5. júna 2011, napísal Andrew Bostom |

Súčasne publikované naThe American Thinker

Turecký premiér Erdogan predstavuje triumfálny dvojtvárny janusovský prístup k fundamentalistickému globálnemu "islamskému obrodeniu".

On a jeho zbožní predchodcovia teraz ukončili demontáž sekulárneho experimentu Turecka a dosiahli plnú reislamizáciu tureckej spoločnosti, pričom tento skrytý proces už začal v prvom desaťročí po Ataturkovej smrti v roku 1938.

Zasýpaný poctami od naivného západného publika Erdogan brble neúprimné ekumenické otrepané frázy o "Spojenectve civilizácií". Ale v skutočnosti je to islamizačná kampaň, podporovaná OIC, organizáciou islamských krajín, zvlášť Saudskou Arábiou, ktorá Erdogana vyznamenala za jeho úlohu v Organizácii, zvlášť za jeho "službu islamu" "Medzinárodnou cenou kráľa Faisala", ktorá sa pokladá za ekvivalent "Nobelovej ceny" v moslimskom svete.

Bez ohľadu na to Erdogan vždy povzbudzoval moslimské voličstvo odvážnym odvolávaním sa na ich hlboko zakorenené džihádistické resentimenty, čo robil aj vtedy, keď bol starostom Istanbulu v roku 1997, kedy predniesol smelú reč, kedy masám pripomenul tieto slová z básne "Vojakova modlitba", ktorú napísal turecký nacionalistický básnik Zija Gokalp:

Minarety sú našimi bajonetmi,

kupoly našimi helmami,

mešity našimi kasárňami a

veriaci našou armádou.

Citovanévhodne a úspešne v kampani proti stavbe minaretov vo Švajčiarsku, takáto rétorika by mala znieť v amerických ušiach podozrivo spolu s e online vydaním správy z 6. júna 2011 o alarmujúcich údajoch z reprezentatívnej vzorky amerických mešít.

Počas augusta roku 2007, Policajné oddelenie mesta New York (NYPD) vydalo správu "Radikalizácia na Západe - domáca hrozba".

Táto veľmi dôkladná 90 stranová správa vyhodnocuje hrozbu, ktorá sa stala zjavnou od 9/11/2001, pričom analyzuje korene súčasných teroristických sprisahaní v Spojených štátoch, od Lackawanny v New Yorku, cez Portland v Oregone až po Fort Dix v New Jersey.

Na základe tejto prípadovej štúdie analyzuje jednotlivcov, zatknutých za džihádistické aktivity, autori dochádzajú k záveru, že "cesta" radikalizácie, ktorá produkuje domácich džihádistov, začína v takzvaných "salafisticých" ("fundamentalistických" pre nemoslimov) mešitách, ktoré sa vyznačujú vysokým stupňom dodržiavania šaríje - islamského práva. Nedávno publikovaná prelomová štúdia "Šaríja a násilie v amerických mešitách" (Kedar M, Yerushalmi D. The Middle East Quarterly leto 2011, obj. 18, č. 3, str. 59-72) sa snaží výrazne rozšíriť prácu NYPD, pomocou prístupu prípadovej štúdie - pričom systematicky zhromažďuje údaje z objektívneho prieskumu, s omnoho väčšou metodologickou prísnosťou - a snaží sa nájsť odpoveď na tieto dve a priori otázky:

I) Existuje tu silné spojenie medzi pozorovateľnými prejavmi náboženskej oddanosti, spojenej s dodržiavaním šaríje v USA mešitách a prítomnosťou materiálov, ospravedlňujúcich násilie v týchto mešitách?

II) Existuje tu silné pojenie medzi prítomnosťou materiálov, ospravedlňujúcich násilie a kázaním džihádizmu vedením mešity pomocou odporúčania štúdia takýchto materiálov, alebo iným manifestačným správaním?

