V predchádzajúcej časti tohto článku sme diskutovali vytvorenie proti mohamedovského paktu, vedeného Abu Bakrom a Umarom, ktorý sa vytvoril počas posledných dní obdobia života Proroka v Medíne.

V tejto časti uvidíme, ako šikovne tento gang oklamal Alaha a jeho proroka Mohameda, aby dosiahol svoje ciele.

Ako už sme uviedli, Mohamed prestal spávať s Ajšou a Hafsou, pretože mu vyčítali jeho cudzoložnosť a záletnosť. Alah zoslal dolu prísne verše, kde ich preklína a vyhráža sa im rozvodom.

Keďže ľudia si všimli "studenú vojnu" medzi Abu Bakrom/Umarom a Mohamedom, veľmi rýchlo si uvedomili, že tieto verše boli namierené výlučne proti Ajši a Hafse. Medzi ľudmi sa šírili škandály.

Dobytie Mekky v januári 630

Moslimovia, aby zachránili dôveryhodnosť Mohameda ako proroka nám tvrdia, že dohodu z Hudaybiye medzi moslimami a pohanskými Kurajšovcami porušili Kurajšovci. Takže moslimovia museli vypovedať vojnu Kurajšovcom, aby ich naučili, že dohody sa neporušujú.

Mohamed a jeho armáda 10,000 až 12000 hláv -- zložená hlavne z Ansárov - napadla Mekku. Bol omnoho milosrdnejší voči Kurajšovcom, príslušníkom svojho klanu, ako bol voči Židom z Chajbaru, ku ktorým sa správal mimoriadne kruto. Ansari (pomocníci) z Medíni si uvedomili, že Mohamed nie je prorok, ale sebecký dobyvateľ, hladný po peniazoch, moci a ženách.

Mohamed spravil ďalšiu hlúpu chybu, keď, po dobytí Mekky rozdelil celú korisť medzi Kurajšovcami.

Úbohí Ansári -- ktorí pomáhali Mohamedovi a jeho spoločníkom v ich biednej situácii a podporovali ich v mnohých bitkách - nedostali z koristi vôbec nič.

Mohamedovo uprednostňovanie Kurajšovcov jasne ukázali jeho medínskym nasledovníkom, že na nich neberie žiadny ohľad, že mu stále chýbajú jeho príbuzní, Kurajšovci a že ich uprednostňoval.

Takže Ansari stratili záujem o islam a začali sa zúčastňovať na intrigách okolo Abu Bakra a Umra. Takže nie je žiadne prekvapenie, že mnohí z Ansárov, potom, ako sa vrátili z dobývania Mekky sa roztrúsili do rôznych skupín.

Keď Ansári, znechutení Mohamedovými nerozumnými činmi, vrátili z Mekky, Abu Bakr si všimol ich znechutenie z Mohameda. Toto bola zlatá príležitosť pre Bakra a Umara, aby sa spojili s Ansármi pri svojich ďalších taktických pohyboch proti Mohamedovi.

Zlyhanie pokusu o vraždu Mohameda pri Tabuku

Islamská literatúra nás informuje o tom, že Mohamed sa vracal z výpravy na Tabuk a niektorí z jeho spoločníkov sa sprisahali, aby ho zabili. Rozhodli sa, že sa skryjú v Aqabah, úzkej ceste cez hory, ktorú mal Mohamed prejsť na svojej ťave. Plánovali, že budú hádzať kamene na jeho ťavu, takže sa splaší a zhodí Mohameda dolu medzi skaly.

Ale Mohamedovi špióni zistili, že niekoľko mužov sa približuje do tejto oblasti. Mohamed rozoznal 14 mužov, ktorí proti nemu konšpirovali. Medzi sprisahancami, podľa záznamov šiítov a bakristov bol Abu Bakr a Umar.

Sprisahanie preto zlyhalo. Alah zoslal zjavenia, ktoré smerovali na pokrytcov (sprisahancov), ako tieto:

Muhammad je pouze poslem a před ním odešli již jiní poslové. A jestliže zemře anebo bude zabit, obrátíte se nazpět? Ten, kdo se obrátí nazpět, neuškodí tím vůbec Bohu, ale Bůh odmění ty, kdož byli vděční.. (Qur’an 3:144)

Keďže Korán aj islamská literatúra to potvrdzujú, príbeh sa zdá byť autentický, naviac, Mohamed sa prestal zúčastňovať po Tabuku na ďalších džihádových výpravách až do svojej záhadnej smrti.

Neúspešný pokus o vraždu Mohameda vydesil, ešte viac to, že mu o život ukladajú jeho vlastní spoločníci. Obával sa, že ak pôjde do džihádu, mohli by ho v bitke zabiť jeho vlastní muži.

Preto začal Alah zjavovať kapitoly o pokrytcoch, kde odsudzuje sprisahancov, kujúcich pikle proti Jeho prorokovi. Alah prišiel Svojm prorokovi na pomoc, vyhrážajúc sa sprisahancom veľkou katastrofou.

Mohamedove posledné dni

Mohamed si bol istý, že sa na neho chystá niečo strašné z rúk jeho nasledovníkov, alebo od jeho žien (Ajše a Hafsy). Aby hrozbu znížil a rozptýlil sprisahancov, začal posielať moslimských konšpirátorov preč na džihádové výpravy.

Mohamed si bol istý, že jeho protivníci spomedzi jeho nasledovníkov neboli zameraní iba proti nemu, ale tak isto chceli poškodiť jeho zaťa Alího a jeho dcéru Fatimu.

