btw. ked uz aj najsamvacsi slovensky populista Jano Slota zacal o moslimoch ako o najvacsom nebezpeci pre kulturny svet (doteraz to boli Madari) asi na tom nieco bude :) Moja dcera je klasicka moderna blondina, zaujima sa len o parties, modu a chalanov. Bol som mierne sokovany ked zacala citat a diskutovat o mojich prispevkoch, dokonca si vytiahla z kniznice niektore knihy o tejto teme (napr. Browne Anthony - http://www.edisk.sk/stahnout-soubor/44136/Browne_Anthony-Uprk_rozumu.zip_1.14MB.html)

Jáj buóha do paróma jebem ti MohamedaAišinu bohoúskú!Káko si si to nazúl tých gumákov kuókuot spruóstý mohamedánski puójebány!Tákto vyparátený chcieš ísť jébať susedinu kuódzú??Náopák chumaj,NÁOPÁK!!!!!

Čo to tu vypisuješ za somariny blázon bláznivý!
Alah je výmysel a výplod chorého mozgu! Islam je satanská ideológia nenávisti, brutality a smrti! S. Arábia, Irán, kde bradaté zmije vytvorili pokriteckú a skorumpovanú spoločnosť!
Šarija je zoslaná samým diablom, satanom!
Ako sa opovažuješ tieto nehorázné bludy Mohameda vydávať za boží zákon! Alah a korán a islam sú chorý blud!
Jedine Ježiš Kristus, Boh, ktorý zostúpil z neba, a svojimi skutkami a príkladným životom ukázal, ako majú ľudia žiť a zvestoval pravdu o Bohu, skutočnom Bohu, nie nejakom alahovi, ktorý je len modlou!
Mohamed nespravil žiaden zázrak, nikoho neuzdravil, nevzkriesil z mŕtvych, ale dobíjal územia, dával vraždiť ľudí/ Chajbara/zotročoval ľudí, bol perverzný, brutálne dal popravovať a mrzačiť ľudí!
Ježiš nikoho nedal zabiť, neviedol vojny, neprepadával karavány, neukameňovával ženy, lebo povedal: Kto je bez hriechu, nech hodí prvý.
Hovoril o Bohu, ako milujúcom Otcovi všetkých ľudí, ale alah je brutálný a sadistický,v celom koráne sa nikto nedozvie, kto je to alah, ale akú brutalitu vyžaduje, toho je plný korán!
Boh nikde nedal žiadné nariadenia, právo trestné a iné, veď to je choré, islam znamená zotročenie človeka nezmyselnými príkazmi zákazmi, trestami a hovadinami.
Ježiš nás vystríhal, že prídu falošný prorci, ktorí zvedú mnoho ľudí a mal pravdu, prišiel Mohamed a pomútil ľudom rozumy satanskou, zločineckou ideológiou!!!
Máš to v hlave poriadne popletené a chorú zvrátenosť tu predkladáš ako niečo božie a vznešené, choď sa liečiť, ak už nie je neskoro!

Sahih Muslim Kniha 2, číslo 0458:
Abu Huraira zaznamenal, že Posol Alahov (pokoj s ním) ako povedal:
Keď sa ktokoľvek očistí kamienkami (po vykonaní potreby), musí použiť nepárny počet kameňov a keď ktokoľvek vykonáva ablúciu, musí si nos vymyť vodou a vysmrkať ho.

koľkými kamienkami si vytiera zadoček náš Turčínko Poničan? 5, 7? tešíme sa na dokonalé numerologické zdôvodnenie, lebo moslim má nasledovať (p)osla Sralahovho vo všetkom:)