Plné detaily metodiky získavania vzoriek, zaznamenané úryvky reprezentatívnych materiálov (textov), podporujúcich jihad džihád a špecifické správanie v súlade so šaríjou sú uvedené v sprievodných prílohách , reprodukované z kompletnej štúdie (ktorá bude dostupná tu 6/6/11). V krátkosti, údaje prieskumu boli zhromaždené z národne reprezentatívnej, náhodnej štatistickej vzorky 100 USA mešít, pokrývajúcich 14 štátov a District of Columbia. Tento dôkladný prehľad o základných procedúrach získavania údajov - vrátane sebakritického, čestného vyhlásenia autorov o "kompletnosti" dostupných informácií o lokalitách US mešít - je doslovne prepísaný zo správy (str. 68):

Výskumník navštívil príslušnú mešitu, aby:

(a) pozoroval a zaznamenal 12 správaní, súvisiacich s dodržiavaním šaríje veriacich a imáma (alebo laického lídra);

(b) pozoroval, či mešita obsahuje vybrané materiály, klasifikované ako umiernené a prísne;

(c) pozoroval, či mešita obsahuje materiály podporujúce, vychvaľujúce alebo podporujúce násilie, alebo násilný džihád; a

(d) pozoroval, či mešita obsahuje materiály, ktoré by indikovali, že mešita pozvala rečníkov, o ktorých je známe, že násilný džihád podporujú.

Z toho vyplýva, že prieskum sa týkal iba prítomnosti správania v súlade so šaríjou, prítomnosť materiálov, ukazujúcich násilie v pozitívnom svetle v mešitách, či imám podporuje štúdium materiálov, ukazujúcich násilie v pozitívnom svetle a či je mešita používaná ako fórum na propagáciu násilného džihádu. Keďže neexistuje centrálna organizácia, zastrešujúca všetky mešity, je ťažké určiť, či je univerzálny zoznam vzorky kompletný. Toto mohlo spôsobiť istú predpojatosť pri získavaní vzoriek, hoci autori nenašli žiadny dôkaz systemických distorzií.

Výsledky štúdie poskytujú jasné - a zlovestné - kladné odpovede na a priori otázky, ktoré boli položené. Dodržiavanie šaríje bolo silne spojené s prítomnosťou materiálov, ospravedlňujúcich násilie džihádu a prítomnosť materiálov, podporujúcich džihád-násilie bola silno spojená s kázaním džihádizmu imámami mešity - náboženskými vodcami. Tieto kľúčové nálezy v zhrnutí autori zdôraznili:

... 51 percent mešít malo texty, ktoré buď ospravedlňovali použitie násilia pri nastolení politického zriadenia, založeného na šaríji, alebo vyzývali k násilnému džihádu, ako k povinnosti, ktorá by mala byť pre každého moslima najdôležitejšou; 30 percent malo texty, ktoré iba umiernene podporovali násilie, ako Tafsír Ibn Káthir a Fiqh as-Suna; 19 percent nemalo žiadne násilné texty.

Z toho vyplýva, že z 81% tejto štatistickej vzorky z amerických mešít bolo pokladaných 30% za umiernené, pričom 51 % mešít podporovalo násilný džihád pri zavedení šaríje.
Ďalšie hlboko znepokojujúce výsledky sa vynoria, keď sa údaje preskúmajú do hĺbky za tieto sumárne pozorovania.

Napríklad, iba 4,7% moslimských veriacich navštevovalo mešity, kde sa nenachádzali džihádistické materiály, na druhej strane mešity, ktoré boli v súlade so šaríjou boli najnavštevovanejšie.

Autori tak isto popisujú konkrétne detaily, ktoré indikujú, že veľká väčšina USA mešít podporuje džihádový terorizmus a jeho konečný cieľ Kalifát (to jest transnacionálne uvalenie prísneho islamského práva v súčasných moslimských národoch a na záver globálne uvalenie islamského práva vrátane USA), pokiaľ pokladá obhajovanie finančnej podpory pre toto sakralizované násilie (zo str. 67-69).