Muhammad Husain Haykal vo svojej knihe napísal:

Moslimovia nezostali v Madinah dlho po ich návrate z Rozlúčkovej púte do Mekky. Prorok okamžite nariadiel mobilizáciu veľkej armády a nariadil jej, aby vytiahla do vojny proti al-Shamu. S armádou vyslal zopár starších islamu, najstarších mudžahirúnov, medzi ktorými boli Abu Bakr a Umar. Velenie armády odovzdal Usamovi ibn Zaydovi ibn Harithah. (Život Mohamedov, Káhira, 1935)

Mohamed vykonal tieto kroky preto, aby sa vyhol smrti z rúk svojich nasledovníkov, keďže chcel, aby sa dráma jeho proroctva vo veku štyridsať rokov preukázala ako pravdivá a dostal sa do historických kníh ako skutočný posol.

Keďže Mohamed už stratil svojho dediča Ibrahíma, zameral sa teraz na Ali ibn Abu Taliba, aby ho dosadil k moci, ak by sa mu niečo stalo.

Táto udalosť odráža Mohamedov úmysel, berúc do úvahy situáciu, keďže nechcel poslať tých svojich spoločníkov na džihád do al-Shamu, ktorým dôveroval; namiesto toho chcel poslať preč svojich protivníkov, nielen preto, aby si zaistil vlastnú bezpečnosť, ale tak isto pracoval na nominácii Aliho, svojho zaťa, ako svojho nasledovníka.

Zdá sa, že sprisahania koncom Mohamedovho života kvitli veľmi hojne. Takže napriek Mohamedovým opakovaným príkazom, poverená armáda vedome preťahovala odchod. Medzi tým Mohamed vážne ochorel a armáda vyrazila až potom, keď bola správa o Mohamedovej smrti potvrdená a bola vyriešená otázka následníctva, ktorá sa vyriešila v prospech tábora Abu Bakra a Umara.

Zdá sa, že Ajša vzorne vykonala príkazy svojho otca a otrávila svojho manžela.

Umar a Abu Bakr nemohli otvorene ukázať svoje nepriateľstvo proti Mohamedovi počas jeho života. Keď už dostali udalosti v Medíne pod kontrolu, tak sa rozhodli, že zabránia tomu, aby sa náhodou vedi nedostali do rúk Aliho. Pokiaľ by poslúchli Mohamedov príkaz a vyrazili na vojnovú výpravu, úplne by stratili moc, ktorú by vďaka Mohamedovej intrige získal Ali.

V skutočnosti počas Mohamedových posledných dní, keď už bol smrteľne chorý, kontrolu nad udalosťami získal Abu Bakr a Umar.

V následnosti na to, Umar, miestny arogantný chlap, hodil za hlavu všetky príkazy, ktoré mu dal Mohamed.

Vec s perom a papierom --- ktoré si Mohamed žiadal na svojej smrteľnej posteli, aby dal svojej umme posledné pokyny - Umar odmietol. Umar povedal, že Korán už bol vyhlásený a dokonaný; preto už nebolo od Alaha treba žiadne nové verše, hoci prorok ešte stále žil.

Na jeho žiadosť Umar povedal: prorok sa pomiatol a tára. Na základe toho, čo zaznamenáva aj islamská história, že Mohamed preklínal svojich nasledovníkov a vyhnal ich z izby, kde neskoršie umrel.

Onedlho po smrti ich pána a po jeho pohrebe začal mocenský boj o nasledovníctvo. Abu Bakr a Umar sa nezúčastnili prorokovho pohrebu, ale mali kopu roboty so snovaním intríg a získaním moci.

Boli tu protesty od nasledovníkov, ktorým Mohamed dôveroval, ale ich počet bol malý, pretože väčšine z nich bolo jasné, že Mohamed nebol žiadny prorok.

V dôsledku toho Alah, Ali a jeho rodina boli takí slabí, že nedokázali získať to, čo chcel ich prorok.

Mohamedova smrť tak isto dokazuje, že Alah bol impotent, ktorý nedokázal odvrátiť hroziacu situáciu; všetko, čo mohol, bolo ticho pozorovať, ako sa rozvíja revolúcia proti Jeho poslovi. Všetky Alahove prísahy a sľuby --- ktoré neustále zmieňoval vo veršoch a jeho chvastanie sa mocou, ktorou potrestá tých, ktorí prekročia jeho limity -- -nie sú nič iné než rozprávky.

Tak isto je zaznamenané, že šesť mesiacov po Mohamedovej smrti bola náhodou zabitá jeho dcéra Fatima, vo veku 27-28 rokov. Abu Bakr poslal s Umarom niekoľko mužov, aby získali Aliho hlas. Umar bol známy svojim surovým chovaním vyrazil dvere na Aliho dome, keďže chcel Aliho vytiahnuť von z domu, aby hlasoval pre Abu Bakra. Fatima, ktorá bola údajne tehotná, stála za dverami. Dvere, ktoré surovo vyrazil Umar, padli na ňu a zabili ju.

Dnes nikto nevie, kde sú hroby Aliho a Fatimy. Napriek tomu sú sprisahanci stále pochovaní v blízkosti Prorokovej mešity, kde je pochovaný aj ich vodca.

Keď Mohameda úspešne zniesli z povrchu zemského, skonfiškovali Alimu a Fatime statok Fadak.

Islamská literatúra vykresľuje Mohameda, ktorý zohrával akože nevinnú úlohu v týchto udalostiach, v ktorých bol úkladne zavraždený, najskôr otrávený svojimi manželkami.

Na druhej strane nikdy nebol žiadnym neviniatkom, berúc do úvahy jeho surovú osobnosť a kult, ktorý stvoril, priniesli ľudstvu len nekonečné utrpenie a brutalitu. V histórii ľudstva bol "zloduchom" par excellence.

Nič lepšie si nezaslúžil.

http://www.islam-watch.org/index.php?option=com_content&task=view&id=666