Napísal Sprengler

Sigmund Freud si myslel, že všetko je o sexe a napoly mal aj pravdu. Iba zriedkakedy je láska tak spirituálna že nerozbúri aj krv, keďže ľudské bytosti sa neskladajú iba z tela, ale aj z duše. Hoci sa to dnes pokladá za nezdvorilé, rôznym druhom lásky prináležia rôzne druhy sexu. Dokonca ani Peklo nedokáže odolať božskosti lásky, ako ukázal J.W. Goethe v najzábavnejšom skeči z celej literatúry: Jeho diabol, Mefistofeles je ochromený obsesívnou smilnou túžbou po cherubínoch, ktorých vyslalo nebo žiadať Faustovu dušuvo vrcholnej scéne drámy. Nebeská krása je to, čo mení mocného démona na úbohého starého zvrhlíka v obraze rozhodne nevhodnom pre nedeľné prílohy.[1]

Goetheho desivo presvedčujúci portrét pederastického diabla vo Faustovi (1832) vychádzal z básnikovho predchádzajúceho štúdia perzskej milostnej poézie pozdného stredoveku [2] kde ako pravidlo platí, že "objektom lásky nie je žena, ale mladý muž", podľa popredného perzského historika Ehsan Yar-Shater. Islamský mysticizmus (súfizmus) neskorého stredoveku je jediný prípad, kedy hlavný prúd jedného z hlavných svetových náboženstiev kázal pederastiu ako cestu k spirituálnemu osvieteniu. Je to dokumentované rozsiahlou literatúrou a väčšina je dostupná online.

Súfistické zbožňovanie predpubertálnych chlapcov "pretrvávalo v mnohých islamských krajinách až do veľmi nedávnych čias", podľa orientalistu Helmuta Rittera .[3] Afgánska záľuba v tancujúcich chlapcoch v ženských šatách, ktorú bolo dobre vidieť vo filme z roku 2007, Lovec drakov je posledným prejavom tejto súfistickej praxe, ktorá bola dlho potláčaná sunnitskou aj šítskou vetvou islamu. Súfizmus má v západnej popkultúre reputáciu jemnejšej a mäkšej vetvy islamu. Nie je to iný druh islamu, skôr mystická prax islamu, na ktorú platí "po ovocí ich poznáte".

Nie je isté, čo to vlastne je, ten "autentický súfizmus". Turecká organizácia Fetulláha Gulena tvrdí, že má milióny členov a nepochybne je najväčšou samozvanou súfistickou organizáciou na svete. Americký súfí konvertita Stephen Schwartz ju odmietol ako "sektu", [4] zatiaľ čo Michael Rubin z merican Enterprise Institute varuje, že Gulen sa môže stať tureckým Chomejním. Berúc do úvahy obrat Turecka do smeru politického islamu (Turecko v hrdle islamskej revolúcie?, 22. júla 2008) sa svet v blízkej budúcnosti naučí o súfizme hodne a bohužiaľ ho nemusí potešiť to, čo sa dozvie.

Na rozdiel od židovsko-kresťanského Západu, kde bolo manželstvo metaforou Božej lásky už od biblickej Piesne piesní, homosexuálna pederastia bola normou pre súfistických filozofov - básnikov zlatého veku islamu v Strednej Ázii. Pre kresťanov bola zemským náčrtom Božej lásky svadobná lyrika, ale v moslimskej Perzii to bola pederastická lyrika. Klasickí perzskí básnici, vrátane Háfiza [5] a Rúmího,[6] vzdychali po bezbradých chlapcoch, zatiaľ čo ich európski súčasníci písali sonety ženám. Niektorí apologéti vyhlasujú, že súfistická prax "kontemplácia bezbradého" bola cudným spirituálnym cvičením, ale egyptské príslovie varuje: "Cnosť chlapca je bezpečná v dome jeho otca, ale pokiaľ sa z neho stane derviš, buzeranti budú stáť v rade za ním."[7]

Súfistická pedofília sa nedá zavrhnúť ako pozostatok starých kmeňových praktík, ktoré islam často prebral, ako napríklad mrzačenie ženských genitálií. Mrzačenie genitálií je predislamská praktika, neznáma v starovekom aj modernom Západe. Hoci ju niektoré moslimské autority obhajovali s pomocou hadísov, nikto nikdy nevyhlasoval, že ponúka cestu k osvieteniu. Bohužiaľ, pedofili sa nachádzajú takmer všade. V prevažnej väčšine súfizmus vytvoril jednoznačnú spirituálnu skúsenosť z praxe, ktorá sa na Západe pokladala za trestný čin. Ale pederastia ako spirituálne cvičenie sa vo svojej podstate nelíši od kradmých praktík západných zvrhlíkov. Ako vysvetľujú psychiatri, pederastia je výrazom narcizmu, láskou k idealizovanému mladému obrazu seba samého.