Prieskum zistil silnú koreláciu medzi prítomnosťou literatúry, výrazne podporujúcej náilie a mešitami, vybavenými písomnými, audio a video materiálmi, ktoré skutočne takéto činy podporovali. Pod podporovaním džihádu štúdia rozumie literatúru, ktorá vyzývala veriacich, aby sa zapojili do teroristickej činnosti, poskytli finančnú podporu džihádistom a podporili vytvorenie kalifátu v Spojených štátoch.

Tieto materiály tak isto explicitne chválili teroristické činy proti Západu; oslavované symboly alebo osobnosti násilného džihádu; podporovali použitie sily, teroru, vojny a násilia na zavedenie šaríje; zdôrazňovali menšiu hodnotu života nemoslima; podporovali nenávisť a netoleranciu voči nemoslimom alebo voči nominálnym moslimom; podporovali buričské materiály s protiamerickými názormi... z 51 mešít, ktoré obsahovali závažne násilné materiáli 100 percent z nich bolo vedených imámami, ktorí odporúčali veriacim študovať texty, ktoré podporovali násilie.

Mešity, obsahujúce materiály s kladným vzťahom k násiliu výrazne častejšie obsahovali materiály, vyzývajúce k finančnej podpore teroru skôr než mešity, ktoré takéto texty neobsahovali.

Znepokojivých 98 percent mešít s veľmi násilnými textami obsahovalo aj materiály propagujúce finančnú podporu teroru. Tie s iba umiernene hodnotenými materiálmi neboli významne odlišné, s 97 percentami podobných materiálov.

Tieto výsledky boli porovnateľné pri použití iných indikátorov podpory džihádu. Z toho vyplýva, že 98 percent mešít, ktoré obsahovali literatúru, označenú ako fundamentalistickú, obsahovali materiály propagujúce vytvorenie islamského kalifátu v Spojených štátoch, čo malo aj 97 percent mešít, ktoré boli vybavené iba materiálmi, hodnotenými ako umiernené.

Toto sú tvrdé fakty, ktoré jednoznačne vyveľujú, prečo prístup "nevidím Šaríju v Amerike" vraždí logické myslenie, ktorý je tak rozšírený v politickom spektre, medzi akademickými a novinárskymi elitami je tak strašne zavádzajúci.

Samozrejme, takéto znepokojivé výsledky z národne reprezentatívnej vzorky amerických mešít demonštrujú doktrinálnu a behaviorálnu konzistenciu islamu po takmer 14 storočiach, pričom minulosť je prológom k súčasnosti.

Moslimovia spáchali na celom svete okolo 17 000 džihádistických teroristických útokov od kataklyzmatických činov džihádového terorizmu, spáchaných proti Spojeným štátom samotným od 11. septembra 2001.

Tieto údaje by nám mali pripomínať, že je tu iba jeden historicky relevantný význam slova džihád napriek súčasnej apologetike.

Džahada, koreň slova džihád sa v Koráne objavuje 40 krát. So 4 výnimkami, všetkých 36 použití v Koráne, tak ako je pochopené jednaj najlepšími právnikmi a učencami klasického islamu (vrátane Abu Yusufa, Averroesa, Ibn Chaldúna a Al Ghazaliho) a bežní moslimovia - mysleli a vždy používali v zmysle "bojoval, bil sa alebo viedol vojnu proti neveriacim a podobne."

Moslimský prorok Mohamed viedol sériu protodžihádových výprav aby si podrobil Židov, kresťanov a pohanov Arábie. Početné dnešné prehlásenia od významných moslimských teológov (Pozri Jusúf al Qaradáwí - "Prorok Mohamed ako džihádový model", 2001) potvrdzujú, že hlavnou inšpiráciou dnešného džihádizmu zostáva Mohamed. Džihád bol vykonávaný nepretržite od 7. storočia, kedy sa islam objavil, až dodnes, pretože bol inštitucionalizovaný pôvodnými ranými moslimskými teológmi na základe ich interpretácie koránskch veršov a dlhých kapitol z "hadith", čiže skutkov a slov Mohamedových. Do sto rokov po Mohamedovej smrti násilné džihádov výpravy - ktoré vďaka nábožensky posvätenému masakrovaniu, lúpeniu, zotročovaniu a deportáciám - islamizovali obrovské územie, siahajúce od Portugalska po Pakistan.

