Francúzsky denník odhalil čierne na bielom trpkú skutočnosť - (minimálne) zásah Francúzska v Lýbii bol motivovaný ekonomicky...
Cui bono je zásada podľa ktorej sa odhaľujú motívy a príčiny dejov. Francúzsky denník Liberation získal prístup k dokumentu, ktorým si francúzska vláda už v 3.apríla 2011 písomne nechala od lýbijských povstalcov potvrdiť že 35% všetkých ropných kontraktov pôjde do Francúzska výmenou za bezpodmienečnú podporu dočasnej vlády. Business sprostredkoval vlastník Al Jazeera katarský emir. Je len zhoda náhod, že prepravu a predaj ropy Lýbie vykonáva Katar.

Lýbia aj keď vlastní len malé percento svetových zásob ropy, má výhodu teritoriálnej blízkosti ku Európe. Taliansko saturuje 25% spotreby a Francúzsko 15% spotreby práve ropou z Lýbie. Zmluvy sa nepripravujú zo dňa na deň, takže spätný pohľad na sled udalostí objasňuje že celá revolúcia bola dopredu plánovaná, koordinovaná a zrejme aj vyprovokovaná. Podporená najskôr politicky a finančne zo strany NATO, neskôr aj priamou ozbrojenou podporou vy(žne)užitím rezolúcie OSN o bezletovej zóne a zapojením jednotiek NATO keď sa ukázalo, že len vzdušná podpora nestačí.
Išlo len o neobmedzený prístup ku zdrojom Lýbie - či už sú to finančné alebo nerastné zdroje. Netuším, či sa niekto niekedy dozvie ako skončili lýbijské pohľadávky voči európskym krajinám (vraj okolo 200miliárd dolárov), tipoval by som vzájomnú dohodu o ich anulácii kvôli finančným nákladom na operáciu (Aká to irónia - Kaddáfi zvrhnutý za vlastné peniaze). Doteraz som len špekuloval ako je to vlastne s motívmi NATO, nesklamal som sa v tom, ako je svet zariadený pragmaticky. Demokracia a ochrana ľudských práv je len málo významné spojenie slov, suroviny a obchod je to, čo dnes hýbe svetom a geopolitikou.

Zdroj :
http://tinyurl.com/3szozdb

Čo sa týka hodnotenia Lýbie ako štátu a režimu, mám veľmi zmiešaný postoj. Na jednej strane krvavý a šialený diktátor, ktorý hlásal islamsko komunistické bludy avšak dokázal z ropných peňazí pre ľudí aj niečo vytvoriť. Tiež vládol umelému útvaru , ktorý vzhľadom na neexistenciu diferencovaných národov v Afrike, je dedičstvom koloniálnej éry. V tejto a podobných krajinách žije množstvo skupín obyvateľstva (kmeňov), ktoré necítia spriaznenosť v rámci štátu - Lýbie, ale ku svojmu spoločenstvu. V tomto klbku hadov je demokracia západného typu úplne nezmyselná a nie je životaschopná. Stabilný útvar vie zatiaľ zabezpečiť len iná jednotiaca idea než je národná - môže to byť napr. náboženstvo, kde sa objaví charizmatický imám, rešpektovaný naprieč celým spektrom kmeňov, alebo ozbrojená sila zvnútra, či zvonka. Rozhodne nepochodí demokracia ako pravidelná zmena ľudí na základe slobodných volieb a nejakých výsledkov vlády. Zvlášť keď je nemožné si predstaviť, že v tradíciách kmeňovej spolupráce bude zabezpečený výber vládnucich ľudí bez ohľadu na pôvod. Každá vláda bude jednoznačne preferovať tu skupinu obyvateľov, ktorá tvorí špičku, čo samozrejme s demokraciou nemá ani vzdialene nič spoločné.
Takže Kaddáfiho režim hodnotím ako výsledok možného. Na základe ropných peňazí vytvoril stabilný útvar, kde podplácaním a zastrašovaním ľudí si vytvoril rešpekt a každý odpor brutálne potlačil. Zároveň však dokázal v rámci určitého pokroku v životnej úrovni a masívnej propagandy dosiahnuť vnútorný súhlas s režimom u veľmi významnej časti spoločnosti. Podľa svedectiev ľudí, ktorí tam boli, viem, že samotní ľudia sa nemali zle, manuálna práca sa stala pre rodilého Lybijca dehonestujúca, lebo dostavali dosť peňazí a podpory na relatívne spokojný bezprácny život. Je pre mňa pochopiteľné, že ľudia nie sú na 100% presvedčení že povstalci sú jednoznačne lepšou alternatívou. Niečo ako masové protirežimné zhromaždenia ľudia v celej Sýrii bez ohľadu na možnú smrť v Lýbii neboli a postup povstalcov nebol podporený internou vzburou obyvateľov, ale len logistickej, pozemnou a vzdušnou podporou NATO. Zároveň nikto nevie kto povstalci vlastne sú, akú majú podporu u dôležitých skupín v Lýbii. Najhoršou alternatívou bude, ak sú to skutočné islamisti (ako sa hovorí), ktorí opanujú vládu na základe náboženstva a v takom prípade sa môžeme tešiť na druhy Irán hneď za rohom. Títo povstalci akceptujú NATO, len ak im pomáha vybojovať moc, hneď potom sa obratia a začnú ďalší z nekonečných džihádov do Európy.

