Pondelok, 27. septembra 2010
- napísal Sultan Knish
5. Multikulturalizmus - Pokiaľ ste ešte nevideli bilboardy, liberáli/ľavičiari milujú multikulturalizmus, prijímajú všetky rasy a náboženstvá, lebo veria v diverzitu. Pravda? Ale choďte..
Liberáli sa riadia podľa ľavicovej paradigmy triedneho boja. Ich záujem o menšiny sa týka iba niekoľkých nespôsobilých skupín v rámci ich triedneho boja. V úplnom protiklade voči všetkým multikultúrnym bilboardom, liberáli/ľavičiari sa primárne zaujímajú o neúspešné menšiny, pretože ich môžu strašiť, využívať a chovať si ich ako voličské bloky.
Úspešné menšiny, ako Indovia, Číňania/Ázijci a Žida sú užitoční len ako záclonky. A okamžite ťahajú za kratší koniec, keď dôjde na lámanie chleba.
Multikulturalizmus je iba starý dobrý triedny boj, prestrojený za boj proti predsudkom.
Oddestilujte všetok historický revizionizmus z otrasnej histórie boja za ľudské práva Demokratickej strany (ľavicových strán) a vyhoďte prázdne slogany o diverzite a to, čo vám zostane je čistý politický oportunizmus. Demokratická strana podporvala rasizmus, keď im to vyhovovalo (a stále to robí) a založí si svätožiaru tolerancie, keď sa im to práve hodí. Ľavica sa cítila rovnako doma, keď pracovala na oboch stranách ulice a názory veľkých socialistov od Jacka Londona po Karla Marxa o rase sa líšia iba veľmi málo od tých, ktoré zastávala nacistická strana.
Multikulturalizmus nie je filozofia, je to taktika politickej strany, aby priviedli do jedného košiara všetky skupiny, ktoré pokladajú za súčasť pracujúcej triedy. Je to stále tá stará dobrá taktika triedneho boja, použitá na rasu a etnicitu. Cieľom týchto taktík nie je podpora a rast, ale vytvorenie voličských blokov ľudí, ktorých presvedčia, že sú odsúdení na bezmocnosť, bez vodcovstva ľavice "bojujúcej" namiesto nich.
Liberáli/ľavičiari stále môžu byť a často aj sú bigotní. Ich bigotnosť je jednoducho formovaná politickou nevyhnutnosťou.
A ako bonus, značka "diverzity" im umožňuje popisovať opozíciu ako plnú predsudkov bez toho, aby prišli na pretras ich vlastné predsudky.
4. Feminizmus - My všetci vieme, že liberáli/ľavičiari sú tí najväčší feministi na zemi, samozrejme okrem prípadu, kedy prevalcujú nejakú ženu. Alebo keďnejaká žena obviní ich kandidáta zo znásilnenia, alebo sexuálneho obťažovania.
Podobne ako multikulturalistická, aj feministická značka je veľmi vhodná a pohodlná. A bolo relatívne jednoduché to manažovať, keď sa feminizmus stal úplným produktom akademickej pôdy, financovaný ľavicovými skupinami ako je Ford Foundation. Táto značka feminizmu má toľko dočinenia s rovnými právami žien, ako majú africké štúdie spoločné s rovnakými právami pre Afroameričanov. V zásade je to len o málo viac než spôsoby nového zabalenia ultraľavicovej politickej agendy do farieb identity. Takýmto spôsobom je možné prezliecť socializmus ako boj za občianske práva a opozícia voči nemu sa stane rasizmom alebo sexizmom.
A toto vedie k absurdnej prehliadke akademických feministiek, ktoré vyhlasujú, že úspešné ženské kandidátky, ktoré nezdieľajú ich politiku nie sú feministky, ale mužskí kandidáti, ktorí tak robia, sú. Zakopnite hlbšie do ich skutočnej definície feminizmu a vylezie z toho ľavica.
