26. decembra 2007 napísal Andrew Bostom
(Táto esej vychádza z materiálov z mojej knihy “The Legacy of Islamic Antisemitism”, 2008, z Prometheus Books.)

13. decembra bolo 804té výročie smrti Maimonidesa (umrel. 1203, v Káhire), renomovaný talmudista, filozof, astronóm a lekár. Životopis tohto "druhého Mojžiša" sa často cituje tými, ktorí vychvaľujú do neba údajný moslimský ekumenizmus neskorého stredoveku - zvlášť v "Andalúzii", alebo moslimskom Španielsku, ktorý je vždy sprevádzaný obvinením z fanatickej netolerancie kresťanskej západnej Európy v tom istom čase.

Zvlášť zábavným príkladom tohto žánru plného porovnaní je dielko splodené Amartya Senom, laureátom Nobelovej ceny za ekonomiku, Identity and Violence. Sen mal odvahu vyhlasovať, že "židovský filozof Maimonides bol nútený emigrovať z netolerantnej Európy v dvanástom storočí a našiel tolerantné útočisko v arabskom svete."

Bez ohľadu na Senove ahistorické slinty, Maimonides (narodený 1135, v Kordobe) mal trinásť rokov (v 1148), keď moslimská Kordoba padla do rúk zvlášť fanatických berberských moslimských Almohádov, ktorí obsadili iberský poloostrov zo Severnej Afriky.

Maimonides a všetci dhimmi Židia v Kordobe boli nútení vybrať si medzi islamom a exilom. Keďže si vybrali to druhé, Maimonides a jeho rodina sa dvanásť rokov túlali po Španielsku. 1160 preplávali Stredozemné more a usadili sa vo Feze v Maroku (taktiež pod vládou Almohádovcov), kde, keďže ich tam nepoznali, dúfali, že ich budú pokladať za moslimov, pričom žili ako tajní Židia.

Maimonidesov dvojitý život sa stával neustále nebezpečnejším, ako jeho reputácia trvale vzrastala a úradníci začali prešetrovať náboženské dispozície tohto veľmi nadaného mladého muža. Dokonca bol obvinený informátorom zo zločinu návratu (odpadlíctva) od islamu a keby nebolo príhovoru básnika a teológa Abu al-‘Arab al Mu’ishah, moslimského priateľa, bol by ho postihol osud jeho kolegu, Júdu ibn Šošána, ktorého krátko predtým popravili na základe podobného obvinenia.

Berúc do úvahy tieto nebezpečné okolnosti, Maimonidesova rodina opustila Fez, pričom pristála 1165 v Akre, potom v Jeruzaleme a potom vo Fustate (Káhire), kde sa usadili, žijúc znovu ako dhimmis, hoci pod tolerantnejšou vládou Fátimidov.

Džihádistické drancovanie Almohádovcov (1130-1232) spôsobila obrovské škody na kresťanskej aj židovskej populácii v Španielsku aj Severnej Afrike. Súčasný židovsko-arabský záznam od Solomona Cohena (ktorý sa zhoduje s arabským historikom Ibn Baydhaqom v postupnosti udalostí), od Januára 1148 C.E, popísal moslimskú Almohádovskú výpravu v Severnej Afrike a v Španielsku nasledovne:

Abd al-Mumin…vodca Almohávidov po smrti Muhammad Ibn Tumart the Mahdi dobyl Tlemcen (v Maghrebe) a pozabíjal tých, ktorí boli v ňom, vrátane Židov, okrem tých, ktorí prijali islam ... [v Sijilmasa] stopäťdesiat ľudí bolo zabitých preto, že sa odmietli vzdať svojej židovskej viery... Všetky mestá v Almoravide (dynastii vládnúcej v Severnej Afrike a Španielsku pred Almohádovcami) boli dobyté Almohádovcami.

Pri tejto príležitosti bolo zabitých sto tisíc ľudí vo Feze a 120 000 v Marrakéši. Židia vo všetkých maghrebských miestach, ktoré boli dobyté, úpeli pod ťažkým jarmom Almohádovcov; mnohí z nich boli zabití, mnohí iní konvertovaní, nikto sa neodvažoval objaviť sa na verejnosti ako Žid... veľké oblasti medzi Sevilou a Tortosou (v Španielsku) podobne padli do rúk Almohádovcov.

