal Sawda Bint Zam`a, "Začni si počítať svoju iddah (t.j. si rozvedená)." Takže na neho čakala pri ceste a povedala,"Ó Posol Boží, nemilujem (vzťahy) mužov; radšej by som bola vzkriesená medzi tvojimi manželkami, prosím, vezmi ma späť." Posol Boží ju vzal späť."(16) (Dagher, Postavenie ženy v islame [Light of Life, PO Box 13, A-9503, Villach Austria; prvé anglické vydanie, 1995], Kapitola 25: Mohamedove manželky v knihách al-Sira, str. 138-139; online vydanie; zdôraznenie je naše)

V poznámkach pod čiarou Dagher cituje nasledovné:

15. Sura al-Nisa' 4:128; Tabaqat 8:52. Al-Tabari hovorí vo svojom komentári: "Ak sa žena obáva, že muž voči nej ochladol a začal sa pozerať na inú ženu, či už preto, lebo ju nenávidí, alebo nenávidí niečo na nej, ako napríklad škaredosť, vysoký vek, nie je chybou, ak taká žena, ktorá sa obáva opustenia zo strany svojho manžela, aby ho oslobodila od dňa, ktorý je jej pridelený (na základe manželského práva) a teda si ho získala milotou". (al-Tabari, 5:305-306). Aký iný je prípad mužov, ktorí sa obávajú vzpurnosti svojich manželiek: " A ty, jejichž neposlušnosti se obáváte, varujte a vykažte jim místa na spaní a bijte je! " (Sura al-Nisa' 4:34).

16. Tabaqat 8:53. `A'isha `Abd al-Rahman hovorí ohľadom Mohameda, keď vyhnal Sawdu a prijal ju znova medzi svoje manželky "Ale bolo mu ľúto, že bola emocionálne deprivovaná a nechcel, aby sa stal obeťou surovosti, že nebola ako ostatné (manželky). Maximálne sa snažil otvoriť si pre ňu srdce, avšak nedokázal prekonať svoju ľudskú stránku. Maximum, čo mohol urobiť pre Sawdu, bolo zrovnoprávniť ju so svojimi ostatnými manželkami ohľadom stravy a bývania; čo sa týka jeho citov, zistil, že nie je možné donútiť ich, aby urobili niečo, čo nechcú, alebo ich podriadiť svojej vôli kvôli spravodlivosti a predpisom férovosti!! (Nisa' al-Nabi, p.66). Pre viac informácií o Sawde Ansab al-ashraf, 1:407; Usd al-ghaba, 5:584; Annals of al-Tabari, 3:161. (Ibid., p. 158; online vydanie; tučné písmo a zdôraznenie je naše)

Nasledujúci autor, moslimka, ktorá sa pokúša romantizovať situáciu a pretransformovať ju na akt súcit zo strany Mohameda, napriek tomu priznáva že:

