napísal Mudar Zahran
31. januára 2011 o 4:30 am
V dôsledku protestov v Tunisku sa jordánska verejnosť a skupiny aktivistov zapojili do veľkých protestov proti extrémnym životným podmienkam a inflácii a žiadali odstúpenie vlády.
Čo je prekvapivé, Moslimské bratstvo bolo jedinou politickou frakciou v krajine, ktorá oznámila, že bude protesty bojkotovať.
Hoci sa to môže zdať prekvapivé pre tých mimo Jordánska, história vzťahov Jordánska s islamskými hnutiami naznačuje, že táto záležitosť je hodne odlišná od toho, čo údajne umiernená jordánska vláda po desaťročia hovorí.
Nie je žiadnym tajomstvom, že Moslimské bratstvo bolo vláde podstatne bližšie, než je každá zo strán - vláda aj Bratstvo - ochotná priznať. Na začiatok, Jordánsko je jednou z tých nepočetných krajín, kde je Moslimské bratstvo registrovanou charitatívnou organizáciou s legálnou politickou stranou.
Moslimské bratstvo bolo vždy preferovaným spojením jordánskej vlády na palestínsku majoritu. Hoci jordánska vláda izoluje Palestínčanov od akýchkoľvek politických aktivít a vylučuje ich z veľkej väčšiny civilných aj vojenských postov, Moslimské bratstvo funguje v jordánskej vláde desiatky rokov, pričom de fakto poskytuje politický kanál pre politicky nasmerovaných Palestínčanov, keďže tí majú od vlády zakázané akékoľvek politické aktivity, okrem vstupu do Moslimského bratstva.
Okrem toho, vláda v Jordánsku neustále Palestínčanom hovorí, že sú tu "hosťami" a nie domorodcami, z tejto krajiny - a to napriek tomu, že majú občianstvo - a preto by sa "mali niekedy vrátiť do Palestíny", čo je slovné spojenie, ktoré vyšší jordánski predstavitelia často citujú. Moslimské bratstvo tak isto podporuje ten istý koncept pre jordánskych Palestíncov po desaťročia, hovorí im, že by mali počkať, kým sa "Palestína oslobodí" a pokladať ich pobyt v Jordánsku za dočasný.
Fakt, že jordánska vláda vyhlasuje, že Palestínčania podporujú islamistov im dáva výhovorku, aby ich ešte viac vylučovali z politickej a legislatívnej reprezentácie. Takže palestínska majorita je preto kontrolovaná menšinou elít, ktorí sú takmer výlučne nepalestínskeho pôvodu, ako sú beduíni, Čerkesi a dokonca aj Sýrčania.
Za odmenu sa členovia Moslimského bratstva tešia v Jordánsku politickej, aj ekonomickej prosperite - majú ziskové charitatívne organizácie a pravidelne obsadzujú vysoké vládne a legislatívne pozície; pohľad do zoznamov jordánskych legislatívcov a predstaviteľov to potvrdzuje.
Dnes už monopol Moslimského bratstva na palestínskych politikov takmer zanikol. Palestínci ich prestali voliť vzhľadom na ich nekompromisnú podporu nevýhodných vládnych rozhodnutí, ako napríklad zvýšenie cien základných potravín a paliva, zvyšovanie daní a ďalšie praktiky politickej diskriminácie voči Palestínčanom.
Napríklad, Taher Masri, posledný palestínsky premiér Jordánska, jeden z hŕstky Palestíncov, ktorí sa dostali na túto pozíciu, stratil svoju pozíciu vďaka islamistickým členom parlamentu v roku 1992. Niet divu, že Palestínčania v Jordánsku začali namiesto toho podporovať sekulárnych palestínskych nacionalistov.
Napriek tomu Moslimské bratstvo dobre poslúžilo jordánskej vláde pri bránení rastu demokracie a zmeny v Jordánsku. Jordánska vláda vždy vyhlasovala, že palestínska majorita v Jordánsku podporovala islamistov, a preto, "pokiaľ by sa zaviedla demokracia; k moci by sa dostali islamisti." Takto propaguje Jorádnsko svoj útlak palestínskej majority a nedostatok demokracie ako niečo legitímne - v skutočnosti "nevyhnutnosť pre USA aj pre Izrael" aby sa predišlo prevzatiu moci údajne proislamistickými Palestínčanmi.
Doktrína sa ukázala ako veľmi efektívna pri presviedaní USA, aby tolerovalo Jordánsky útlak Palestíncov napriek štedrej pomoci z USA, ktorá bola pôvodne určená na lepšenie životných podmienok Palestíncov. Teraz už len slúži na financovanie rozmarného života jordánskej monarchie a vládnucej beduínskej elity.
USA sa pozerá na druhú stranu, keď jordánska vláda spreneveruje peňažnú pomoc, práve tak ako až príliš ľahko akceptuje vážny nedostatok demokracie v Jordánsku. Podpora izolácie údajných "palestínskych islamistov" dostala vážnu trhlinu, pokiaľ by aj boli palestínske proislamské sklony pravdivé ako aj totálny nedostatok transparentnosti.
Vyhlásenie, že Palestínci v Jordánsku podporujú islamistov neplatí. Väčšina vodcov a členov rady riaditeľov Moslimského bratstva v Jordánsku sú domorodí Jordánci, nie Palestínci.
