NASLEDUJE článok, publikovaný na Jihad Watch od Ronalda Shirka, s názvom When Islam is Just "Stuff White People Like." Myslím si, že Shirk skutočne udrel klinec po hlavičke, keď povedal " Chceli mať výhovorku, aby sa nemuseli znepokojovať a to, čo si želali, bolo počuť hlasy "zdravého rozumu", ktoré by sa ozvali proti "alarmizmu", šírenému "plašiteľmi " a "militaristami" ako bol Winston Churchill. " Presne! A to je presne to, o čom chceme hovoriť v jednej vete! Myslím si, že to pomôže skutočne pochopiť, čo je v pozadí nepochopiteľného odmietnutia počúvať jednoduché fakty, keď hovoríte s niektorými ľuďmi. Tu je článok:
Pre väčšinu z nás, ktorí sme už mali naše osobné osvietenie vo veci islamu je pochopiť, prečo mnohé z komunít, ktoré sú najviac ohrozené šaríjou sú očividne najmenej ochotné priznať si povahu hrozby. Možno príklad, ktorý som uviedol, týkajúci sa fenoménu anti antikomunizmu nám pomôže pochopiť túto dobrovoľnú slepotu ako niečo menej prekvapivé.
Keď si čítame historické záznamy, je šokujúce, ako pomaly sa prebúdzala voči komunistickej hrozbe jedna kľúčová skupina: kresťanskí pastori.
Ako to dokumentuje Paul Kengor v Dupes, elitní protestantskí pastori hlavného prúdu slúžili ako mimoriadne dôverčivé publikum a ako dôležitý prenosový prvok sovietskej propagandy smerom na Západ.
Istý počet prominentných pastorov, vedení profesormi s dobrými vzťahmi so Sovietmi, ako je napríklad Corliss Lamont, chodili na platené výlety do novej utópie a vracali sa do Ameriky alebo Británie, aby zdiskreditovali pravdivé správy o náboženskom prenasledovaní v Rusku.
Po návštevách v starostlivo naaranžovaných potemkinovských dedinkách a v prísne kontrolovaných cestách po vybraných oblastiach Leningradu a Moskvy sa tieto teliatka v kolárikoch vylodili v New Yorku, aby povedali uznávanej tlači, aby nebrala do úvahy všetky tie (skutočné) správy, že sovietske Rusko prenasleduje kresťanov.
Do istého stupňa sa dá prístup týchto pastorov vysvetliť triednym, etnickým a denominačným predsudkom; protestantsko kalvínski, progresívni pastori, ktorí študovali na Yale Divinity School alebo na Union Theological Seminary nedokázali pochopiť bradatých mníchov, ktorých obrady boli pre nich trápnym reliktom poverčivej minulosti kresťanstva.
Takíto pastori, ktorých teologická neistota bola hladko nahradená dogmami evanjelia sociálnej spravodlivosti mali omnoho viac sympatií pre sekulárnych progresivistov, ako bol ateista John Dewey, ktorý tieto frašky roky v Amerike organizoval, než emigrantskí kňazi s divokými historkami z pracovných táborov a zabijáckych komandách NKVD.
(Do istej miery to vysvetľuje súčasnú apatiu dokonca aj konzervatívnych kresťanov v Amerike, ktorá musí pochádzať z podobnej nechuti voči "cudzím", "archaickým" formám viery, ako je napríklad asýrske kresťanstvo v Iraku).
Omnoho dôležitejšie (pretože je to bližšie k vedomiu) je fakt, že mnohí západní kresťania sa strašne starajú, aby vyzerali ako dobrí progresívci a aby sa odlíšili od
a) nízkopostavených, intelektuálne nerešpektovaných evanjelikálov a
b), nízkopostavených etnicky intolerantných Američanov z pracujúcej triedy.
Inými slovami, ich zväzky s cudzími kňazmi zo zvláštnych relígií je jednoducho iná nika bieleho mestského snobstva.
Je to presne podobné správaniu Manhatančana z Upper West Side, ktorý predvádza svoje kozmpolitné sklony sledovaním výlučne zahraničných filmov a prehnane vyslovujúcim slová ako NíKáRáGújá.
Samozrejme táto politická forma štverania sa po sociálnom rebríčku je rozšírená aj mimo snobských štvrtí a dostala sa až na predmestia.