Neklamala sa ohľadom neprekonateľnej bariéry, ktorá existovala medzi ňou a Mohamedovým srdcom. Od prvej chvíle vedela, že sa s ňou oženil Prorok a nie muž a že jej nebola ponúknutá láska, ale súcit. Nesmútila kvôli tomu, že česť spojená s pozíciou Matkou veriacich bola dostatočná. Bola spokojná s ponúknutým miestom a s tým, že mohla slúžiť jeho dcéram.. Ale Mohamed sa cítil vinný za jej citové strádanie a bol dosť citlivý [sic] voči nej, aby jej nedal najavo, že je iná ako ostatné. Maximálne sa snažil otvoriť jej svoje srdce, ale ľudská povaha to nedovoľovala. Maximum, čo bol schopný pre Saudu urobiť bolo rovnaké zaobchádzanie, avšak čo sa týkalo jeho citov, ako sa mohol nútiť cítiť niečo, čo necítil, alebo podriadiť city svojej vôli, aby vyhovel spravodlivosti, ktorú si táto situácia vyžadovala? Nakoniec si myslel, že by ju mal uvoľniť zo situácie, ktorá jej spôsobovala bolesť a zraňovala jej srdce, hoci sa nesťažovala. Keď sa už takto rozhodol, zo súcitu a milosrdnosti, rozhodol sa povedať o tom Saude. Počkal, až kým prišla jej noc a povedal jej o svojom rozhodnutí rozviesť sa s ňou. Bola šokovaná, keď počula túto novinu a trpela, ako keby ju privalili steny. Zdvihla svoju tvár k Prorokovi v tichej prosbe a vztiahla prosebne k nemu svoje ruky. Chytil jej ruky s veľkým súcitom a zľutovaním, pričom si želal, aby ju mohol zbaviť zdesenia, ktoré hrozilo, že ju zničí. Keď sa spamätala, prosila ho "Nechaj si ma: Nie som sebeckou ženou, ale želám si, aby ma Alah videl ako tvoju manželku v Deň Vzkriesenia." Zvesila hlavu v zármutku, keďže ho nechcela nútiť, aby urobil niečo proti svojej vôli. Tak isto obviňovala samu seba, že nereagovala na jeho želanie odpútať sa od nej, hoci by rada dala svoj život, aby ho zbavila čo i len chvíľky smútku. Cítila, že chlad staroby prestupuje jej ťažké a unavené telo. Cítila stud, že ľpie na manželovi, o ktorého lásku teraz súperila Ajša, Zaynab, Umm Salama a Hafsah. Vyčítala si, že sa snaží vybojovať si miesto medzi týmito ženami, ale cítila, že keby si žiadala noc pre seba, žiadala by niečo, na čo už nemá právo. Takmer povedala, so zármutkom a studom "Prepusť ma, ó Prorok Boha", ale slová sa jej zadrhli v krku. Jej utrpenie a zmätok sa zvýšili, ked sa na ňu Prorok súcitne pozrel. Náhle jej v hlave prebleskla myšlienka a upokojila ju, otočila sa k Prorokovi a pokojne mu povedala: "Nechaj si ma, ó Prorok Boží a ja darujem svoju noc Ajši, kedže si nežiadam to, po čom túžia ženy. Mohamed súcitne potriasol hlavou pri tejto obrovskej a tolerantnej láske. Nedokázal si predstaviť, že on, ktorý prišiel k Saude s pochybnou zvesťou o rozvode, sa stretne s takým vznešeným altruizmom. (Bint al-Shati', The Wives of the Prophet, Preložené z arabčiny s úvodom Matti Moosa v spolupráci s D. Nicholas Ranson [Gorgias Press, First Gorgias Press Edition 2006], pp. 51, 52-54)

Je tu tak isto poznámka pod čiarou, ktorá hovorí:

16. Podľa Isaba Prorok jej poslal správu, oznamujúcu jej, že sa s ňou rozviedol. "Sedela pri ceste, po ktorej zvykol chodievať a požiadala ho, aby si ju nechal a že ponúka svoj deň Ajši. Prorok súhlasil." (P. 53)

Sahihayn (dve zbierky Sahih) poskytujú potvrdenie faktov týchto komentátorov, keďže zaznamenávajú, že sa Sauda vzdala svojich manželských práv, aby potešila Mohameda:

Rozprávala Ajša:
Kedykoľvek sa Posol Alahov vydal na cestu, ťahal lós, ktorá jeho žien ho mala sprevádzať. Vzal so sebou tú, ktorej meno vytiahol. Zvykol každej dať deň a noc. Ale Sauda bint Zam’a sa vzdala jej dňa a noci v prospech Ajše, manželky Proroka, aby dosiahla týmto činom potešenie Proroka Alahovho. (Sahih Al-Bukhari, Diel 3, Kniha 47, číslo 766)

Ajša (Nech sa Alah z nej raduje) zaznamenala: Nikdy som nestretla ženu, ktorá by bola voči mne milšia než Sauda bint Zam'a. Želala by som si, aby som bola taká, ako ona, ktorá bola súcitná..

