napísala Anna Mahjar-Barducci
31. Augusta, 2011 at 4:30 am

Vláda Hamasu v Gaze nevyplatila mzdy svojim 40 000 zamestnancov verejných a bezpečnostných služieb v júli. Vodcovia Hamasu potom sľúbili plné platby v Auguste, ale dokonca ani v tomto mesiaci nedostali všetci zamestnanci svoje mzdy. Reuters tvrdí, že Hamas popiera, že hnutie prechádza finančnou krízou, ale tvrdí, že "čelí problémom s likviditou, ktoré sú zapríčinené nerovnomernými príjmami z výberu daní v Pásme Gazy a zahraničnej pomoci."

Napriek tomu, podľa arabských médií je dôvod tohto nedostatku likvidity v zhoršení vzťahov Hamasu s Iránom.

Podľa diplomatických zdrojov, Irán údajne pozastavil pomoc Gaze, hlavne z pomsty za mlčanie Hamasu ohľadom nepokojov v Sýrii, najlepšom spojencovi Iránu.

"Irán obmedzil, alebo úplne zastavil svoje financovanie Hamasu potom, ako islamské hnutie, ktoré vládne v Pásme Gazy nedokázalo verejne prejaviť podporu sýrskeho prezidenta Bashara al-Assada" napísal Reuters.

Vedenie Hamasu nevydalo žiadne vyhlásenie, či už na podporu Assada, alebo proti protestujúcim, hlavne preto, lebo sýrsky režim sa nedávno brutálne prejavil v palestínskom utečeneckom tábore blízko prístavného mesta Latakia.

Sýrske sily začali páliť na tábor, pričom zapríčinili neznámy počet obetí a donútili 10 000 utečencov na útok.

Media Line z Jeruzalema napísali, že Basem Ezbidi, sýrsky politológ na univerzite Bir Zeit v Ramallahu povedal, že Hamas čelí svojej "najväčšej dileme", keďže má problém nájsť kompromis medzi svojimi konfliktnými záujmami: "Na jednej strane, Hamas nechce pád sýrskeho režimu", povedal Ezbidi Media Line; ale na druhej strane, ako dokáže ospravedlniť svoje strategické spojenectvo so štátom, ktorý zabíja Palestínčanov?"

Už v apríli saudský denník Al-Hayat napísal, že politické vedenie Hamasu dostalo príkaz opustiť Sýriu vzhľadom na svoj neutrálny postoj voči ľudovému povstaniu. Podľa správy Katar súhlasil, že bude hostiteľom šéfa politického úradu Hamasu, Chalida Mašala. Hamas napriek tomu obvinenia popiera a jeho politické vedenie zostalo v Damašku. Napriek tomu, podľa správ sú tu klebety, že Hamas môže preložiť svoj politický úrad z Damasku do Káhiry.

Tak isto sú tu klebety, že Irán začal financovať salafistickú skupinu v Gaze. Najextrémnejšie skupiny, hoci je ich v Pásme Gazy dosť, sú roztrieštenie a minimálne v tomto okamihu, s malou alebo žiadnou centrálnou koordináciou - čo sa samozrejme môže zmeniť. Hamas má protirečivý vzťah so salafistickými skupinami: občas sú voči nim represívni, občas ich použijú na dosiahnutie vlastných cieľov.

Politickí analytici sa zhodujú na tom, že tieto hnutia nemajú skutočnú šancu prevziať vládu nad Gazou, ktorá bude zatiaľ v spároch Hamasu.

Media Line tak isto oznámili, že Ayman Shaheen, politológ na Univerzite Al-Azhar v Gaze hovorí, že Hamas bude pružný pri prispôsobení sa novej politickej realite na Strednom východe: "Hamas je prešibaný. Vytvorí si nové spojenectvá, ktoré nahradia os Teherán - Damask - Gaza", hovorí Shaheen. "Katar je vždy otvorený Hamasu a je tu aj zblíženie s Egyptom."

Financie Hamasu sú neudržateľné bez externej podpory.

Minuloročný rozpočet Hamasu bol 540 miliónov dolárov; pričom z daní obchodníkov a tovaru z Izraelu bolo iba 55 miliónov dolárov. Okrem rôznych darov, zaslaných rôznymi krajinami z regiónu zostatok financií poskytoval Irán, ktorého ročná pomoc sa odhadovala v stovkách miliónov dolárov.

Irán má však aj ďalší dôvod na ukončenie finančnej pomoci Gaze: Samotná iránska vláda trpí finančnou krízou čiastočne kvôli sankciám, ale predovšetkým aj kvôli tomu, že má ťažkosti s udržaním ťažby ropy.

Tak, ako uviedol Financial Times, " Irán produkuje denne 3,7 milióna barelov ropy denne. Po rokoch neodstatočných investícií do infraštruktúry je však táto úroveň ohrozená.

Zástupca iránskeho ministra pre ťažbu ropy Mohsen Khojasteh-Mehr povedal, že krajina bude musieť investovať minimálne 32 biliónov dolárov, aby udržala svoju výrobnú kapacitu. Pokiaľ tak neurobia, ťažba poklesne na 2,7 milióna barelov denne do roku 2015."

Všetko naznačuje, že pokiaľ by sýrsky režim padol, Irán nie je ani politicky ani ekonomicky schopný brániť svojho životne dôležitého spojenca, Sýriu.

Politickí analytici pokladajú Sýriu za iránskeho trójkeho koňa v srdci arabského sveta. Bez Sýrie

Irán nikdy nebude schopný realizovať svoj sen o obnovenom perzskom impériu, siahajúcom až k stredozemnému moru, s Izraelom vymazaným z mapy.

Západ by si mal uvedomiť, že takéto priaznivé podmienky sa už nemusia vyskytnúť, mal by teda tvrdšie tlačiť na pád sýrskeho režimu.

Jeho pád by bol pravdepodobne smrteľným úderom hegemonickým ašpiráciám ajatolláhov a môže dokonca byť príčinou ich pádu. Na toto by bolo treba polovicu politickej a vojenskej rozhodnosti, ktorá sa preukázala proti lýbijskému vodcovi Muammarovi Kaddáfímu.

http://www.hudson-ny.org/2384/topple-iran-hamas-cairo