Toto ničenie - masakry, zajímanie a nútené konverzie - boli popísané židovským kronikárom Abraham Ibn Daudom a básnikom Abrahamom Ibn Ezrom. Keďže si neboli istí úprimnosťou židovských konvertitov na islam, moslimskí "inkvizítori", ktorí predchádzali svojich kresťanských španielskych nasledovníkov o viac než tri storočia, brali deti z takýchto rodín a umiestňovali ich do starostlivosti moslimských vychovávateľov. Keď bola dobytá Sijilmasa (oázové mesto juhozápadne od Fezu) Almohadmi v roku 1146, Židia dostali možnosť - konverziu alebo smrť.

Kým si 150 Židov vybralo mučeníctvo, ostatní konvertovali na islam, vrátane dajana (rabín, alebo rabínov pomocník) Jozef ben Amram (ktorý sa neskoršie vrátil k Judaizmu). Mesto Dar´a trpelo podobným osudom. Dojímavá elégia Ahah Yarad Al Sefarad od Abrahama Ibn Ezru popisuje Almohádsku deštrukciu španielskych (Sevilla, Kordoba, Cháen, Alméria) a severoafrických židovských komunít v Sidžilmase a Dar´a (spolu s inými v Marrakéši, Feze, Tlemcene, Ceute a Meknese).

Ibn Aqnin (umrel. 1220), známy filozof a komentátor, ktorý sa narodil v Barcelone roku 1150 ušiel pred Almohádskou perzekúciou spolu so svojou rodinou, pričom tak isto ušiel do Fezu. Žil tu ako tajný Žid, stretol Maimonidesa a zaznamenal svoje vlastné ostré komentáre o utrpení Židov pod vládov Almohádovcov. Ibn Aqnin písal počas vlády Abu Yusuf al-Mansur (vládol. 1184-1199), štyri desaťročia po prepuknutí Almohádovského teroru v 1140.

Teda Židia, ktorí boli nútene konvertovaní na islam, boli už moslimami tretej generácie. Napriek tomu al-Mansur pokračoval v ich obmedzovaní, čo zaznamenáva Ibn Aqnin. Vo svojej Tibb al-nufus (Terapia duše) Ibn Aqnin lamentuje:

Naše srdcia sú znepokojené a naše duše sú predesené v každom okamihu ktorý uplýva, keďže nemáme bezpečnosti ani stability.. minulé prenasledovania a bývalé dekréty boli nasmerované proti tým, ktorí zostali verní Zákonu Izraela a držali sa ho húževnato, takže by aj umreli kvôli spáse. V prípade, že sa podriadili ich požiadavkám, [naši nepriatelia] ich budú velebiť a ctiť...

Ale pri súčasných prenasledovaniach, naopak, hocikoľko sa snažíme poslúchnuť ich príkaz prijať ich náboženstvo a zabudnúť na to naše, priťahujú naše jarmo a sťažujú našu námahu... Pohliadnite na útrapy odpadlíkov našej zeme, ktorí úplne opustili vieru a zmenili svoj výzor kvôli týmto prenasledovaniam.

Ale ich konverzie im neprospeli v ničom, keďže podliehajú tým istým urážkam ako tí, ktorí zostali verní svojej viere. Samozrejme, dokonca ani konverzia ich otcov či dedov im ničím neprospela.

Ak by sme mali posúdiť prenasledovania, ktorým sme boli vystavení v posledných rokoch, nenájdeme nič porovnateľného, čo by zaznamenali naši predkovia do svojich záznamov. Sme predmetom vyšetrovaní; malí aj veľkí svedčia proti nám a sú vynášané rozsudky a tieto prelievajú našu krv, konfiškujú náš majetok a zneucťujú naše ženy.

… Moslimskí správcovia sú schopní disponovať našimi malými deťmi a ich majetkom, ako uznajú za vhodné. Ak sú dané niekomu, kto sa obáva Alaha, potom sa bude snažiť vzdelať deti vo svojej viere, pretože jedným z ich princípov je, že všetky deti sa pôvodne rodia ako moslimovia a iba ich rodičia z nich vychovajú Židov, kresťanov či zoroastriánov.

Takže ak táto osoba ich vychováva (v tom čo oni tvrdia že je) ich pôvodné náboženstvo (t.j. islam a nenecháva deti s tými (to jest Židmi) a odvedú ich od nich, získa významnú odmenu od Alaha....

… Máme zakázané obchodovať, čo je naším živobytím, keďže niet života bez stravy, ktorá by živila naše telá a šaty, ktoré by ich chránili pred teplom a chladom. To posledné sa dá získať iba obchodom, keďže to je ich zdrojom a príčinou, bez ktorého jeho účinok, to jest naša existencia, zmizne. Robia tak preto, aby oslabili našich silných a zničili našich slabých...