Keď zostarla, vzdala sa svojho dňa (ktorý mala stráviť) s Poslom Alahovým (pokoj s ním) v prospech Ajše. Povedala: Vzdala som sa svojho dňa s tebou v prospech Ajše. Takže Posol Alahov (pokoj s ním) pridelil dva dni Ajši, jej deň (keď na ňu prišiel rad) a Saudin deň. (Sahih Muslim, Kniha 008, číslo 3451)

Sunan Abu Dawud hovorí:

... Keď Sauda, dcéra Zam´ahova ZOSTARLA A OBÁVALA SA, ŽE POSOL ALAHOV (pokoj s ním) SA S ŇOU ROZVEDIE , povedala: Posol Alahov, dávam Ajši deň, keď ma navštevuješ. Posol Alahov (pokoj s ním) to od nej prijal. Povedala: Myslíme si, že Alah, Vznešený zjavil túto alebo podobnú vec v Koráne: "Ak sa manželka obáva krutosti alebo opustenia zo strany manžela." (Sunan Abu Dawud, anglický preklad s vysvetľujúcimi poznámkami Prof. Ahmad Hasan [Sh. Muhammad Ashraf Publishers, Booksellers & Exporters; Lahore, Pakistan, 1984] Volume 2, Book V. Kitab al-Nikah (Book of Marriage), Chapter 705: Rozdelenie času medzi manželkami, číslo 2130, str. 572; veľké písmená a podčiarknutie je naše)

Ďalej nám bolo povedané vMishkat Al Masabih že:

Ibn ‘Abbas povedal, že Posol Boží umrel a zanechal deväť manželiek, z ktorých osem zvykol rovnako navštevovať. (Bukhari a Muslim.)
Ajša povedala, že keď Sauda zostarla, povedala "Posol Boží, postupujem deň, kedy ma navštevuješ, Ajši." Takže Posol Boží dal Ajši dva dni, jej deň, a Saudin deň. (Bukhari a Muslim.) (Mishkat Al Masabih, anglický preklad s vysvetľujúcimi poznámkami Dr. James Robson [Sh. Muhammad Ahsraf Publishers, Booksellers & Exporters, Lahore-Pakistan, Reprint 1990], Volume II, Book XIII. -- Manželstvo, Kapitola X: Rovnomerné rozdelenie návštev medzi manželkami, str. 686)

a:
‘Ata povedal, že boli s Ibn ‘Abbasom na Maimúninom pohrebe v Sarífe, kde povedal, "Toto je manželka Posla Božieho, takže keď dvíhate jej máry, netraste a nerušte ju, ale buďte k nej zdvorilí, pretože Posol Boží mal deväť manželiek, z ktorých s ôsmimi zdieľal svoj čas ale jednej nepridelil diel." ‘Ata povedal, že počuli, že tá, ktorej Posol Boží nepridelil jej diel, bol Safíja, ktorá umrela ako posledná. Razin povedal, že niekto iný ako ‘Ata vyhlásil, že to bola Sauda, čo je prijateľnejšie. Dala svoj deň Ajši , keď sa s ňou chcel posol rozviesť, pričom mu povedala "Nechaj si ma. Dala som svoj deň Ajši. Možno by som mohla byť jednou z tvojich manželiek v raji." (Ibid., p. 687; veľké písmená a podčiarknutie je naše)

Ďalší moderný spisovateľ bez hanby priznáva:

Oženil sa so Sawdou, svojou druhou ženou, kým bol v Mekke. Ale napriek tomu, po nejakom čase sa s ňou chcel pre isté dôvody rozviesť. Keď to počula, bola mimoriadne smutná. Bežala k nemu a prosila ho "Ó Posol Boží, neželám si od teba svetských vecí. Obetujem čas, ktorý mám pridelený, ak si neželáš, aby si ma navštevoval. Ale prosím, neupieraj mi byť tvojou manželkou. Chcem odísť na Druhý svet ako tvoja manželka. Nestarám sa o nič iné. Posol prijal jej prosbu, pričom ju nikdy neprestal navštevovať a Sawda zostala jednou z jeho čistých manželiek. (F. Gulen, Nekonečné svetlo, Diel 1, kapitol 6: Prorok Mohamed ako manžel a otec, PROROK A JEHO MANŽELKY; zdroj)
Hoci Gulen potvrdzuje, že Mohamed sa s ňou chcel rozviesť a že Sauda sa vzdala svojho dňa, neposkytuje žiadne zdroje pre svoj predpoklad, že ju Mohamed stále navštevoval. Jeho vyhlásenie protirečí konsenzu referencií islamských učencov.