Nič z toho nemá v skutočnosti nič dočinenia so ženami, práve tak, ako multikulturalizmus nemá nič spoločného s rasou.
Keď zložíte masku, znovu dostanete tú istú starú ideológiu, predávanú cieľovým skupinám ako taktika politickej organizácie. Ničím sa to nelíši od predaja rannej obilnej kaše, okrem toho že kaša je červená a dáva sa k nej pár tuctov učebníc.
Liberáli nemajú skutočný záujem o zrovnoprávnenie žien, pokiaľ sa nejedná o to, aby pre nich pracovali alebo ich volili. Nie je tu žiadny filozofický záväzok rovnosti žien, iba predajná skupina liberalizmu.
3. Priatelia chudobných - Všetci vieme, že ľavičiari sú proti chudobe, pravda? Inak prečo by stále hovorili o tom, aby bohatí zaplatili svoj podiel. Ale ak sa pozriete do socialistických krajín, nezdá sa, že by sa situácia chudobných nejako lepšila. Čo je teda problém?
Problémom je to, že liberáli nechcú, aby chudobní zbohatli, ale chcú odstrániť to, čo pokladajú za vyššiu triedu a aby dostali pod kontrolu ekonomiku oni. Ale centrálne plánovaná ekonomika vedie k väčšiemu počtu chudobných, nie menšiemu. Zrušte sociálnu mobilitu, možnosť postupu po ekonomickom rebríčku - ako sa potom môže odstrániť chudoba?
Nedá sa. Avšak to nie je o odstránení chudoby. Prerozdelenie bohatstva je taká pekná frázička, ale realitou je, že bohatá a stredná trieda sa vytesňuje, aby sa vytvorilo miesto pre novú bohatú a strednú triedu členov strany.
Ich typ rovnosti nie je o pomoci chudobných, ale o tom, aby sa dostali k moci oni a zaviedli umelé štandardy spravodlivosti pri vybudovaní dokonalej spoločnosti.
Pred víťazstvom komunizmu v Rusku chudobní žobrali na uliciach. Po víťazstve komunizmu bolo žobranie ilegálne a chudobní boli deportovaní do pracovných táborov ako paraziti. Pretože keď už bola vytvorená spoločnosť rovných, ktokoľvek, kto nie je rovný musí byť buď vykorisťovateľ, alebo parazit.
Nemôžete odstrániť chudobu inak ako vytváraním príležitostí a to je jediná vec, ktorú ich sociálny systém neponúka. A preto je Amerika pod Obamom chudobnejšia, než kedykoľvek predtým.
Pracovné miesta sa nevytvárajú konfiškáciou bohatstva ale podporou slobodného podnikania. Ale pokiaľ nie je ich cieľom vytvárať pracovné miesta, ale vytvoriť statickú spoločnosť, kde každý vie, kde je jeho miesto, potom je ten ich spôsob skutočne najlepší.
Všetky totalitárne hnutia sú vo svojom srdci reakcionárske. Dokonca aj vtedy, ak nosia červené tričká a chodia na rockové koncerty. A reakcionárske hnutia sú často vedené vyššími triedami, ktoré sa snažia uprieť sociálnu mobilitu pracujúcej triede. A keď si pod lupu vezmete liberalizmus/ľavicu, je to presne to, čo to vyzerá, že to je.
Samozrejme, nie je to žiadny originálny postreh. Orwellova Oceánia v 1984 fungovala na presne tom istom princípe. Orwell varoval pred nástupom totalitných ľavicových hnutí, ktoré nebrali ohľad na ľudské práva. Ale už je to tu..
2. Mierové hnutie - ľavica je mierumilovná asi tým istým spôsobom, ako je jemná aktívna sopka a tsunami sa pokladá za príjemné ochladenie po dlhom horúcom letnom dni.