Môj obľúbený nedávny favorit sa objavil v meste, o ktorom som nikdy nepočul, v meste Norman v štáte Oklahoma. Tu Margarita Banos-Milton z St. Stephen's United Methodist Church poriada besedu o "náboženskej netolerantnosti voči moslimom", kde sa objavili také hviezdy ako Muneer Awad, výkonný riaditeľ oklahomskej pobočky CAIR (s väzbami na Hamas), Malaka Elyazgi, ktorý zasadá v rade riaditeľov Ženských a genderových štúdí University of Oklahoma; Michael Korenblit, spoluzakladateľ nadácie Rešpektu pre diverzitu v Oklahome; a Nathaniel Batchelder, riaditeľ Peace House v Oklahoma City. ...
[Ako povedala Banos-Miltonová] "Skutočne sa ma veľmi dotýka taká neinformovanosť, rozvírené emócie a plošné odmietnutie moslimskej viery. Máme takých fantastických moslimských bratov a sestry."
Kay Antinoro, riaditeľka St.Stephen pre vzdelávacie služby, hovorí, že interreligiózne stretnutia sú určené pre ľudí, ktorí si želajú lepšie pochopiť iné viery a svoju vlastnú.
" Tento okrúhly stôl je dôležitým potvrdením rešpektu našej cirkvi voči náboženským rozdielom a príležitosť ponúknuť iný hlas v kultúre nepochopenia, strachu a nenávisti", povedala pani Antinoro.
A tu to všetko pekne máte: Pani Banos-Milton túži predviesť svoje postkresťanské cnosti "hlbokého súcitu" a "vynikajúcich moslimských bratov a sestry", ktorých predvádza ako zvieratká z útulku.
Jej kolegyňa, Kay Antinoro si natriasa svoj cirkevný páví chvost "rešpektu pre náboženské odlišnosti." Mohlo by byť vôbec na zemi náboženstvo s menším rešpektom voči "náboženským rozdielom " než islam? Nie odkedy Jim Jones rozdával svoje limonády v (ľavicovopseudokresťanckom) Chráme ľudu.
Ale musíme si pamätať, že toto ustupovanie islamu nie je o moslimoch, ani o obetiach islamu po celom svete.
Náboženskí naivovia na návšteve u komunistov sa v skutočnosti vôbec nestarali o to, čo sa deje v Rusku, inak by preukázali viac intelektuálnej poctivosti, než preukázali tým, že bez odporu prehltli otupujúci bróm, ktorý im podávali ich hostitelia v zvláštnych nápojoch.
Presne takto vojnou unavení Angličania v roku 1930 nechceli počúvať, čo sa skutočne deje v Sudetách alebo v Poľsku.
Chceli výhovorky, ktoré by im umožnili nebyť znepokojený a predovšetkým si želali niečo ako zdravý hlas rozumu proti "alarmizmu", šírenému "poplašníkmi" a "militaristami" ako bol Winston Churchill.
Keď sú ľudia ochotní prehltnúť očividné lži, keď sú ochotní zavrieť oči toľkým dôkazom, len aby si zachovali intelektuálny postoj, ktorý ich posúva na sociálnom rebríčku a spôsobuje, že majú lepší pocit sami zo seba, nemusíme sa veľmi čudovať, alebo diviť, prečo sú takí nedotknutí skutočnými dôkazmi a solídnymi argumentmi.
Samozrejme, čím alarmujúcejšie fakty "islamofób" takejto osobe predloží, čím viac násilia budete citovať a čím viac nechutných prepojení uvediete, tým obmedzenejší a nepríjemnejší sa im budete zdať.
Predkladáte mu všetky fakty, ktorým nechce čeliť. Ste onkológ, ktorý ho nachytal fajčiť, ste ten, ktorý videl, ako údajne čístému a preliečenému narkomanovi vypadla z batohu ihla. Predstavujete tie nepríjemné, škaredé, desivé myšlienky; v konečnom dôsledku sa stanete (vo freudiánskych pojmoch) Id, o ktorom predstiera, že neexistuje. Takže má tým väčšiu snahu potlačiť všetky informácie, ktoré sa mu snažíte postúpiť, aby sa lepšie uistil o vlastnej ušľachtilosti.
V skutočnosti sa stanete obetným baránkom pre všetky obavy, ktoré ste vyvolali - čo vysvetľuje, prečo oklahomskí metodisti a im podobní veria, že hrozba náboženskej tolerancie na Západe v skutočnosti pochádza od ... kresťanov.
Niektorých ľudí nepresvedčíte. Ale mnohých áno, ak budete šikovní. Tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť:
Focus on the Undecided
How to Approach a Conversation About Islam
How to Think Outside the Persuasion Box
Talk About Islam Among Non-Muslims
http://www.citizenwarrior.com/2011/01/wanting-excuse-not-to-become-alarmed.html