Hadísy tak isto uvádzajú, že Sauda bola žena s nadváhou:

Rozprávala Ajša:

Sauda (manželka Prorokova) vyšla von, aby odpovdala na volanie prírody potom, ako sa stal závoj povinný (pre všetky moslimky). Bola to vysoká tučná žena, a každý, kto ju videl predtým, ju spoznal. "Umar bin Al-Khattab ju videl a povedal, "Ó Sauda! Pri Alahovi, nedokážeš sa pred nami skryť, takže si vymysli spôsob, ako by ťa nebolo možné spoznať, keď vyjdeš von. Sauda sa vrátila, kým bol Posol Alahov v mojom dome a večeral a kosť pokrytú mäsom držal v rukách. Vstúpila a povedala "Ó Posol Alahov! Vyšla som von odpovedať na volanie prírody a Umar mi povedal to a to." Potom ho Alah inšpiroval (Proroka) a keď jeho inšpirácia skončila a kosť bola stále v jeho rukách, keďže nezložil ruky, povedal (Saude), "Vy (ženy) máte povolené vyjsť von kvôli svojej potrebe." (Sahih Al-Bukhari, Diel 6, Kniha 60, číslo 318)

Z tohto v zásade vyplýva, že Mohameda už Sauda viac nepriťahovala a chcel ju opustiť, lebo už bola stará a "tučná". Čiže Súra 4:128-130 dáva mužom právo jednoducho ignorovať svoje manželky, ktoré ich už viac nepriťahujú, pričom im môžu uprieť radosti lásky a intimity!

Vzhľadom na očividné rozpaky a poníženie, ktoré tieto zdroje moslimom spôsobujú, nie je prekvapivé, že sú tu moslimovia, ktorí sa ich snažia zbaviť dôveryhodnosti. Jeden takýto zdroj (tu) vyhlasuje, že nie sú dôkazy, že sa Mohamed chcel rozviesť [2] a že tieto narácie sú klasifikované ako mursal ghareeb, čo znamená, že sú nespojené (obsahujú medzeru jednej generácie medzi prenášateľmi) a sú zriedkavé alebo zvláštne.

To, čo Zawadi svojim čitateľom nehovorí, že ostatní učenci, takí ako al-Tirmidhi, klasifikovali tento príbeh ako hasan ghareeb, znamená, že je dobrý, ale zvláštny a prijateľný na základe úplne preverených správ, ktorého ho podporujú. Všimnite si napríklad, že zdroje, poskytované Salafistickými učencami na www.islamqa.com, ktoré potvrdzujú dôveryhodnosť správ, ktoré prepájajú súru 4:128 s Mohamedom a Saudou:
Al-Tirmidhi zaznamenal cez Sammaaka cez "Ikrihmaha od Ibn Abbaaasa, že povedal: "Sawdah sa obávala, že Posol Alahov (pokoj a požehnanie Alahovo s ním) sa s ňou rozvedie, takže povedala: "Ó Posol Alahov, nerozvádzaj sa so mnou, daj môj deň Ajši." A on tak urobil. Potom bola zjavená táto ája." Al-Tirmidhi povedal: "(Toto je) hasan ghareeb." Hovorím: je tu podporujúci dôkaz v hadíse od Ajši, ktorý rozpráva al Buchárí a Muslim, bez odkazu na zjavenie áje.. (Z Fath al-Baari).

Hadís, uvedený al-Haafiz ibn Hijr (nech sa Alah zmiluje nad ním) v Sunan al-Tirmidhi, 2966, kde je zaznamenané, že Ibn Abbas povedal: "Sawdah sa obávala, že Posol Alahov (pokoj a požehnanie Alahovo s ním) sa s ňou rozvedie, takže povedala: "Nerozvádzaj sa so mnou. Nechaj si ma a daj môj deň Ajši. A on tak urobil a potom Alah zjavil áju: ‘… dospějí-li mezi sebou ke vzájemné dohodě, neboť dohoda je to nejlepší [al-Nisaa’ 4:128]. Dosáhnete-li dohody a budete-li bohabojní - vždyť Bůh je věru odpouštějící, slitovný." Vyzerá to tak, ako keby bola posledná veta komentárom Ibn Abbaasa. Abu ‘Iesa povedal: toto je hasan ghareeb hadís.

