napísal Khaled Abu Toameh
2. septembra, 2011 o 5:00 am

Prezident palestínskej samosprávy, Mahmúd Abbás sa chce zapísať do histórie ako líder, ktorý sa postavil Izraelu, USA a mnohým európskym národom tak, že požiadal Spojené Národy o uznanie palestínskeho štátu. Chce, aby sa na neho spomínalo ako na lídra, ktorý urobil pre svoj ľud historický krok, presvedčením viac než 122 krajín, aby podporili jeho nárok na štátnosť, ktorý chce podať na OSN.

Abbás je taký zúfalý, že je pripravený ísť do OSN dokonca aj vtedy, ak by sa takýto ťah ukázal byť kontraproduktívny pre jeho vlastný ľud. Za každú cenu sa chce tešiť sláve byť "prvým prezidentom Palestíny".

Rozhodol sa nevziať do úvahy právne názory medzinárodných expertov, ktorí mu povedali, že uznanie palestínskeho štátu OSN bude znamenať zrušenie postavenia PLO ako "jediného a zákonného" zástupcu palestínskeho ľudu.

Podľa týchto názorov, Organizácia na oslobodenie Palestíny, ktorú by nahradil štát Palestína, už nebude schopná vyhlasovať, že zastupuje milióny palestínskych utečencov, žijúcich po celom svete. Po vyhlásení palestínskeho štátu, OOP už nebude môcť povedať, že zastupuje utečencov, a teda nebude schopná žiadať "právo návratu". Podľa právnych expertov, inými slovami, milióny palestínskych utečencov prijdú o "právo na návrat" do svojich bývalých dedín v Izraeli.

Experti tak isto varovali Abbása, že palestínsko-izraelský konflikt sa môže zredukovať na púhe nezhody ohľadom územia a hraníc medzi dvoma štátmi a nezostane národnou, náboženskou a ideologickou konfrontáciou. To znamená, že konflikt sa už nebude odvíjať okolo dôležitých vecí ako je Jeruzalem, sväté miesta, osady, voda a utečenci.

76 ročného Abbása tieto dôsledky jeho OSN hry očividne netrápia.

A čo keď Američania pozastavia viac než 500 miliónov dolárovú ročnú pomoc Palestínčanom?
Koho zaujíma, že mnohí priatelia Palestínčanov v Európe radili Abbásovi, že táto jeho inciatíva poškodí mierový proces a ešte skomplikuje situáciu na Strednom východe?

A koho zaujíma, že dokonca aj niektoré arabské krajiny nesúhlasia s plánom uznania štátu?

Práve tento týždeň bolo v správach, že jordánsky kráľ Abdulláh II odporúčal Abbásovi znovu uvážiť uznanie štátu zo strachu, že to spôsobí stratu "práva na návrat" pre palestínskych utečencov.

Podobne ako zbytok arabských režimov, Jordánci sa boja, že palestínsky štát bude znamenať, že milióny, ktoré žijú v Jordánsku, Sýrii a Libanone v týchto krajinách zostanú. Utečenci sa nechcú vrátiť do palestínskeho štátu s hranicami roku 1967.

Oni sa chcú vrátiť späť do Izraela a toto je to, čo žiada OOP. Takže ak sa OOP stratí, utečencov už nebude nikto zastupovať.

Palestínsky štát nebude mať možnosť žiadať, aby mal jeho vlastný ľud právo ísť a žiť do inej krajiny - Izraela.

Arabi nechcú pomôcť Palestínčanom a radšej by boli, keby odišli, než aby ich museli absorbovať. Palestínčanov pokladajú vlády arabských štátov za problémovú populáciu a hrozbu stability týchto režimov.

Arabské krajiny, ktoré zaobchádzajú s Palestínčami ako s občanmi druhej a tretej triedy sa nevedia dočkať, kedy sa utečencov zbavia. Tieto krajiny, okrem toho vždy odmietali dať Palestínčanom plné práva a lepšie životné podmienky.

Ale Abbás sa stará menej o Palestínčanov a viac o svoj imidž. Jeho životopis je posiaty kopou chýb a nemúdrych rozhodnutí, hoci aj jeho politickí protivníci uznávajú, že je omnoho lepší, než jeho predchodca, Jásir Arafat.

Pred voľbami v januári 2005 Abbás sľuboval Palestínčanom dobrú vládu, demokraciu a koniec finančnej korupcie. Namiesto toho sa odvtedy obklopil mnohými bývalými Arafatovými kamarádičkami a úradníkmi, podozrivými zo sprenevery verejných financií.

Zásluhu na nedávnom ekonomickom rozkvete Západného brehu a vytvorenie vhodných štátnych inštitúcii má premiér Salam Fajád a nie Abbás a jeho Fatah. A preto Fatah nemá rád Fajáda: lebo získava slávu a preto, že kvôli nemu sa ťažšie kradne.

A preto žiarliví lídri Fatahu pracujú za scénou, aby jeho úspech rozdrvili na prach.

Abbas a jeho kamarila tak isto zablokovali zrodenie novej generácie mladších a charizmatickejších lídrov.

Rozhodovací proces v Ramalláhu pokračuje ako monopol Abbása a jeho piatich, alebo šiestich spoločníkov.

Za Abbása vládnúci Fatah prehral celé parlamentné voľby v roku 2006 - a o rok neskôr stratil celé Pásmo Gazy - a získal ho Hamas.

Abbás je osoba, ktorá je zodpovedná za to, že Palestínčania už majú dva štáty - jeden je na Západnom brehu a druhý je v Pásme Gazy.

Čo sa týka "demokracie" a "slobody prejavu", tieto pojmy v lexikóne tých, ktorí v Ramalláhu rozhodujú, neexistujú.

A s týmto neoslnivým záznamom teraz Abbás dúfa, že sa stane prvou medzinárodne uznanou hlavou palestínskeho štátu.

Lídri, ktorí zlyhali, by mali odstúpiť a vydlážiť cestu pre nové tváre.

Lídri, ktorí zlyhali by nemali byť odmeňovaní za to, že priviedli svoj ľud na okraj priepasti.

http://www.hudson-ny.org/2396/failed-leaders-presidents