Pozrite sa po svete po ľavicových režimoch a odídete s hororovou prehliadkou nepretržitých konfliktov. (Ľavica to vysvetľuje ako výsledok obrovských sprisahaní reakcionárskych síl proti ľuďom sveta milujúcim slobodu a ich priateľských diktátorov). A potom si spočítajte, koľko liberálov nosí tričká s M.L. Kingom alebo Gándhím a koľko z nich nosí tričká s Che Guevarom.
Pokiaľ si prečítate väčšinu rečí, nenapadne vám, že Amerika bojovala vo väčšine vojen 20 storočia pod prezidentmi z Demokratickej strany. Alebo že zapálení revolucionári ZSSR a Číny majú na svedomí viac mŕtvych, než jadrová vojna.
Ale mierové hnutie je len ďalšia téma na rozhovor.
Ľavica nie je mierumilovná, je len proti vojne, ktorú vedú ich politickí oponenti. Vezmite si, aké obrovské mediálne pokrytie dostávali protivojnové protesty za Busha, a aké pokrytie majú za Obamu.
Vojna sa neskončila, ani protestujúci nezmizli (väčšinou sú to stále tie isté marxisticko trockistické skupiny, ktoré ich robia), ale mediálne pokrytie je takmer nulové.
Tak sa teraz vráťme späť do dôb II. svetovej vojny, kedy americkí liberáli/ľavičiari prešli od protivojnových názorov - keď Hitler obsadil Poľsko, až k provojnovým, keď napadol Sovietsky zväz.
Trockisti tej éry zostali protivojnoví a Komunistická strana v Spojených štátoch pomáhala štátnym orgánom v ich eliminácii. Lebo odrazu bola vojna v ich záujme.
Liberálna pozícia ohľadom vojny je taká, že sú proti nej, pokiaľ nie sú za ňu. A keď sa to skončí, sú proti nej, lebo vojna im neumožnila dosiahnuť všetky ich ciele. Liberáli boli proti II svetovej vojne, potom boli za ňu a potom zasa proti, keď už vojaci nevyhadzovali do luftu nemecké tanky, ale blokovali sovietske tanky, čím im zabránili v "oslobodení" zvyšku Európy.
Liberáli boli za Izrael, keď bolo Anglicko proti Izraelu, ale boli proti Izraelu, keď tí hnusní Izraelci strieľali do arabských tankov, dodaných zo Sovietskeho zväzu.
Jednoduchý spôsob, ako odhadnúť ľavicovú pozíciu voči vojne je skontrolovať si politickú ideológiu vlády, ktorá ju vedie, a ako je v súlade s ich vlastnou politikou, politickú ideológiu nepriateľa, proti ktorému bojujú a jej vplyv na akékoľvek ľavicové režimy.
Sčítajte to všetko a dostanete ľavicovú pozíciu voči vojne. Čím viac doľava idete, tým viac to rastie.
Lavičiari budú podporovať vojny, vedené ľavicovými vládami proti rozvinutým krajinám, ktoré pokladajú za reakcionárske. Vo všeobecnosti budú proti všetkým vojnám, vedeným konzervatívnymi vládami. Vo všeobecnosti budú proti vojnám ľavicových vlád proti rozvojovým štátom, dokonca aj vtedy, keď pokladajú tieto štáty za reakcionárske, pokiaľ by však vláda, ktorá ju vedie nebola dostatočne ľavicová.
V celom tom mixe sú ideologické komplikácie a rivality. Tak isto tu je aj ľudský faktor. Niektorí americkí liberáli na začiatku podporovali americkú inváziu do Afganistanu, ale ľavica nikdy.
Hŕstka liberálov si myslela že americký program je v rámci ich vlastnej ideológie ale boli to väčšinou Briti a rýchlo boli kvôli tomu ostrakizovaní.
Na druhej strane, George Galloway, ktorý otvorene podporoval Saddáma sa stále pokladá za ľudového hrdinu. Pretože hoci bol Saddám zlý, všeobecný súhlas bol, že Amerika bola horšia, lebo predstavuje kapitalizmus a ľudí s prácou.
Čo nie je sú veci, ktoré má ľavica rada.