No dočkám sa toho dôkazu,
Doteraz žiaden moslimský blázon mi nevie dať taký dôkaz.Miesto toho sa uchyľuje vždy len na bibliu, ako je poprepisovaná a pod. somariny. No napíš, čo je v novom zákone také protirečiace a nezmyselné, čo korán je plný takých nezmyslov.
A k modleniu sa "modle" soške Virgo Márie. Bol si v Turzovke? Fatime? Lúrdoch?
Ak nie, tak choď, aby si videl tie všetky, nespočetné množstvo ďakovných tabuliek za zázračné uzdravenia.Na týchto miestach, keď sa V. Maria zjavovala, tak ľud žiadal nejaký zázrak, aby uverili, čoho sa dostali. V Lurdoch to boli ruže v zimnom období a prameň s liečivou vodou, vo Fatime slnečný zázrak, v Guadalupe obraz, ktorý nie je maľovaný a v oku V. Márie je cez mikroskop vidieť biskupa a Juana Diega, ktorému sa V. Mária zjavila a tiež mu v zimnom období dala ruže pre biskupa, aby uveril.
http://www.google.sk/search?q=eucharistické+zázraky&hl=sk&biw=1366&bih=598&prmd=ivns&source=lnms&tbm=isch&ei=qaVoTsTYHYyG-wbs1ujLCw&sa=X&oi=mode_link&ct=mode&cd=2&sqi=2&ved=0CA0Q_AUoAQ#hl=sk&tbm=isch&sa=1&q=guadalupe&pbx=1&oq=guadalupe&aq=0&aqi=g2&aql=&gs_sm=c&gs_upl=241392l245069l0l246364l9l9l0l5l5l0l275l781l0.2.2l4l0&bav=on.2,or.r_gc.r_pw.&fp=f4850e6be56eb4a2&biw=1366&bih=598

http://www.youtube.com/watch?v=sCnSEyoqthM

http://www.kredo.sk/bforum/topic.asp?TOPIC_ID=1856

No vrah Mohamed neučinil žiaden zázrak, nič, len bludy hlásal, aby mohol vládnuť!
Páter Pio, veľmi známa osobnosť, ktorý mal Kristové rany, ktoré sa mu zahojili krátko pred smrťou, vedel predpovedať budúcnosť, rozprával s Ježišom, mal schopnosť bilokácie, teda byť na rôznych miestach naraz, keď sa niekto spovedal, hneď vedel jeho hriechy, ktoré tomu spovedajúcemu vopred začal hovoriť.
Čo s toho všetkého urobil Mohamed?
Páter Pio - 2 - Zázraky svätca
Pondelok, 03 Máj 2010 11:48 Balek Robert Príbehy - Skutočné príbehy

Páter PioPáter Pio mal dar jazyka. Nikdy neštudoval gréčtinu ani francúzštinu, ale z času na čas napísal svojmu duchovnému vodcovi v týchto jazykoch. Napriek tomu, že páter Pio od 13. mája 1918 nikdy neopustil mestečko San Giovani Rotondo, existujú dôkazy, že ho videli na mnohých miestach na celom svete (bilokácia). Páter Alesio sa ho žartovne opýtal, kedy pôjde do Lúrd. Páter Pio mu odpovedal: "Nemusím ísť do Lúrd. Chodím tam každý večer. Pannu Máriu Lurdskú vidím každý večer."



Inou zvláštnosťou bola vôňa, ktorá sprevádzala pátra Pia a vychádzala z jeho krvavých rán. Táto vôňa bola v protiklade s tým, že krv sa najskôr rozkladá, pričom zapácha. Kapucín John A. Schug: "Mnoho ľudí (verím, že sú ich tisícky) povedalo, že zacítili vôňu, ktorá sa nejakým spôsobom spájala s pátrom Piom."

Medzi tými, ktorí túto vôňu zacítili boli kňazi, laici, ateisti aj ľudia zo zámoria. Keď zacítili vôňu, nie vždy si spomenuli na pátra Pia. Mnohí z nich ani nikdy nepočuli, že takýto úkaz sa spája s ním. Boli to napr. vône ruží, kadidla, levandule, ľalií, fialiek, borovice a síry. Najmenej štyria lekári nám potvrdili tento jav.