Al-Mubaarakpoori povedal, komentujúc tento hadís:
‘Sawdah sa obávala.... " Toto sa týka Sawdah bint Zam’ah ibn Qays al-Qurashiyyah al-‘Aamiriyyah. Posol Alahov (pokoj a požehnanie Alahovo s ním) sa s ňou oženil v Mekke potom, ako Chadídža umrela a tam aj konzumoval manželstvo. Učenci súhlasia s tým, že konzumoval svoje manželstvo s ňou skôr, než konzumoval svoje manželstvo s Ajšou a ona odišla do Medíny Umrela na konci khilaafah Umara ibn al-Khattaaba.

"... sa obávala, že Prorok (pokoj a požehnanie Alahovo s ním) by sa s ňou rozviedol, takže povedala..."Al Buchárí a Muslim zaznamenali od Ajše, že Sawdah bint Zam’ah dala svoj deň Ajši, takže Prorok (pokoj a požehnanie Alahovo s ním) zvykol tráviť s Ajšou jej deň a Sawdin deň. Al-Haafiz povedal v al-Fath: Abu Dawood zaznamenal tento hadís (od Ajše): "Posol Alahov (pokoj a požehnanie Alahovo s ním) nikdy nezvykol uprednostňovať žiadnu z nás v zdieľaní času (t.j. bol férový v rozdeľovaní svojich nocí medzi manželkami a každá z nich mala pridelenú svoju noc). Keď Sawdah bint Zam’ah zostarla a obávala sa, že Posol Alahov (pokoj a požehnanie Alahovo s ním) sa s ňou môže rozviesť, povedala: "Ó Posol Alahov, môj deň je "Ajšin a on to od nej prijal. Potom ohľadom tohto a podobných prípadov, bola zjavená ája (intepretácia významu): ‘Jestliže se žena obává od manžela svého hrubosti či lhostejnosti, [al-Nisaa’ 4:128]. Tieto správy súhlasia navzájom v tom, že sa obávala rozvodu a tak dala jej deň Ajši.

Potom al-‘Allaamah al-Mubaraakpoori povedal: Ája sa dá vysveliť takto: ‘Ak sa žena obáva’ to znamená, ak očakáva. "Krutosť" znamená, že ju zavrhuje tým, že s ňou odmieta spať, alebo že na ňu vynakladá menej ako by mal, pretože ju nemá rád a chce sa oženiť s niekým omnoho krajším. ‘Opustenie znamená, že od nej odvracia svoju tvár. ‘Nie je na oboch z nich žiadny hriech, ak sa spolu uzmieria"to jest ohľadom trávenia jeho času s ňou a jeho vynakladanie jeho prostriedkov na ňu, t.j. stále by jej v tomto ohľade mal niečo dávať (trávenie času alebo vynakladanie prostriedkov) aby sa zachoval vzťah: ak to prijme, je to OK, inak jej manžel buď musí dať všetky práva alebo sa s ňou rozviesť. ‘Uzmierenie je lepšie lepšie ako odluka, krutosť a opustenie. Čokoľvek si medzi sebou dohodnú, je prípustné. (Tuhfat al-Ahwadi Sharh Jaami’ al-Tirmidhi). (Otázka #2218: Muž nechce nažívať so svojou manželkou, ale nechce sa s ňou rozviesť kvôli deťom; online zdroj; tučné písmo a podčiarknutie je naše)

Tento ďalší odkaz vyhlasuje, že niektoré zo správ, ktoré tvrdia, že Q. 4:128 sa týka Sawdinej situácie sa v skutočnosti zakladajú na zdravých reťazcoch:

Keď Ajša pichľavo komentovala jej vek, obávala sa, že sa s ňou Prorok môže rozviesť. Ale jej túžbou bolo byť vzkriesená ako manželka Prorokova v Deň Súdny. Tak podarovala svoj deň Ajši. Je povedané, že verš 128 An-Nisa’ bol zjavený v súvislosti s ňou… Bola to tučná žena, pomalých pohybov. Raz povedala Prorokovi "Minulú noc som sa modlila za tebou, ale keď som sa skláňala dole, držala som si nos, aby sa mi nepustila krv." (To sa stalo preto, lebo Prorokova prostrácia a skláňanie sa boli veľmi dlhé)- Prorok sa na ňu usmial. A kvôli jej hmotnosti a jej veku, Prorok dovolil jej a iným, jej podobným, opustiť Muzdalifah Hajj v noci, skôr než ostatní.