Aká teda bude budúcnosť?

 Pozerám na to z egoistického hľadiska Európy - čo je a bude lepšie. Primárny záujem je pre mňa hlavne bezpečnosť a ekonomický osoh nášho teritória. 
Zorganizovať Kaddáfiho odstránenie pomocou islamistov z celej moslimánie je najhoršou alternatívou na ktorú mohli západniari prísť. Následná deštrukcia krajiny a príklon k radikálnemu islamu bude mat jedného vinníka. Nie anonymných islamistov ale predstaviteľov krajín a krajiny samotne ako je Anglicko, Francúzsko čí Taliansko. Povstalcov by som prirovnal ku pirátom s kráľovským patentom zo stredoveku, ktorí mali dovolené lúpiť a vraždiť, pokiaľ to konali na správnej strane a odviedli svoj povinný diel koristi panovníkovi. Zatiaľ mi to pripadá presne takto. Ľudia pociťujú nedostatok všetkého, nemajú elektrinu a situácia je zúfala, ale podľa sprav aj v novinách plyn už do Talianska tečie, lode už pripravujú naplniť ropou = svoje desiatky už piráti odviedli, teraz nastal čas si užívať korisť.
Cela "revolúcia" je umelým výtvorom vyprovokovaná externými silami, takže nemá logický smer a pokračovanie. Som pesimista, neverím v schopnosti ľudí v Líbyi, že budú vedieť efektívne spravovať štát a zdroje v ňom v prospech všetkých občanov. Venovať sa ochrane demokracie tam, kde nikdy žiadna demokracia neexistovala mi pripadá nepraktické. Ak sa ponechá Líbya sama na seba je len málo možnosti - opäť tyrania (bude tam tyran, ale bude to náš tyran...), občianska vojna, alebo sharia štát. Ani jedna z týchto možnosti mi nepripadá ako extrémna výhra. Jedine ak tam bude náš tyran, ktorý zabezpečí poriadok a ropa pre Európu, som ochotný priznať nejaké zlepšenie.
Tradície korupcie a snaha utrhnúť si pre seba a svoj kmeň čo najväčší kus žvanca nahráva tomu, aby sa po skončení Kaddáfiho diktatúry začal krvavý boj o moc. Myslím že to skončí podobne ako v Iraku, kde proti sebe budú stáť štruktúry - kmene, lojalisti a povstalci, Beduíni a Arabi, mestskí a vidiecki obyvatelia. V Lýbii síce bola obrovská nezamestnanosť, ale životná úroveň napriek tomu bola veľmi vysoká. Kaddáfi nedovolil obyvateľom iniciatívu a uplácal ich často spomínanými bonusmi - byty zadarmo, veľkorysé sociálne programy, neplatenie inkasa ako ho poznáme my apod. Ľudia nie sú zvyknutí starať sa o seba a svoju budúcnosť. Skončenie úplatkov zo strany režimu, pokračujúce boje, nemožnosť nájsť prácu doslova dokope státisíce ľudí kam ? No predsa do náruče pôvodcu "oslobodenia", do Európy. A chce mi niekto nahovoriť že Lýbijci známi svojou neochotou pracovať, sa naraz zapoja do pracovného režimu v Európe ? Ani náhodou. Značná časť z nich ostane na sociálnej podpore a komparácia so životom okolitej majority s vedomím ich sociálneho poklesu ich veľmi rýchlo privedie k spásnemu islamu, džihádu a boja za oslobodenie Európy od škodlivej viery a rasy. Často sa Líbya prirovnáva ku Kataru, ale napriek veľkému bohatstvu ktoré Líbya ma, ostane 90% obyvateľstva chudobnými. Dôvodom bude neexistencia systému, ktorý by distribúciu bohatstva medzi ľudí umožnil. Nebude žiadneho osvieteného panovníka a neexistencia zástupnej demokracie tiež nepomôže... Revolučné kvasenie bude zrejme ďalej prebiehať, hlavne ak sa začnú obohacovať jedinci a v priebehu par rokov vznikne nová vrstva kmeňových miliardárov.
To že sa niekde bude bojovať aj o dvadsať rokov ma z hľadiska osobného pohodlia vôbec netrápi. Ak však dôsledky eskalácie napätia a kmeňových vojen dosiahnu až do Európy, tak to problém bude... A som si istý, že minimálne nepriame dôsledky zažijeme tak ako som ich opísal - t.j. príliv utečencov a imigrantov, z ktorých značné percento bude mat len jediný ciel: Dobyť Európu, zničiť kafírov, pomstiť Kaddáfiho. Arabsky svet je vo všeobecnosti klbko vreteníc, ktoré držali na uzde ľudia ako Kaddáfi, resp. v Palestíne Izrael. Akonáhle sa klbko rozlezie, už to nikto viac dokopy nedá. Kaddáfi je masový vrah, avšak vzhľadom na hrozbu ďaleko väčšieho nebezpečenstva pre Európu ako takú, bolo lepšie nechať ho na pokoji. Tí humanisti ktorí obhajujú potrebujú šírenia abstraktnej demokracie zavádzajú výsledky špecifického dvojtisicíročného európskeho vývoja do regiónov, kde neexistuje absolútne kultúrna politická čí náboženská naväznosť na tieto tradície. Výsledkom je totálny chaos a namiesto demokracie vznik tyranie. Vždy uvádzam ako výborný príklad Cínu a Rusko. Gorbačov mechanicky prevzal do spoločnosti zakorenenej v absolutistickom štýle vládnutia demokratické schémy occidentálneho sveta a div sa svete - nastal chaos. Čína, ktorá ma s Ruskom spoločné viac ako Rusi s Európou, poučená vývojom v matičke Rusi žiadne opraty nepovolila a tento spôsob vládnutia zatiaľ funguje. Rozhodne ďaleko lepšie než v Rusku. Ľavičiari obdivujú ľudí ako Guevara, Mandela, Mugabe. Čo však okrem nič nehovoriacich sociálnych hesiel za sebou títo ľudia zanechali? Nie náhodou rozvrat spoločnosti a spúšť? Netuším ako budú na tuto dobu hľadieť naši potomkovia, ak sa však budú chcieť poučiť, asi by nemali skúmať našu dobu ale skôr o tristo rokov do minulosti, keď sa zakladali U.S.A. Princípy Constitution sú IMHO veľmi nebezpečné pre dnešných NWO predstaviteľov, ktorí s využitím lavicového multikulturalizmu uzurpovali všetky moc s výmenou za virtuálny pocit bezpečia ľudí.