Dr. Romanelli:

"Krv kvapkajúca zo stigiem pátra Pia má charakteristickú vôňu, ktorú zacítia aj ľudia be čuchu. Ak je krv zrazená alebo zaschnutá na nejakom odeve, ktorý mal na sebe, zostáva na ňom jeho vôňa."

Dr. Festa:

"Pri svojej prvej návšteve som mu vzal z boku kúsok plátna nasiaknutého krvou. Ľudia, ktorí sa viezli so mnou v aute, zacítili nezvyčajnú vôňu. Pritom nevedeli, že som vzal so sebou zvláštny kúsok plátna. Zacítili to napriek tomu, že auto bolo v pohybe a vnútri cirkuloval vzduch. Tento jav je v protiklade ku všetkým prírodným a vedeckým zákonom. Zachádza až za hranice možností logickej diskusie."

Dr. Amanzio Duodo:

"Dňa 15. februára 1950 som bol v rodine Battistu Bertola. Istý priateľ nám rozprával o veľkej pokore pátra Pia, keď nás zrazu a nečakane obklopila silná vôňa fialiek. Trvalo to asi pol hodiny, hoci dvere a okná boli otvorené dokorán. Neskôr nás oviala silná a ostrá vôňa parfumu."

Pani Mc Avoyová z Bronxu nikdy pátra Pia nestretla. Ťažko chorému bratovi prikladala na žalúdok kríž, ktorý požehnal páter Pio. Sadla si a zacítila krásnu, sladkú vôňu (zimozeleň). Po zápale pľúc už 23 rokov nemala čuch. Táto vôňa bola však prenikavá a zdroj vône nikde na okolí nenašla.

Medzi charizmy pátra Pia patrilo aj videnie do budúcnosti. Je napríklad známe, že pápežovi Pavlovi VI. predpovedal dva roky pred zvolením, že bude pápežom. Podobne predpovedal zvolenie za pápeža aj terajšiemu Svätému Otcovi Jánovi Pavlovi II.

V roku 1959 pri posväcovaní nového kostola v San Giovanni Rotondo k pátrovi Piovi pristúpila istá veľmi skľúčená pani z Neapola. Bola presvedčená, že vysviacka nového kostola je predzvesťou pátrovej smrti.

"Nie," ubezpečoval ju, "zomriem, keď budú posväcovať kryptu."

V nedeľu 22. septembra 1968 vysvätili kryptu. V pondelok o pol tretej ráno páter Pio zomrel. Všetci prítomní, vrátane doktora Salu, videli, že pátrovi stigmy úplne zmizli. Neostala po nich ani len jazva. Po smrti ho doktor Sala preobliekol, pričom cítil vôňu pomarančových kvetov. V priebehu jednej hodiny po smrti vyfotografoval páter Giacome jeho ruky, nohy a bok. Ostré zábery potvrdili, že sa mu po smrti rany vytratili z tela. Pokožku mal hladkú ako dieťa.

Zomrel v 81. roku svojho života. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo 160 000 ľudí. Pre svoje duchovné deti zanechal záveť niekoľko dní pred svojou smrťou v slovách: "Milujte Pannu Máriu a vzbudzujte u druhých lásku k Nej!"

Po jeho smrti, v roku 1970 do San Giovanni Rotondo zavítali tri milióny návštevníkov. Proces blahorečenia sa začal v marci 1983 a pápež ho vyhlásil za blahoslaveného v roku 1999.

Mnoho pútnikov sa na vlastné oči presvedčilo o existencii jeho stigiem. Mnohokrát ich fotografovali. Veľakrát sa o nich písalo v rôznych časopisoch. Bolo o nich vydaných mnoho kníh v rôznych jazykoch. Stav a charakter stigiem pátra Pia skúmali rôzni znalci a odborníci, medzi nimi Dr. Romanelli, šéflekár z nemocnice v Barlette. Prípad je spoľahlivo dokázaný, overený a faktograficky dôkladne spracovaný.