6 Al-Bukhari/Al-Fath (19/273/H. 5212), Muslim (2/1085/H. 1463), Abu Dawud (2/602/ Kniha Nikah/H. 2135), Ahmad: Al-Fathur-Rabbani (22/108) and (16/239): Sahih Ibn Majah (1/334/H. 1972) kde Albani povedal, že je Sahih.

7 Surat An-Nisa’: 128.

8 pozri Tabari: Tafsir (9/276-278) cez zdravý (Sahih) reťazec , Abu Dawud (2/602/Kniha Nikah/H. 2135) a Albani: Sahih At-Tirmidhi (3/Kniha Tafsir/H. 2434), kde Tirmidhi povedal, že je to Hasan-Sahih (dobrý & a zdravý) reťazec, čo bol aj názor Albaniho. (A Biography of the Prophet of Islam In the Light of Original Sources: An Analytical Study, by Dr. Mahdi Rizqullah Ahmad, translated by Syed Iqbal Zaheer [Darussalam Publishers and Distributors, Riyadh, Jeddah, Sharjah, Lahore, London, Houston, New York; First Edition: November 2005], Diel 2, Kapitola 29: Matky veriacich, str. 866-867; podčiarknutie je naše)

Okrem toho, je tu stránka Islamqa.com, ktorá má čo povedať ohľadom komentárov al-Tabariho a Ibn Kathira:

Každý z týchto Tafsírov bol napísaný veľkým sunni učencov a učenci ich stále odporúčajú. Každý z nich má svoje vlastné charakteristiky, čo znamená, že hľadač vedomostí nemôže uprednostniť jedného pred druhým. Tu nasleduje niekoľko komentárov o týchto dvoch tafsíroch.

Všimite si citáty, ktoré prezentujú od moslimských učencov na chválu al-Tabariho:
Abu Haamid al-Isfaraayini povedal: Ak by mal cestovateľ cestovať do Číny, aby ich získal, nebolo by to priveľa.

Tabaqaat al-Mufassireen napísal al-Dawoodi, 2/106.
Ibn Khuzaymah povedal: Prečítal som si to od začiatku do konca a nepoznám nikoho, kto by mal na tvári zeme viac vedomostí než Ibn Jareer.

Siyar A’laam al-Nubala’, 14/273.

Shaykh al-Islam Ibn Taymiyah povedal: S ohľadom na tafsíry, ktoré sú v obehu medzi ľuďmi, najspoľahlivejší z nich je tafsír od Muhammad ibn Jareer al-Tabari, pretože on uvádza názory selefu s dokázanými isnádmi, nie je tam žiadna bid´ach (inovácia) a neuvádza správy z pochybných zdrojov, ako je napríklad Muqaatil ibn Bukayr a al-Kalbi.
Majmoo’ al-Fataawa, 13/358.

Tak isto povedal v Muqaddimah fi Usool al-Tafseer (p. 35), ohľadom Tafseer of Ibn Jareer:
Je to jeden z najlepších a najväčších tafsíristov.

Spoliehal sa na názory troch generácií mufassirín zo selefu, menovite Sahabah, Taabien a nasledovníkov Taabi´een a cituje ich názory s isnádmi, ktoré smerujú až k nim. Toto je dôležitá vlastnosť jeho knihy, ktorá nie je prítomná v mnohých knihách tafsírov, ktoré sú medzi nami v obehu.

Ale táto vlastnosť nie je podstatá pre mnohých bežných moslimov, ktorí nie sú schopní skúmať isnaady a rozlišovať spoľahlivé isnády od slabých; všeko čo chcú vedieť je to, či je isnád spoľahlivý alebo slabý pomocou jasného a krátkeho stanoviska ohľadom toho.

