Napísala Anna Mahjar-Barducci
16. Septembra, 2011 o 4:00 am
Alžírsko bude onedlho poriadať konferenciu s prítomnosťou západných diplomatov o nebezpečenstvách teroristických aktivít po arabských revolúciách. Hoci tu je, samozrejme nebezpečenstvo vynárajúich sa islamistov, ktorí môžu skutočne prevziať moc v regióne, alžírska vláda sa dá ťažko pokladať za vhodného účastníka vo veciach, týkajúcich sa buď boja proti terorizmu, alebo demokracie.
Keď členovia Kaddáfího rodiny, podľa správ médií ušli koncom augusta do Alžírska - keď druhá manželka Muammara Kaddáfího, Safia, jeho dvaja synovia Mohamed a Hannibal a jeho dcéra Ajša prekročili alžírske hranice a našli útočisko v susednej krajine - nielen lýbijskí rebeli pokladali alžírsku pohostinnosť voči Kaddáfiovcom za akt agresie, tento názor zdieľala aj alžírska opozícia, ktorá obžalovávala alžírsku vládu z pokusu o potlačenie akýchkoľvek populárnych demokratických nádejí.
Hoci alžírska vláda argumentovala, že dôvody, prečo poskytla útočisko Kaddáfího rodine boli iba humanitárne, dve vojenské diktatúry, Alžírsko a Lýbia mali 80 rokov minulého storočia rovnaký postoj k regionálnym otázkam -- vrátane želania premôcť Západnú Saharu, kontrolovanú Polisariom z Maroka a nepriateľstvo voči Izraelu.
Polisario
Polisario je politicko-vojenská organizácia, ktorá momentálne bojuje s Marokom o vládu nad bývalou Západnou Saharou, ktorá je v súčasnosti pod vládou Maroka a získať pre túto oblasť nezávislosť. Podľa zdroja z Lýbijskej prechodnej národnej rady (NTC), na francúzskom serveri geotribune.com, sily NTC prijali do svojich radov okolo 556 bojovníkov, patriacich k frontu Polisario.
Velenie Polisaria sa nachádza v alžírskom meste Tindouf, blízko hranice s Marokom. Africká tlačová agentúra vyhlasuje, že alžírska vláda stále podporuje Kaddáfiho v jeho pokusoch o nábor žoldnierov - zvlášť z Polisaria: "Alžírska vláda nešetrí úsilím o uľahčenie príchodu nových posíl pre Kaddáfího, aby zachránila jeho režim pred pádom a vyhla sa dopadom na stabilitu Alžírska, ktoré môžu vzniknúť z tohto pádu.
Hoci boli žoldnieri z Polisaria zajatí, hlavne v Zawiyi a v predmestí Tripolisu Bab El Aziziah, podľa geotribune.com boli zistené úplné dôkazy ich prítomnosti v Lýbii na alžírskom veľvyslanectve v Tripolise, ktoré napadli vzbúrenci 22. augusta. Podľa toho istého zdroja mnohí bojovníci Polisaria boli zabití počas bojov, ktoré predchádzali pádu Kaddáfího režimu, ostatným sa podarilo utiecť.
Prítomnosť militantov Polisaria, bojujúcich po boku Kaddáfího režimu bola popieraná od doby, kedy sa povstanie začalo.
Ako indikovala marocká agentúra "Maghreb Arabe Presse", zhruba dva týždne po revolte "Lýbijský režim zverboval časti Polisaria na potlačenie povstanie, ochranu hlavného mesta Tripolisu a dobytie miest pod kontrolou rebelov." Táto správa bola neskoršie potvrdená bývalým lýbijským ministrom pre imigráciu, Alim Errichim, ktorý sa spojil s rebelmi, a ktorý vyhlásil na washingtonskom TV kanáli El Mohajir, že "žoldnieri z Frontu Západnej Sahary Polisario bojujú spolu s pro Kaddáfiho silami vo vojne proti lýbijskému ľudu."
Marocko-americké centrum pre politiku oznámilo, že Errishi tak isto odsúdil členov Polisaria pre ich "pokrytectvo", že bojujú za slobodu a pokrokové ideály a potom sa pripoja ku Kaddáfího armáde žoldnierov.
v správach sa objavilo, že na začiatku lýbijského povstania samotný Kaddáfi priamo hovoril s Muhammadom Abdelazízom, lídrom frontu Polisario a požiadal ho o pomoc. Kaddáfí podporoval Polisario proti Maroku, finančne aj logisticky od polovice 70 rokov minulého storočia, pričom poskytol vybavenie pre celú armádu. Na Kaddáfího požiadanie sa viac ako 200 dobre vytrénovaných bojovníkov Polisaria, ktorí dobre ovládali techniky guerillového boja a vyzbrojení kalašnikovmi, granátmi a odpaľovačmi rakiet a naložili sa na terénne vozidlá, ktoré zamierili do Lýbie.
Prítomnosť žoldnierov Polisaria v Lýbii bola zdrojom napätia od začiatku povstania medzi NTC a Alžírskom. NTC obviňovala alžírske vedenie z aktívnej podpory lýbijského diktátora uľahčením tranzitu ozbrojených skupín do Lýbie. Kritika sa ozvala aj zo strany alžírskej opozície, napríklad zo strany politológa Lahouari Addi, ktorý povedal v rozhovore s francúzskym denníkom La Croix, že "žoldnieri z Polisaria by sa do Lýbie nedostali bez pomoci z Alžíru."
Uznanie NTC
Pod medzinárodným tlakom Alžírsko nedávno oznámilo, že by uznalo NTC, hoci alžírska vláda bola neustále proti bezletovej zóne nad Lýbiou. Zvrhnutie Kaddáfího alžírsky režim ťažko znáša, obáva sa toho istého scenára, ktorý by sa mohol zopakovať v Alžírsku. Alžírske noviny El Watan napísali, že alžírska diktatúra sa bojí o svoje vlastné prežitie a preto stála na strane tuniského diktátora Ben Aliho a stále podporuje Kaddáfího.
Alžírsko tvrdí, že dôvodom jej počiatočného váhania voči NTC nebolo to, že sa obáva demokracie, ale preto, že má obavy z prevzatia Lýbie islamistami. Tieto vyhlásenia znejú ako pokus o diskreditáciu NTC.
Samotný alžírsky režim má prepojenia na terorizmus. V mnohých prípadoch alžírska sekulárna opozícia kládla otázky, či sú islamistické skupiny manipulované, alebo kontrolované alžírskou tajnou službou.
Okrem toho, alžírska vláda podporuje Polisario, teroristickú organizáciu, ktorú v minulosti podporovala Kuba a s údajnými prepojeniami na Al Kajdu.
http://www.hudson-ny.org/2430/algeria-libya