V roku 1967 pátra Pia navštívilo asi pol druha milióna ľudí. Od rána do večera sa chceli s ním zhovárať laici, kňazi, biskupi, kardináli, lekári, politici... Za 50 rokov nemal dovolenku ani jeden jediný deň. Obracal na vieru najskeptickejších a najateistickejších kritikov. Nikto by nevedel zrátať všetkých ľudí, ktorých tento múdry muž priviedol na vieru.

Často sa tvrdí, že ľudia dychtia po zázrakoch. Opak je pravdou. Popierajú ich, pretože nie sú ochotní zmeniť svoj život. Keby ich uznali, museli by uznať ich pôvodcu - Boha a jeho zákon.

Medzi nami žije aj veľa zatvrdilých Tomášov, ktorí by neuverili ani vtedy, keby zostúpil z neba sám Ježiš Kristus a mohli by vložiť prsty do jeho rán. Je však medzi nami aj veľa skutočných kresťanov, ktorí ku svojej viere nepotrebujú žiadne stigmy ani iné zázraky, lebo celý tento svet a život v ňom sú tým najväčším zázrakom, ktorý ich utvrdzuje vo viere.

Jednou z duchovných dcér otca Pia je Gemma di Giorgiová. Narodila sa v r. 1939 bez zreničiek v očiach - slepá. Keď mala 6 rokov, páter Pio ju požehnal a odvtedy začala vidieť. Ani dnes nemá zreničky. Dúhovky v obidvoch očiach má celistvé, bez otvoru, čo jej znemožňuje vidieť. Niet však nijakých pochýb o tom, že vidí. Vie na diaľku opísať predmety, zistiť presný čas z hodiniek, ktoré majú sklíčko, spoľahlivo môže sama chodiť po ulici, robiť domáce práce atď. Väčšina lekárov ju nazýva zázrakom prírody.

Otec Luis Andreau navštívil 8. augusta 1961 po tretí a posledný raz Garabandal. Chcel byť svedkom tamojších udalostí, ku ktorým bol skeptický. Poobede o 14.10 mali deti zjavenie a viackrát a naliehavo žiadali Pannu Máriu, aby dala nejaký dôkaz, keďže väčšina ľudí im neverila. Pred skončením zjavenia im Panna Mária povedala, že v ten deň budú mať ešte jedno zjavenie večer, čo bolo nezvyčajné.

V ten večer sa zjavenie začalo v kostole a pokračovalo na kopci pri píniách. Conchita sa znovu opýtala na dôkaz, lebo ľudia by neverili. Potom sa prihodilo niečo nezvyčajné a jedinečné. Otca Luisa, ktorý intenzivne sledoval dievčatá, náhle prenikol hlboký cit a ľudia začuli ako štyri razy s pohnutím a vysokým hlasom povedal: "ZÁZRAK!" Vyzeral veľmi vážne a tak pohnute, že jeden svedok povedal, že v jednej chvíli jeho tvár vyzerala ako jedna ,,veľká slza".

O ďalšej zvláštnosti si Conchita zapísala do denníka: "Videli sme ho. Nikdy sme v extáze nikoho nevideli, ale otca Luisa sme videli a Panna Mária nám povedala, že otec Luis ju vidí a vidí aj Zázrak." Panna Mária vlastne dala pomocou otca Luisa dôkaz. Otec Luis Andreau v ten deň zomrel na ceste autom domov. Jeho posledné slová boli: ,,Akú krásnu Matku máme v nebi! Aký dar mi dala. Toto je najšťastnejší deň v mojom živote!"