Keď skončil s citovaním ich názorov, konštatuje to, čo pokladá za najpravdepodobnejšie správne, potom popisuje, ako dospel k tomuto záveru.

Tu sú ich závery:

Žiadny hľadač poznania sa nezaobíde bez týchto dvoch kníh. S ohľadom toho, čo je lepšie, dosiaľ nebolo napísané nič takého ako je Tafseer of Ibn Jareer (al-Tabari). Je dôležité pre učencov a hľadačov poznania, ale nie sú vhodné pre bežných ľudí, lebo nie sú kvalifikovaní na to, aby to správne pochopili. Tafseer of Ibn Katheer je vhodnejší pre bežných ľudí a je v ňom mnoho toho, čo môžu využiť učenci a hľadači poznania. (Otázka #43778: Čo je spoľahlivejšie, Tafseer Ibn Katheer or Tafseer al-Tabari?; online zdroj; hrubé písmo a podčiakrnutie je naše)

Sunni autor GF Haddad poskytuje dodatočné citáty od učencov, chváliacich al-Tabariho:
Muhammad ibn Jarir ibn Yazid ibn Kathir, Abu Ja`far al-Tabari (d. 310), jednen z najvýznamnejších imámov mudžtahídu a zakladateľ právnej školy, ktorá pretrvala 150 rokov po jeho smrti a potom zanikla. Je autorom rozsiahlych komentárov Koránu; rovnako rozsiahlej univerzálnej histórie; životopisnej histórie s názvom Tarikh al-Rijal; právnej encyklopédie menom al-Basit a dielo stredného rozsahu s názvom Latif al-Qawl fi Ahkam Shara'i` al-Islam, ktoré skrátil do menšieho diela; kniha o nárečiach a vedách Koránu, menom al-Qira'at wa al-Tanzil wa al-`Adad; nedokončená kniha al-Fada'il o nekonečných zásluhách spoločníkov; al-Manasik o rituáloch púte; Sharh al-Sunna ("Vysvetlenie sunny"); al-Musnad ("Narácie s neprerušenými reťazcami"); nedokončené Tahdhib al-Athar ("Klasifikácia odovzdávaných správ"); Tabsir Uli al-Nahi ("Napomenutie múdremu") pre ľud Tabaristanu; Ma`alim al-Huda ("Míľniky vedenia"); Ikhtilaf al-Fuqaha' ("Rozdiely medzi právnikmi"); Tartib al-`Ulama' ("Klasifikácia učencov") a podobne. Al-Dhahabi chváli poslednú knihu a uvádza, že al-Tabari začína s pravidlami pre očistenie seba samého a výrokmi súfistov... Al-Tabari obmedzil svoj tafsír Koránu a jeho skvelú históru na tridsať dielov každý zo súcitu voči svojim študentom, keďže pôvodne zamýšľal napísať okolo tristo dielov. Al-Khatib počul, že linguista `Ali ibn `Ubayd Allah al-Lughawi povedal: "Muhammad ibn Jarir strávil štyridsať dní tak, že denne napísal štyridsať strán." Abu Hamid al-Isfarayini ,faqih povedal: "Ak by mal človek cestoval až do Číny, aby získal tafsír Muhammada ibn Jarir, nebolo by to priveľa." To je narážkou na hadís, rozprávaný Prorokom --- Alah ho požehnaj a pozdrav ho --: "Hľadajte znalosti trebárs aj v Číne." Husaynak ibn `Ali al-Naysaburi povedal, že prvá otázka, ktorú mu Ibn Khuzayma položil, bola: "Napísali ste niečo od Muhammad ibn Jarir?" Husaynak povedal nie. Prečo? objavil sa ďalšia otázka. Husaynak povedal: "Neukazovl sa a Hanbaliti zakazovali ľuďom, aby ho navštevovali." Ibn Khuzaymah povedal: "Nedosiahol si ktoviečo. Ak by si písal iba o ňom, bolo by to lepšie pre teba než všetko to, čo si napísal." ... (Haddad, AL-TABARI; zdroj)

Preto teda môžeme veriť al-Tabariho názor, že súra 4:128 bola daná v spojení so Saudou, zvlášť keď sú tu iné zdroje, ktoré to podporujú.