… Potom nám prikázali nosiť zvláštne šaty... výnos nám nakazoval nosiť dlhé rukávy, aby sme boli podobní ženám, ktoré nemajú sily. Ich dĺžka nás robila odpornými, zatiaľ čo ich farba bola taká, aby boli ohavné..

Cieľom týchto odlišných šiat bolo odlíšiť nás od ních, aby nás rozpoznali pri jednaniach, aby sa k nám mohli správať s výsmechom a s odporom... Okrem toho do dovoľovalo preliatie našej krvi beztrestne. Pretože kdekoľvek cestujeme po cestách z mesta do mesta sme obeťou lupičov a zlodejo a sme vraždení potichu v tme alebo zabíjaní počas denného svetla...

Teraz je cieľom prenasledovania od Izmaela, či už od nás žiadajú zaprieť naše náboženstvo verejne alebo v súkromí iba zničenie viery Izraela a následne je teda lepšie prijať smrť než spáchať najmenší hriech... ako urobili mučeníci z Fezu, Sidžilmasy a Dar´y.

Maimonidesov List Židom Jemenubol napísaný v roku 1172 ako odpoveď na otázky Jakoba ben Netaneala al-Fayyumi, ktorý viedol židovskú komunitu v Jemene. V tom čase, Židia v Jemene zakúšali krízu - sotva neznámu Maimonidesovi - keďže bli nútení konvertovať na islam v dobyvačnej výprave v rok 1165 vedenou Abd-al-Nabi ibn Mahdi. Maimonides poskytol jemenskému vodcovi židovskej komunity rady a toľko povzbudenia, koľko vedel.

List Židom Jemenu poskytuje neoblomne čestný pohľad na to, čo si Maimonides myslel o moslimskom prorokovi Mohamedovi, alebo o "Šialencovi", ako ho volal a všeobecne o islame. Maimonides píše:

Píšete, že rebelský vodca Jemenu nariadil povinnú apostázu pre Židov, nútiac židovských obyvateľov všetkých miest ktoré si podrobil, aby opustili židovské oblasti, práve tak ako ich to donútili urobiť Berberi v Maghrebe (t.j. islamskom západe). Skutočne, táto správa na nás ťažko doľahla a prekvapila a zdesila celú našu komunitu. A je to skutočne tak. Pretože sú to zlé správy "a ktokoľvek ich počuje, zachvejú sa mu uši (I Samuelova 3:11)." Naše srdcia sú oslabené a naše mysle sú zmätené a sily tela premrhané vďaka priamym nešťastiam, ktoré nám prinieslo náboženské prenasledovanie, na oboch koncoch sveta, na Západe aj na Východe "takže nepriatelia boli v strede Izraela, niektorí na jednej strane a niektorí na tej strane." (Jozue 8:22).

Maimonides jasne hovorí, že neúnavné prenasledovanie Židov moslimami je príčinou nútených konverzií:

…neustále prenasledovanie spôsobí, že mnohí odpadnú od viery, stratia dôveru alebo zblúdia, pretože sú svedkami našej slabosti a všimli si, ako triumfujú nad nami naši protivníci a ako nad nami panujú...
Potom poznamenáva: "Po ňom povstal Meshugge, ktorý napodobňoval svojich predchodcov, keďže mu vydláždili cestu. Ale on pridal ďalší cieľ, získanie vlády a podriadenie a vymyslel svoje dobre známe náboženstvo."

Stredovekí židovskí spisovatelia často označovali Mohameda ako ha-meshugga"Šialenec" - hebrejským slovom, ktoré, ako poznamenal s krivým úsmevom historik Norman Stillman, "bolo tehotné konotáciami".

Magisterská práca Georga Vajdu 1937 o protižidovských motívoch v hadísoch obsahuje fascinujúcu diskusiu od Maimonidesa Teshuvot Responsa na otázku, či sa majú Židia pokúšať vyučovať Tóru moslimom alebo kresťanom.

Hoci v princípe je odpoveď negatívna, to jest nežidia mali zakázané formálne štúdium Tóry per se, Maimonides výrazne rozlišuje medzi kresťanmi a moslimami ohľadom učenia o prikázaniach a ich vysvetleniach, vzhľadom na jedinečnú hrozbu, ktorú predstavovali moslimovia vďaka svojej doktrinálnej netolerancii:

…je povolené učiť prikázania a vysvetlenia podľa [rabínskeho] zákona kresťanov, ale je zakázané učiť podobne moslimov. Viete, v skutočnosti, podľa ich viery Tóra nie je z neba a ak ich niečo budete učiť, zistia, že je to v protiklade s ich tradíciou, pretože ich prax je zmätená a ich názory bizarné mippnei she-ba’uu la-hem debariim be-ma`asiim [kvôli miš mašu rôznych praktík a čudných nevysvetliteľných vyhlásení, ktoré majú.] To, čo ich naučíte, ich nepresvedčí o falošnosti ich názorov, ale budú ich interpretovať podľa svojich chybných princípov a budú nás utláčať. Z tohto dôvodu nenávidia všetkých (nemoslimov), ktorí žijú medzi nimi. Preto by bolo kameňom úrazu pre Izraelitov, ktorí kvôli svojim hriechom upadli do ich rúk.