Trvalým cieľom džihádu je priviesť ľudstvo, en bloc pod právomoc šaríje - totalitný systém náboženskej vlády, mimoriadne utláčateľský pre všetkých nemoslimov a ženy.

Americkí prezidenti John Quincy Adams a Theodore Roosevelt mali každý mimoriadne jasné, nekompromisné pochopenie trvalej islamskej inštitúcie džihádu - jeho doktrinálneho základu aj histórie. Ohľadom džihácu, Adams konštatoval v sérii esejí z rokov 1829-30,

...on [Muhammad] vyhlásil neutíchajúcu vyhladzovaciu vojnu za súčasť svojho náboženstva, proti celému zbytku ľudstva... Základom Koránu je neustála vojna proti každému, kto popiera že Mahomet je prorokom Božím.

Roosevelt zasa ponúkol túto historickú perspektívu v roku 1916 o dôsledkoch neúspechu, alebo neschopnosti vypudiť džihádistických dobyvateľov:

Civilizácia Európy, Ameriky a Austrálie existujú dnes iba vďaka víťazstvu civilizovaného človeka nad nepriateľmi civilizácie...[vrátane] tých Karola Martela v 8. storočí [nad arabskými džihádistami] a Jána Sobieskeho v 17. storočí [nad otomanskými tureckými džihádistami]. Počas tisíc rokov, vrátane života franského žoldniera [Martel] a poľského kráľa [Sobieski], kresťania Ázie a Afriky neboli schopní viesť úspešnú vojnu s moslimskými dobyvateľmi; a v dôsledku toho kresťanstvo z týchto dvoch kontinentov zmizlo; dnes ho nikto nedokáže nájsť v žiadnej zo "sociálnych hodnôt" v akomkoľvek zmysle tohto slova, ako ho používame dnes, pokiaľ sa jedná o sféru vplyvu mohamedánstva."

V roku 1916, C. Snouck Hurgronje, veľký holandský orientalista píše a zdôrazňuje, ako doktrína džihádu - dobytia sveta a znovyvytvorenie nadnárodného islamského kalifátu zostala mocnou silou medzi moslimskými masami:

... bolo by hrubou chybou predstavovať si, že idea univerzálnej vojnovej výpravy sa pokladá za zabudnutú... kanonisti a prostí ľud stále žijú v ilúzii veľkosti islamu oných dní. Legisti neustále pokračujú v neutíchajúcom oceňovaní súčasného stavu o zákone svätej vojny, ktorá neprestane byť povolená dovtedy, kým celé ľudstvo nebude podriadené autorite islamu - pohania konverziou, vlastníci Písiem (t.j. Židia a kresťania) podriadením.

Hurgronje ďalej poznamenáva, že hoci horná vrstva moslimského sveta môže uznávať nemožnosť takého cieľa "v momentálnej situácii" (circa 1916), boli,
...posmeľovaní a nachádzali útechu v spomienkach na dlhé obdobie poníženia, ktoré musel znášať samotný Prorok, kým Alah obdaril jeho ramená víťazstvom..

Takže dokonca aj pri úplnom úpadku politickej moci islamu, počas I. svetovej vojny, počas rozpadu otomanského impéria Hurgronje pozoroval, ako boli

…pospolitý ľud je ochotne učený kanonistami a napájajú svoju nádej v lepšie dni z nespočetných legiend zo starých dobrých časov a rovnako nevypočítateľných apokalyptockých proroctiev o budúcnosti. Politické údery, ktoré dopadli na islam sú menej dôležité... než nezmyselné príbehy o moci Sultána Stambulu [Istanbul] ktorá by sa okamžite odhalila, keby nebol obklopený zradnými služobníkmi a fantastcké správy o zázrakoch, ktoré Alah spôsobuje v Svätých mestách Arábie, ktoré sú nedostupné neveriacim. Koncepcia khalifátu má stále fascinujúci vplyv z pohľadu centrálnej spojnice proti neveriacim (t.j. nemoslimom).