Čo ďalej podporuje vierohodnosť týchto správ je kritérium rozpakov, tieto narácie sú z islamského názoru dosť problematické, keďže vrhajú na Mohameda veľmi negatívne svetlo. V svetle toho, ako je táto udalosť problémová ohľadom Mohameda, prečo by ju moslim odovzdával ďalej, pokiaľ by sa nezakladala na faktoch?

Inými slovami, prečo by moslimskí historici, učenci a vykladači uchovávali alebo si vymýšľali tieto príbehy, pokiaľ by tieto príbehy prezentovali Mohameda v takom zlom svetle? Nemajú práve tieto príbehy veľkú pravdepodobnosť, že sa stali, pretože je vysoko nepravdepodobné, aby si ich moslimovia vymysleli sami, alebo prebrali od nemoslimov?

Snažiť sa potláčať tieto drsné hadísy a správy útočením na spoľahlivosť zdroja nepomôže. Moslimovia by mali prísť s lepšími odpoveďami a vysvetleniami, ak chcú presvedčiť nemoslimov, že tieto správy sú lži, zvlášť keď sú to moslimskí učenci, ktorí ich odvzdávali a uchovávali takéto negatívne popisy ich milovaného proroka.

Preto máme pocit, že vyššie uvedené údaje majú veľmi silný základ pravdepodobnosti tohto príbehu, že Mohamed sa vyhrážal Saude rozvodom, pretože už bola príliš stará a už ho nepriťahovala.
Poznámky:
[1] The Council of American Islamic Relationships (CAIR) v skutočnosti distribuuje túto knihu bezplatne, stačí požiadať (tu). Podporujeme našich čitateľov, aby si požiadali o bezplatný výtlačok tejto knihy.

[2] To, čo robí Zawadiho "vyvrátenie" ešte ironickejším je to, že sa odvoláva na online článok (tu) od Ibn Kathir o manželkách Mohamedových, ktorý v skutočnosti potvdzuje, že sa chcel so Saudou rozviesť!

Tu je zdroj, ktorý výslovne hovorí ohľadom diskusie o Saude:

Po dlhej, náročnej ceste Prorok Mohamed (pokoj a požehnanie Alahovo s ním) a Abu Bakr (nech sa Alah raduje nad ním) prišiel do Yathribu a ľudia sa veľmi tešili. Ich pobyt v Mekke sa končil a ich čas v Medíne sa práve začínal - keďže Yathrib sa teraz premenoval na Madínu, Madina al Munawarra, čo znamená "Osvietené mesto", mesto, ktoré bolo osvetľované prítomnosťou Proroka Mohameda a jeho rodiny a jeho Spoločníkov, nech je pokoj a požehnanie Alahovo na ňom a s nimi všetkými.

Cesta Proroka Mohameda a Abu Bakra sa obvykle nazýva hidžrou a v tomto okamihu začína moslimský letopočet, pretože až po hidžre začala komunita moslimov rýchlo rásť, prekvitať a niesť plody.

Keď zostarla, prorok sa obával, že by Sawdu mohlo zarmucovať, že musí konkurovať tak mnohým mladým manželkám, A PONÚKOL JEJ ROZVOD. Povedala, že by dala svoju noc Ajši, ktorú mala veľmi rada, pretože chcela byť iba jeho manželkou v Deň vzkriesenia. Žila až do konca doby Umara ibn al Khattába. Ona a Ajša si zostali veľmi blízke. (Zvýraznenie je naše)

Teda, keď Zawadi sám cituje z Ibn Kathíra v tomto kontexte, iba potvrdzuje, skôr než by to vyvracal, že sa Mohamed chcel rozviesť so Saudou, hoci sa zúfalo snaží ospravedlniť s najhlúpejšími výhovorkami! Toto tak isto ukazuje, že napriek klasifikácii správ o tom, že sa Mohamed chcel so Saudou rozviesť ako mursal ghareeb, Ibn Kathir stále akceptoval ich pravdivosť a platnosť.

Odporúčané čítanie

http://answering-islam.org/Authors/Newton/sauda.html
http://www.answering-islam.org/Shamoun/sauda.htm