Na druhej strane, neobrezaní (kresťania) pripúšťajú, že text Tóry, tak ako ho máme, je neporušený. Iba ho interpretujú chybným spôsobom a používajú ho za účelom alegorickej exegézy, ktorá je im vlastná Ve-yirmezuu bah ha-remaziim hay-yedu`iim la-hem [budú si vymieňať tajné znamenia, známe iba im], ak ich informujete o správnej interpretácii, je nádej, že sa vrátia zo svojich chybných ciest a dokonca ak by aj nie, nie sú kameňom úrazu pre Izrael, pretože nenachádzajú vo svojom náboženskom zákone žiadny protiklad s našim.

Vráťme sa k Listu jemenským židom, Maimonides zdôrazňuje jeden z predpokladaných dôvodov nenávisti moslimov voči Židom:

Keďže moslimovia nedokážu nájsť jediný dôkaz v celej Biblii ani odkaz alebo možnú narážku na ich proroka, ktorú by mohli použiť, sú nútení obviniť nás, pričom hovoria "Pozmenili ste text Tóry a vymazali všetky zmienky o Mohamedovom mene z nej." Nedokážu nájsť nič silnejšie než tento nečestný argument.

Pri skúmaní hĺbky moslimskej nenávisti voči Židom, Maimonides robí ďalšie hlboké pozorovanie ohľadom židovskej záľuby v popieraí, vlastnosti, ktorá, na čom trvá, urýchli ich zničenie:

Nezabudnite, spoluverci moji, že pre veľké množstvo našich hriechov nás B-h uvrhol medzi tento ľud, Arabov, ktorí nás tvrdo prenasledujú a prijímajú diskriminačné a nespravodlivé zákony proti nám, tak ako nás varovalo Písmo "Nepriatelia vás budú súdiť" (Deuteronomy 32:31). Nikdy žiadny národ nás neobťažoval, neponižoval, neznižoval a nemal nás v nenávisti tak ako oni... Hoci sme boli zneuctení viac, než dokáže človek znieť a musíme znášať ich výmysly a správať sa ako on, koho popísal inšpirovaný spisovateľ "Ale som ako hluchý, nepočuje, a som ako nemý, ktorý neotvára svoje ústa." (Psalms 38:14).Podobne nám naši mudrci kážu znášať potichu bezvýznamnosti a nezmyselnosti Izmaela.

Našli záhadnú narážku na tento prístup v menách jeho synov "Mišma, Dumah a Massa" (Genesis 25:14), čo bolo interpretované ako "Počúvaj, buď ticho a vytrvaj." (Targum Pseudo-Jonathan, ad locum). Podvolili sme sa, mladí aj starí, urážkam, tak ako nám nakázal Izaiáš "Nastavil som chrbát tým, ktorí bili a svoju bradu tým, ktorí trhali."(50:6). Napriek tomu, neunikneme neprestajnému zneužitiu, ktoré nás drví. Bez ohľadu na to, ako veľmi trpíme a túžime byť s nimi v mieri, podnecujú spory a vzburu, ako predpovedal David "Túžim po mieri, avšak keď prehovorím, oni chcú vojnu." (Psalms 120:7). Ak by sme teraz začali robiť problémy a chcieť získať moc od nich, potom nezmyselne a zbytočne by sme sa vydali zničeniu."

Viac než o 800 rokov neskoršie, ignorujeme Maimonidesove, bohužiaľ nadčasové pozorovania pri takomto nezodpovednom ustupovaní islamskému supremacizmu - ako Izraelci, na prvom mieste a vláda USA takže to nerobte, je to skutočne "Meshugga" so všetkými modernými aj dávnymi konotáciami výrazu.

All Articles Copyright © 2007-2011 Dr. Andrew Bostom | All Rights Reserved
Printing is allowed for personal use only | Commercial usage(For Profit) is a copyright violation and written permission must be granted first.
http://www.andrewbostom.org/blog/2007/12/26/maimonides-and-the-%E2%80%9Cmeshugga%E2%80%9D-prophet/