Existuje riešenie?

Možno niečo, čo mnohí ľavičiari budú považovať za neokolonializmus - ozbrojený protektorát NATO. Ale ak to budú riadiť súčasní humanistickí socialisti, aj tak sa to zvrhne na ozbrojenú anarchiu pod krýdlami islamu. A koľko bude stáť nepretržitá prítomnosť pár desiatok tisíc vojakov v plnej zbroji s výhľadom par rokov (možno aj desiatok rokov?). Ak si poviete že to zaplatí ropa, potom sa pýtam koľko z toho ostane nejakej vláde a koľko ľuďom?
Osobne si myslím, že biely muž z Afriky nemal vôbec odisť... ešte pár sto rokov a naučil by ich demokracii ako ma skutočne vyzerať. Takto sa zmietajú od kmeňových vojen až po komunistické nezmysly. A nemyslím na exploatáciu priestoru Afriky, ale skutočnú výučbu podľa biblického - nedávaj hladnému rybu, nauč ho ako sa ryba chytá.
Bude však iróniou, ak získa moc ďalší diktátor a bude pokračovať v osvedčenej politike Kaddáfiho. Som zvedavý koľko z dnešných apologétov demokracie si potom prizná chybu úsudku. Budúcnosť je otvorená a netuším čo všetko v Lýbii prinesie.