Panna Mária v jednom zo svojich zjavení povedala Conchite: „... a páter Pio tiež uvidi Zázrak." Páter Pio počas svojho života zaručil autenticitu zjaveni v Garabandale. Stretol sa s Conchitou v San Giovanni Rotondo v roku 1966. V posledných dňoch svojho života o tom rozprával so svojimi bratmi a pre Conchitu zanechal osobnú správu, ktorú zveril pátorvi Pellegrinovi. Správu, ktorá obsahovala závoj a ktorý mal páter Pio po smrti na tvári, odovzdali Conchite v oktobri 1968 v Lourdoch. Conchita sa vtedy čudovala, ako je to možné, že Panna Mária jej povedala, že páter Pio má uvidieť zázrak a on zomrel. Otec Cennamo, ktorý jej závoj odovzdal, jej povedal, že páter Pio zázrak pred svojou smrťou videl a povedal mu o tom.





http://mariaem.ic.cz/PATER%20PIO/PATER%20PIO.html

http://pekaraul.blogspot.com/2008/08/pter-pio_28.html

Terézia Neumanová:
TEREZIE NEUMANNOVÁ (1898-1963)
O Terézii Neumannovej sa dozvedáme z rôznych prameňov, tiež z knihy "Terézia Neumannová z Konnersreuthu" od Johannesa Steinera. /Vydalo vydavateľstvo Lúč Bratislava v r. 1995. Imprimatur: Mons. Dominik Tóth/.
Kniha poskytuje obraz života Terézie Neumannovej podľa autentických správ, denníkov a dokumentov. Autor knihy osobne navštevoval Terezku, jej rodinu a okruh jej známych i blízkych.
Terézia sa narodila 8. apríla 1898 v Konnersreuthe ako prvé z jedenástich detí, v chudobnej krajčírskej rodine.
V roku 1918 pri hasení požiaru si vykĺbila chrbticu, čo spôsobilo jej postupné ochrnutie. Odvtedy bola pripútaná na lôžko v rodičovskom dome. Pokusy o vyliečenie v nemocnici boli bezvýsledné. Uprostred marca 1919 sa k ochrnutiu pridružila úplná slepota. Chorobu znášala trpezlivo.
Každodenne sa modlila za blahorečenie Terézie z Lisieux. Keď sa tak stalo, 29. apríla 1923, Terézia sa o tom dozvedela v spánku, akoby sa bol ktosi dotkol jej podušky. Prebudila sa a odrazu videla. Opäť mohla čítať.
Ochrnutá však ostala naďalej, kŕče ešte zosilneli. Už mohla ležať iba na chrbte. Od dlhého ležania mala na chrbte a na nohách veľké rany. Ľavá noha začala hnisať, trvalo to pol roka. Lekár sa obával, že jej budú musieť amputovať nohu (apríl 1925).
Dňa 17. mája 1925 sa náhle posadila na posteli. S pomocou príbuzných urobila niekoľko krokov. Svojmu duchovnému otcovi - farárovi Naberovi povedala, že uvidela zázračne krásne svetlo, z ktorého sa jej prihovoril nejaký hlas a spýtal sa, či sa chce uzdraviť. Povedala, že pokladá za dobré všetko, čo prichádza od milého Pána Boha, ktorý najlepšie vie, čo je dobré. Potom ten hlas pokračoval:
"Dnes smieš zažiť malú radosť. Môžeš si sadnúť. Skús to, aj ti pomôžem. Môžeš aj chodiť, ale trpieť budeš ešte mnoho... Utrpením sa zachráni viac duší ako kázňami."
Keď 11. júna opäť šla do kostola, polovica dediny sa zhromaždila na trhovisku. V noci 30. septembra 1925 sa jej znovu ukázalo svetlo a vľúdny hlas jej oznámil, že odteraz bude chodiť bez cudzej pomoci. Ráno, na úžas rodičov, odišla do kostola.
Dňa 13. novembra 1925 prizvaný lekár Dr. Seidl zistil, že Terezka má zápal slepého čreva a hrozí jeho prasknutie. Prikázal, aby ju previezli na okamžitú hospitalizáciu a operáciu do nemocnice vo Waldassene. Podľa svedectva privolaného kňaza - farára Nabera, Terezka predniesla svoju prosbu:
"Svätá Terezka, ty mi môžeš pomôcť. Už si mi neraz pomohla. Mne je to jedno, ale počúvaj, čo robí moja matka."
Vtedy sa zasa ukázalo svetlo a prehovoril hlas:
"...aby svet spoznal, že existuje aj vyšší zásah, teraz ťa nebudú musieť rezať. Vstaň, ihneď choď do kostola a poďakuj Bohu!"
Terezka vstala a odišla do kostola. Na druhý deň ju vyšetril Dr. Seidl a jej zdravotný stav ho prekvapil.