Takmer o storočie neskoršie prevažná časť súčasných mainstreamových moslimov od Maroka po Indonéziu očividne zdieľa cieľ so svojimi vraždiacimi, džihádovú vojnu vedúcimi spoluvercami z Al Kájdy (pokiaľ už nepodporujú ich krvavé prostriedky) obnovy islamského kalifátu. Výsledky z prieskumu údajov, zverejnené 24. apríla v prísne vedenom interview tvárou v tvár, riadeným University of Maryland/ WorldPublicOpinion.org prieskum 4384 moslimov, vedenom 9. decembra 2006 a 15. februára 2007 - 1000 Maročanov, 1000 Egypťanov, 1243 Pakistancov a 1141 Indonézanov odhalil, že 65,2% z interviewovaných - takmer 2/3 - čo je ťažko "okrajová menšina" si želala tento výsledok (t.j. "spojiť všetky islamské krajiny do jedného islamského štátu, alebo "kalifátu"), vrátane 49% "umiernených" moslimov z Indonézie. Interná platnosť týchto údajov o súčasnej túžbe po kalifáte je výrazne podporená súbežným výsledkom: 65,5% tejto moslimskej vzorky schvaľovala návrh "požadovať prísnu[pridané zvýraznenie] aplikácie práva šaríja v každej islamskej krajine."

Takéto kalifátne sny - ktoré sa dajú dosiahnuť iba džihádovými výpravami - boli v mešitách vždy podporované. Autoritatívna Brillova Encyklopédia Islamu - heslo "masdžid" alebo mešita, zdôrazňuje primárne sociopolitické funkcie mešity - vrátane miesta vojnových porád - už počas príchodu prvého moslimského politického telesa pod vládcom a bojovníkom-prorokom islamu, Mohameda, v Medíne:

Mešita bola miestom, kde sa veriaci zhromažďovali k modlitbe okolo Proroka, kde prednášal svoje reči, ktoré neobsahovali len výzvy poslušnosti voči Alahovi, ale aj predpisy, regulujúce spoločenský život komunity; odtiaľto riadil náboženskú a politickú komunitu islamu... z medínskej mešity sa vyvinul všeobecný typ mešity.

Je zabudované v islame, že náboženstvo a politika sa nedajú oddeliť. Tá istá osoba bola vládcom a hlavným správcom v dvoch oblastiach a tá istá budova, mešita, bola gravitačným centrom politiky aj náboženstva. Tento vzťah bol vyjadrený tým, že mešita bola vždy v strede tábora, zatiaľ čo vládcovo obydlie bolo hneď vedľa nej, tako to bolo v Medíne.

Vojna bola neoddeliteľne spojená s raným islamom a mešita bola verejným miestom, kde sa stretával vládca a ľud - vojnové porady sa robili v mešite.
Pôvodná analýza Richarda Mitchella súčasného Moslimského Bratstva - prototypu modernej fundamentalistickej organizácie - štátu, jednoducho hovorí, že od jeho vzniku,
V celej histórii hnutia [Moslimského bratstva] bola mešita jeho hlavnou náborovou kanceláriou.

Tento doktrinálny a historický kontext vysvetľuje, prečo výsledky štúdie "Šaríja a násilie v amerických mešitách" - hoci sú okamžitým, ospravedlniteľným dôvodom pre poplach - nie sú vôbec prekvapivé, dokonca sa dali predpovedať. Okrem toho, súčasné výsledky boli predpovedané kvalitatívnym hodnotením amerických mešít Šejkom Hišámom Kabbánim, popísanom v roku 1999 a lokalizovaný prieskum mešít v oblasti Detroitu, ktorý sa vykonal v roku 2003.