A tu to máte. Mierumilovnosť ľavice. Alebo skôr ľavicový sklon k protivojnovým pochodom, keď tá konkrétna vojna nie je v ich záujme, a nevedie sa na ochranu ľavicovej krajiny, alebo skupiny, s ktorou je ľavica v spojenectve.
1. Vlastenectvo - aj vtedy aj teraz ľavičiari radi vyhlasujú, že sú vlastenci. Obvykle okolo volieb. Samozrejme, nie sú vlastenci typu "nosím vlajku na klope". Sú viac vlastenci typu "vypichni všetko, čo nie je ok v tvojej krajine a potom sa vyhrážaj, že sa odsťahuješ do Kanady, ak nevyhráš voľby". Čo je v poriadku. Amerika už takých vlastencov videla. Zvykli nosiť zelené kabáty a odsťahovali sa do Kanady práve v čase, kedy posledné britské jednotky opustili New York.
Príležitostne, keď sú ľavičiari pri moci, snažia sa označkovať svojich protivníkov ako zradcov alebo nevlasteneckých, ale je to tak, ako keby sa pes pokúšal hovoriť, nikdy to nemá ten správny zvuk. Väčšinou sú to oni, ktorí sa musia brániť proti obvineniam z nevlasteneckosti, zvlášť keď ich prichytia na bohoslužbách v cirkvi, kde je chórovým hitom "Boh zatrať Ameriku".
Je skutočne náročné byť vlastencom, keď neveríte v americký exceptionalizmus, alebo dokonca ani v hodnotu národu/štátu.
Pokiaľ si myslíte, že svet by fungoval lepšie, keby každý iba počúval a robil to, čo mu káže OSN. Keď si myslíte, že história je to, ako bohatí Európania vyvraždili všetkých domorodcov a stavali si komíny ťažkého priemyslu na ich hroboch aby olúpili južnú Ameriku o jej plody - potom si vlastenectvo skutočne vyžaduje takého hadieho muža, ktorý by zahanbil akéhokoľvek cirkusového akrobata.
A toto je zrejme príčina, prečo liberáli/ľavičiari prosto nevedia správne robiť tieto vlastenecké veci. Je ťažké jeden deň niekomu pľuť do tváre a druhý deň ho objímať.
Pre liberálnych/ľavicových politikov je vlastenectvo bohužiaľ jedna z tých nešťastných vecí volebnej sezóny, ktorú sa snažia absolvovať čo najrýchlejšie. A dúfajú, že sa ich nikto neopýta, či veria v Ústavu.
Pokiaľ sú k tomu dotlačení, povedia niečo neurčité o americkom dedičstve tolerancie a naznačia, že vojaci II. svetovej vojny bojovali za socializmus, občianske procesy pre teroristov a opozíciu, ktorá sa snaží kaziť reformy. Najradšej majú Občiansku vojnu a II. svetovú vojnu. Čokoľvek mimo tohto ich dráždi. Postavia sa vedľa Old Glory, ak budú musieť, pokiaľ majú príbuzného, ktorý bojoval vo vojne, vytiahnu ho. Ak nie je mŕtvy, budú ho predvázať. Ak je mŕtvy, vykopú ho. Ale jednoducho im neklaďte žiadne otázky o použití ich toľko predvádzaného vlastenectva. Alebo ak sú takí vlasteneckí, tak nemôžu nepodporiť svoju krajinu počas vojny.
Samorejme vám odpovedia že skutočné vlastenectvo znamená podrážať nohy vlastnej krajina počas vojny. Čo znamená, že Benedict Arnold bol skutočný vlastenec.
Vyhoďte týchto 5 klamstiev a čo vám zostane? Nič, okrem politickej ideológie, ktorá mrie po moci a povie čokoľvek a použije akýkoľvek trik na to, aby sa k nej dostala. A toto je skutočná tvár modernej ľavice.
http://sultanknish.blogspot.com/2010/09/5-biggest-lies-about-liberalism.html