Terézia Neumannová od septembra 1927 až do konca svojho života, čiže 35 rokov, žila bez akéhokoľvek jedla a nápojov! Jedinou jej stravou bolo každodenné sv. prijímanie. Už predtým, od Vianoc r. 1926, definitívne odmietala potravu. V júli 1927 bola Terezka (s jej súhlasom a na podnet ordinariátu v Regensburgu) pod prísnou kontrolou lekárskej komisie a štyroch sestier pod prísahou, celých 15 dní (človek môže bez potravy a tekutín vydržať maximálne 11 dní). Počas týchto 15 dní Terezku čo najprísnejšie kontrolovali podľa lekárskych a cirkevných smerníc vždy dve sestričky.
(Treba si uvedomiť zodpovednosť veriaceho človeka pri prísahe.)
Merali ešte aj ústnu vodu, kontrolovali všetky výlučky. Fotografovali krvácajúce stigmy, skúmali aj krv. Počas týchto 15 dní komisia nezistila nijaké prijímanie potravy! Na začiatku pokusu vážila 55 kg, po piatkovom utrpení jej váha klesla raz na 51 kg, inokedy na 52,5 kg a po ukončení experimentu opäť vážila 55 kg.
V posudku preláta Dr. Franza X. Mayra, vysokoškolského profesora chémie, biológie a geológie, sa píše:
"Teréziu Neumannovú poznám už takmer 11 rokov... Ani nevedomý podvod neprichádza do úvahy. Je psychicky zdravá. K vyšetrovaniu z r. 1927 Dr. Seidl a Dr. Ewald, ako aj príslušný biskupský úrad uvádzajú, že všetky štyri sestričky, ktoré vykonávali pozorovania, boli pod prísahou a svoju úlohu svedomito a bez výhrad splnili. V čase od 14. do 18. júla 1927 Terézia Neumannová neprijala nijakú prirodzenú, či už pevnú, alebo tekutú výživu. Vyšetrenie sa robilo v najhorúcejšej časti roka. Za normálnych okolností by sa u nej už o niekoľko dní dostavil mučivý pocit smädu. Predovšetkým by bola musela začať rapídne chradnúť už po prvom piatku v dôsledku väčšej straty krvi. Počas celého vyšetrenia u Terézie vôbec nezaznamenali pocity hladu a smädu. Bez váhania možno tvrdiť, že človek, ktorý tak skvele prežije 15-dennú úplnú hladovku, istotne nie je ani inokedy odkázaný na zvyčajnú stravu a že mu možno uveriť, keď tvrdí, že je schopný žiť i bez stravovania."
Eichstättský zubný lekár Dr. Richard Diener v odbornom posudku tvrdí, že v Terezkinej ústnej dutine nebola nijaká zvyčajná bakteriálna flóra, ktorú vnáša potrava. Usudzuje, že je vylúčené, aby prijímala potravu ústami.
V roku 1926 sa u nej objavili stigmy. Na nohách, na rukách, na boku i na tvári. Stigmy jej ostali až do konca života.
Jej ošetrujúci lekár - zdravotný radca Dr. Seidl z Waldsassenu, zmeral jej ranu na boku: merala 31 x 3 cm. Stigmy pokladá za pravé a podľa jeho názoru tieto mimoriadne javy nemožno vysvetliť čisto prirodzenou cestou.
Primárka Dr. Lea Ritterová z Regensburgu: "Stigmy s hystériou nemajú nič spoločné. Stigmy Terézie Neumannovej nemožno vysvetľovať ako prirodzené. S tým súhlasí aj dvorný radca, prof. Tschermak von Seyssenegg."
Posudok preláta Dr. Franza X. Mayra, ktorý vypracoval pre biskupa Michala Buchbergera: "Pokiaľ ide o stigmy (Terézie), musím zdôrazniť, že rany, ktoré jedenásť rokov ostávajú takmer nezmenené, ktoré sa nikdy nezapália a ani nehnisajú, na druhej strane však odolávajú všetkým liekom, nemôžu byť medicínske rany."
Páter Gemelli, rektor Katolíckej univerzity v Miláne, sa o Terezkiných stigmách vyjadril v tom zmysle, že nemohli vzniknúť ani umelo, ani sugesciou a že sa nezistili ani sklony k hystérii. Aj podľa pozorovaní Jeho Eminencie, kardinála Faulhabera, toto krvácanie nie je umelo vyvolané.
Sú známe prípady, keď sa Terézia Neumannová vo vizionársko -extatickom stave voľne vznášala nad zemou. Vo dvoch prípadoch poznáme miesto i svedkov. Na chóre kaplnky opátstva sv. Walburga v Eichstätte predstavená Benedikta von Spiegelová videla, že Terezka sa počas premenenia ocitla vo výške jedného schodu. Druhý prípad pozorovali pri vízii na sviatok Nanebovzatia Panny Márie - 15. augusta 1938 v kláštore Tirschenreuthe.
