Mýty o Mohamedovi - 2 Mohamedova cesta do Jeruzalema
Mýtus:
Mohamed cestoval do Jeruzalema
Pravda:
Moslimské napojenie na Jeruzalem je mimoriadne nejasné v porovnaní s judaizmom alebo kresťanstvom. V skutočnosti sa zdá, že je to hlavne kvôli tomu, že ho pokladajú za sväté tieto dve náboženstvá, tak si ho nárokujú aj moslimovia. Od dôb Mohameda až do dnešného dňa, islam bol viera „aj ja“, pokúšajúca sa zavesiť na šos náboženstva, na ktoré ašpiruje.
Oficiálnym dôvodom, pre ktorý si moslimovia nárokujú Jeruzalem pre seba – keďže do neho vpochodovali ich armády iba dva roky po Mohamedovej smrti – že ho ich prorok raz navštívil...
Nanešťastie, stalo sa to vo sne. Nie v reálnom živote. Bohužiaľ pre tých, ktorí si dnes žiadajú vládu nad celým Jeruzalemom, nie je jednoducho žiadny dôkaz, že Mohamedovo fyzické telo kedy cestu vykonalo.
Samozrejme, existuje mnoho dôkazov, že Mohamed vyhlásil, že to bol sen. V tom čase sa snažil presvedčiť pochybovateľov okolo neho, že patrí do línie židovských prorokov. Čo lepšie mohol povedať, že viedol modlitbu iných prorokov (Abraháma, Mojžiša, a Ježiša) v mešite, hoci v tom čase tam v skutočnosti žiadna mešita neexistovala?
Ajša, Mohamedova obľúbená žena neskoršie trvala na tom, že to nebola fyzická cesta (Ibn Ishaq 265) a v rámci islamu vždy existoval spor, či to bola fyzická alebo „špirituálna“ návšteva.
V tom čase sa Mekkánci Mohamedovi vysmievali za to, že navštívil Jeruzalem za jednu noc, keďže ísť tam a späť trvalo mesiac. V skutočnosti, „mnoho moslimov sa vzdalo svojej viery“ podľa jeho životopiscu Ibn Ishaqa (265). Ale keby Mekkánci boli bývali skutočne vedeli, aký veľký je vesmír, rozhodne by sa vysmievali Mohamedovmu vyhláseniu, že v tom istom sne navštívil brány nebeské – a je pochybné, či by mu toto bol vôbec niekto veril.
V “Proč nejsem muslim” od Ibn Warraqa mladý prispievateľ poznamenáva, že ak Mohamed opustil (neexistujúcu) mešitu v Jeruzaleme pred 1400 rokmi, pokiaľ cestoval rýchlosťou svetla cez ľadové vzduchoprázdno, ešte dnes, stále by neopustil našu galaxiu – tým menej by sa prepravil fyzickým vesmírom tam a späť. (str. 347). V tomto bode moslimovia (ktorí tvrdia, že islam je „najvedeckejším“ náboženstvom) netrvajú na idee, že Mohamed navštívil Jeruzalem „v duchu“, nech to už znamená čokoľvek.
Aby dokázal svoje vyhlásenie, nervózny Mohamed poskytol všeobecný popis mesta „zhora“ Abu Bakrovi, ktorý ho „potvrdil“ ako správny. Mohamed sa nemusel obávať o svojho najvernejšieho veriaceho, pretože Abu Bakr vyhlásil, že verí všetkému, čo jeho prorok povie:„Ak to povedal, potom je to pravda.“(Ibn Ishaq 265). (Toto bol ten istý muž, ktorý vydal svoju 6 ročnú dcéru za Mohameda, keď ho o to požiadal).
Zjavne si to vyžaduje slepú vieru veriť, že Mohamed cestoval do Jeruzalema či už „v tele“ alebo „v duchu“. Dokonca aj ak očividne ľahkoverný Abu Bakr skutočne rozpoznal niečo z toho v prorokovom popise, čo súhlasilo s jeho vlastnými spomienkami na mesto, je omnoho pravdepodobnejšie, že to bol výsledok niečoho, čo sám Mohamedovi rozpovedal zo svojich skutočných ciest za hranice.
Jednoducho tu nie je žiadny dôvod veriť, že Mohamedov sen bol niečo iné ako toto.