Skôr sú to domáci Jordánci, ktorí podporujú v Jordánsku islamistov - nie Palestínčania.
Palestínska majorita v Jordánsku je vysoko vzdelaná, pozápadnená a vášnivo sa venuje obchodu a modernizácii - v kontraste s konzervatívnymi a tradične ortodoxnými rodenými Jordáncami, ktorí dávajú prednosť islamistom a otvorene vyjadrujú nepriateľstvo voči US a Izraelu.
V roku 2008 počet islamistických členov parlamentu poklesol v predchádzajúcom parlamente z 16 na 6, pričom zostali hlavne tí z nepalestínskych volebných obvodov. Pričom vo voľbách v roku 2011 dali Palestínci najväčší počet hlasov sekulárnym palestínskym kandidátom, ako je napríklad Chalíl Ateyah, ktorý vyhráva drvivo po sebe s viac než 20 000 hlasmi, ktoré sú z palestínskych utečeneckých táborov.
Druhé najvyššie skóre dosiahol palestínsky kresťan, Tarik Khoury, ktorého voliči boli hlavne palestínski moslimovia.
V posledných parlamentných voľbách jordánska vláda zmenila volebný zákon, pričom zabránila Palestíncom voliť v ich preferovaných volebných obvodoch, preto Tarik Khoury nebol schopný dostať hlasy moslimských palestínskych voličov z utečeneckých táborov pre seba. Khoury sa stal symbolom palestínskeho nacionalistického sekularizmu a vláda ho neustále obťažuje, vrátane záhadné obvinenie, ktoré sa objavilo z večera do rána, kde bol odsúdený na "dva roky žalára za vyhrážanie sa policajnému dôstojníkovi".
Zrejme si zachránilo tvár, Moslimské bratstvo v 2010 zabránilo svojim členom, aby kandidovali v parlamentných voľbách; napriek tomu kandidovalo šesť jeho členov, ale iba jeden z nich vyhral - v meste s nepalestínskou majoritou.
Avšak tajné pakty jordánskej vlády s islamistami siahajú ďalej než k Moslimskému bratstvu. V roku 2008, Muhammad al-Dahabi, mocný a agilný riaditeľ jordánskej tajnej služby, mal stretnutie s lídrami Hamasu. Podľa zverejnených telegramov cez Wikileaks z USA veľvyslanectva na Ammán a späť, jordánski predstavitelia nijako netajili ani sa necítili zahanbení svojimi zväzkami s Hamasom a dokonca ich pred americkými diplomatmi obhajovali.
Toto by nás nemalo prekvapiť, keďže Muhammad al-Dahabi, krátko pred svojim odchodom na dôchodok z jordánskej tajnej služby poskytol rozhovor prominentnému libanonskému denníku, al-Nahar, kde vyzýval arabské krajiny, aby podporili "hnutie odporu" a volal po oživení "prístupu odporu" voči Izraelu.
Al-Dahabi bol poverený všetkými protiteroristickými aktivitami Hášimovského kráľovstva, vrátane koordinácie s Izraelcami a Američanmi; dodnes je jeho meno v obehu ako kandidáta pre budúcu pozíciu v jordánskej vláde, možno aj ako premiéra.
Nedávno, vládou kontrolované jordánske médiá volali po užšej spolupráci s Hamasom; samozrejme, takéto výzvy obvykle odrážajú jordánsku vládnu politiku. Toto vyvrcholilo pri nedávnej ceste do Gazy, kde sa riaditeľ vojenských operácií jordánskych ozbrojených síl stretol s premiérom Hamasu, Izmailom Haníjom.
Jordánske lásky k islamistom sa dajú ľahko vysvetliť. Čím prominentnejší islamisti sú, tým viac môže Jordánsko vyhlasovať, že demokratizácia a viac práv palestínskej väčšine dokáže spôsobiť transformáciu na islamský štát. Takže kým Jordánsko vyhlasuje, že Palestínčania podporujú islamistov, Jordánsko môže brániť demokracii a utláčať svoju palestínsku väčšinu, kým využíva údajnú náklonnosť Palestíncov k islamistom ako strašiaka na vydieranie Západu a Izraela.
Fakt, že jordánski islamisti sú veľmi blízki vláde a volajú desiatky rokov
po zničení Izraela a Ameriky, by malo naznačovať, že Jordánsko sa v skutočnosti bojí demokracie - nie islamského fundamentalizmu.
Jordánsko by malo prestať používať islamistov ako strašiaka demokracie a súčasne sa s nimi potajomky spájať. Krajiny, ktoré sú zapojené do mierového procesu by si mali uvedomiť, že Jordánsko podporuje islamistov a povyšuje ich, a že väčšina Palestíncov nie je nevyhnutne proislamistická. Preto by bolo potrebné podporovať demokratizáciu Jordánska.
Demokratizácia Jordánska by mala ďalej podporiť regionálny mier a zníženie nepokojov. Jordánska manipulácia s faktami a jeho tajné spojenectvo s islamistami ohrozujú omnoho väčšie a hlbšie veci, samotný mier.
http://www.hudson-ny.org/1841/jordan-in-bed-with-islamists