Terézia Neumannová mávala počas roka aj sto vízií. Vízie Kristovho umučenia, vízie podľa Evanjelií, zo života apoštolov a svätých, duší zomrelých, pádu anjelov, Nanebovzatia Panny Márie. Vízie jej umožňovali účasť na veľkých cirkevných slávnostiach - napr. na otvorení Svätého roku v Ríme, pri vyhlásení dogmy o telesnom Nanebovzatí Panny Márie, na slávnostiach v Lurdoch, v Lisieux a vo Fatime.
Extázy Terézie Neumannovej sa vyznačujú dôležitými znakmi, ktorými sa podstatne odlišujú od všetkých prirodzených stavov tranzu, vytrženia a pod. - uvádza arcibiskup Teodorowitz.
Farár Jozef Naber: "Bez váhania položím i život za pravdivosť mimoriadnych javov, ktoré som pozoroval na Terézii Neumannovej."
Terézia víziu nielen videla, ale aj počula. Ak si počuté zapamätala, mohla slová i zopakovať, a to v jazykoch, ktoré sa nikdy neučila. O tom svečí aj kardinál z Ernakulamy (India), Dr. Joseph Parecatilla. Vychádza pritom z osobných rozhovorov s Terezkou. Terezka mu po vízii na otázku odpovedala v aramejčine (jazyku, ktorým hovoril Kristus), Kristove slová. Napr.: "Aba beedak appareth ruhi," čo znamená: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha!"
Foneticky reprodukovala slová sv. Terézie, nazývanej Malá, ktoré povedala portugalsky.
Pri vízii Matky Božej v Lurdoch hovorila nespisovnou francúzštinou. Prof. Wutz a dr. Gerlich zistili, že slová zodpovedajú dialektu, akým sa hovorí v oblasti Pyrenejí.
Pri svätom prijímaní Terezke hostia v ústach zmizla bez prehltnutia, len čo bola vložená do úst. Potvrdzuje to kňaz Naber, viedenský židovský obchodník Dr. Benno Karpeles a iní.
Terézia zomrela 18. septembra 1962.
V r. 1982 regensburský biskup vydal dekrét, ktorým potvrdzuje prevzatie povinností, súvisiacich s procesom blahorečenia Terézie Neumannovej.
Medzi rokmi 1926 až 1962 za Terezkou prichádzalo denne i niekoľko sto osôb. Za deň rozprávala osobne asi s ôsmimi návštevníkmi. Celkove sa odhaduje, že Terezka poskytla rozhovor a útechu asi 50 000 návštevníkom. Asi 700-krát podstúpila piatkovú kalváriu. Státisíce ľudí hľadeli s vážnosťou, sčasti otrasení, na obraz jej utrpenia. Pri pohľade na krvou zaliatu tvár a krvácajúce stigmy sa nejednému vydrali slzy. K početným prípadom upevnenia viery u katolíkov i protestantov pribúdali oficiálne konverzie. Takto našiel cestu ku katolíckej Cirkvi aj lekárnik Bruno Rotschild, žid, ktorého neskôr vysvätili za kňaza.
Dr. Fritz Gerlich, šéfredaktor mníchovských novín, historik, príslušník protestantsko-kalvínskeho vyznania, si predsavzal, že odhalí akýkoľvek podvod, ak by sa v prípade Terézie vyskytoval. Do Mníchova sa vrátil ako biblický Pavol. Po ňom prestúpila na katolícku vieru aj žena a ich štyri deti.
Viedenský židovský obchodník Dr. Benno Karpeles sa nechal pokrstiť a krstnou matkou mu bola sama Terézia.
Mnohí návštevníci prišli len zo zvedavosti, no pri odchode navštívili chrám a prijali sviatosti. Arcibiskup Michael Buchberger z Regensburgu uvádza: "Návštevníci tu našli buď vypočutie, alebo odišli s útechou. Iní našli vieru a ďalší sa vo viere utvrdili."
Keď sa kňaz Naber opýtal Terezky: "Z čoho vlastne žiješ?", odvetila mu prosto: "Zo Spasiteľa."
Diecézny biskup. kardinál Dr. Rudolf Graber podčiarkol eucharistické pramene života Terézie Neumannovej, jej eucharistickú zbožnosť, ktorá potvrdzuje Ježišove slová, že (jeho) telo je opravdivý pokrm a (jeho) krv je opravdivý nápoj. Preto prvou výzvou života Terézie Neumannovej pre nás je uctievať a vzývať eucharistického Pána.
Takmer 40-ročné udržanie sa pri živote výlučne svätou Eucharistiou, jej intuitívne poznanie, vízia, ako Kristus zostupuje v okamihu premenenia, mystické vchádzanie a zachovávanie vo forme chleba v tele akoby boli novým dôkazom živej prítomnosti Krista vo Sviatosti oltárnej vloženým do našej pochybujúcej súčasnosti, aby nás povzbudili k veriacej odovzdanosti "skrytému božstvu".