Počas prezentácie prokuratúry v roku 1999 s názvom"Islamský extrémizmus: Vážna hrozba národnej bezpečnosti USA" súfistický šejk Kabbáni, ktorý predsedá Najvyššej islamskej rade Ameriky, na základe svojich osobných návštev v mešitách po celom USA predpokladal, že 80 % z nich je vedených "militantmi" - to jest fundamentalistickými imámami. "Štúdia detroitskej mešity: Moslimské názory na politiku a náboženstvo" bola vedená Ihsánom Bagbym, asistentom islamských štúdií na University of Kentucky a doktorantom na Institute for Social Policy Understanding - moslimskej organizácii. Údaje sa zhromažďovali v lete 2003 a bola publikovaná online v roku 2004. Tieto zlovestné výsledky boli popísané na strane 37 správy:

Účastníkom z mešity sa položila otázka, či súhlasia, alebo nesúhlasia s vyhlásením "šaríja by mala byť v moslimských krajinách zákonom?"

Používať islamské právo v moslimských krajinách

Výrazne súhlasí — 59%
Súhlasí do určitej miery — 22%
(i.e., spolu = 81%)
Do určitej miery nesúhlasí — 8%
Výrazne nesúhlasí — 3%
Nevie — 8%

Tieto údaje údajne odrážajú názory moslimov z detroitskej oblasti iba o "islamských krajinách". Ale berúc do úvahy intrinsickú, univerzálne supremacistickú povahu islamu a globálnej ummy (t.j., tak ako je uvedená v 3:110 a orwelliánsky nazvanú Univerzálnu deklaráciu ľudských práv v islame "Sme tým najlepším, čo vzniklo z ľudskej rasy. Tešíme sa správnemu správaniu a zakazujeme necudnosť a veríme v Alaha") akonáhle má nejaká oblasť moslimskú majoritu, predpokladá sa, že by malo platiť islamské právo - preto sa tu vyskytuje ten fenomén "enklávy" - dokonca aj tu v USA.

Publikácia štúdie "Šaríja a násilie v amerických mešitách" poskytuje nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že obrovská väčšina amerických mešít - v súlade s mainstreamovými islamskými doktrínami a praxou od samotného vzniku moslimskej viery - neustále spájajú džihádizmus s cieľom zavedenia šaríje tu v Amerike.

Na záver, autobiografické dielo Whittaker Chambersa "Witness", ktorá chronologicky zaznamenáva jeho apostázu od komunizmu, ponúka tieto dôležité náhľady, ako si môžu americký moslimovia ospravedlniť takéto protištátne správanie - konzistentné s doktrínou islamu - a prečo tento jav zostáva pre amerických nemoslimov zväčša nepochopiteľný, napriek tomu, že ohrozuje ich existenciu.

Čo sa dialo v mysliach týchto Američanov... že bolo pre nich možné zradiť svoju vlasť?

Nikto z nich netrpel výčitkami svedomia?

Táto otázka predpokladá to, že ktokoľvek ju položí, stále nedokázal pochopiť že komunizmus znamená presne to, čo hovoria sto rokov: pokladajú akúkoľvek vládu, ktorá nie je komunistická, vrátane svojej vlastnej, iba za politický nástroj triedy, ktorej moc sa rozhodli zvrhnúť akýmkoľvek spôsobom, hoci aj násilím. Preto problém špionáže pre nich nikdy nebol problémom svedomia, ale výlučne operatívny problém..

Neschopnosť pochopiť tento fakt je súčasťou totálneho zlyhania Západu pochopiť podstatu svojho nepriateľa, čo chce, čo tým myslí a čo urobí, aby to dosiahol.

Je súčasťou zlyhania Západu pochopiť, že sa dostal do konfliktu s nepriateľom, s ktorým nemá z morálneho hľadiska žiadny spoločný bod, že sú to dva nezmieriteľne odlišné názory a spôsoby uvažovania, dve nezmieriteľné etiky, vychádzajúce z dvoch nezmieriteľných názorov na osud človeka a budúcnosť a preto je ich konflikt nepotlačiteľný.

Prepojenie na džihádistické texty, distribuované v skúmaných mešitách

Prílohy o metodike



All Articles Copyright © 2007-2011 Dr. Andrew Bostom | All Rights Reserved
Printing is allowed for personal use only | Commercial usage(For Profit) is a copyright violation and written permission must be granted first.
http://www.andrewbostom.org/blog/2011/06/05/mosques-as-barracks-in-america/