http://magazin.atlas.sk/spektrum/zazraky-ktore-cirkev-nedokaze-vysvetlit/707199.html

Aké zázraky alaha mi dáš? Budem čakať, ak nedáš, tak islam a korán je podvod!
Len somár si môže myslieť, že islam ovládne Slovensko. Čítal si históriu?
Už sa islam o to pokúšal a vylámal si zuby.
Ľud Slovenska sa modlil k V. Márii a prosil o záchranu a Mária svojou mocou zahnala moslimských vrahov do pekla!
A tak to bude aj dnes, islam chce ovládnuť svet a tak aj skončí, bude zlikvidovaný z Božej vôle!

Čakám na dôkaz pravosti koránu a islamu.
So mnou si nezačínaj,lebo ťa tak dokrútim, ti moslimácký pajác, že nebudeš vedieť, čí si!

No vidno, že nevieš ani poriadne čítať, ani nemáš rozum, čím by si mohol rozmýšľať, znova si potvrdil, že korán má zničujúci vplyv na rozumné uvažovanie.
Inak by si sa dočítal, že kód je v 5 knihách Mojžišových, nie v novom zákone.
a to je len jeden článok, čo som tu zkopíroval, no dal som linky aj na iné články, tak si ich láskavo prečítaj.
Vieš, čo znamená, že Boh je všemohúci? Že Bohu nieje nič nemožné?

Ty si zamieňaš vieru s poverami, ktoré sa majú týkať nejakých zázrakov. Asi preto obaja vyznávame iné náboženstvá.