Súfizmus hľadá zjednotenie s univerzom cez spirituálne cvičenia, ktoré majú viesť k tomu, aby sa individuálne vedomie rozpustilo v kozme. Nič však nie je narcistickejšie než kontemplácia kozmu, lebo ak sa zjednotíme s kozmom, to, čo milujeme v kozme je jednoducho idealizovaný obraz nás samých. Idealizovaný obraz seba samého je to, čo priťahuje starnúceho smilníka k adolescentnému chlapcovi. Toto je tajomstvo súfistickej, ako aj inej pederastie, pretože pederastia je extrémny výraz sebalásky. Toto je konvenčný psychiatrický názor; Freud napríklad písal o "základnom narcizme veľkej väčšiny pederastov...vychádzajúc podobne ako pri narcizme, hľadajú v mladých ľuďoch svoj vlastný obraz."

Súfizmus sa teší istej klesajúcej vlne záujmu v Amerike, kde je sebazbožňovanie národnou kratochvíľou. V protiklade k biblickému Bohu, kozmos je neškodná vecička na uctievanie. Vesmír, koniec koncov nie je nikto konkrétny a tí, ktorí chcú zlúčiť svoje vedomie s nikým konkrétnym nakoniec zostanú sami so sebou. Uctievajte kozmos a uctievate seba samého; uctievajte seba samého a nie je neobvyklé uctievať svoj vlastný idealizovaný obraz.

Nechcem tým tvrdiť, že dnešní súfí majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú pederasti než členovia akejkoľvek inej náboženskej denominácii. Bohužiaľ v tejto oblasti vládne tvrdá konkurencia. Karen Armstrong, populárna spisovateľka, píšúca o náboženstve o sebe tvrdí, že je súfí a mám z dobrých zdrojov, že nie je pederast. Nemoslimovia, ktorí prešli na súfizmus, ho pokladajú za istú všeobecne použiteľnú formu "spirituality", niečo ako Madonine bláboly o tom, čo si ona myslí, že je kabala. To mi pripomína vtip o čínskom čašníkovi v kóšer reštaurácii, ktorý hovorí perfektne jidiš, o ktorom vlastník reštaurácie povedal "myslí si, že sa učí anglicky". Nikto by nemal obviňovať Háfiza či Rúmího z náhodného záujmu amerických spirituálnych turistov.

Napriek tomu nie je úplná náhoda, že súfizmus je fascinujúci pre mladých Američanov, pohltených sebou samých, ktorí nemajú v láske požiadavky, ktoré na nich kladie zjavená viera. Mysticizmus tohto druho poskytuje zámienku na uctievanie saba samého pod maskou univerza. Ako povedal Rúmí (1207-1273), najuctievanejší zo súfistických filozofov-básnikov o svojom vlastnom spirituálnom majstrovi,
Prečo by som mal hľadať? Som to isté, čo
On. Jeho podstata hovorí skrze mňa.
Sám seba som hľadal!
Nehovorím perzsky a nedokážem posúdiť estetickú kvalitu Rúmího veršov, ktoré znalci pokladajú za elegantné. Jej obsah sa však redukuje napríklad na ten istý druh otrepaných fráz popovej spirituality Boh-je-všade-a-všetko-čo-musím-je-pozrieť-sa-do-svojho-vnútra,
Hľadal som Boha medzi kresťanmi a na kríži a tam som ho nenašiel.
Šiel som do dávnych chrámov modiel; nebolo tam po ňom ani stopy.
…
Potom som svoje kroky smeroval do Kaaby, útočiska mladých aj starých; Boh nebol ani tam.
Dal som sa na filozofiu a pýtal som sa na neho Ibn Sínu, ale nenašiel som Ho tam.
Náhlil som sa preto na miesto Prorokovej skúsenosti veľkej božskej manifestácie, "iba dva lakte" od neho, ale Boh nebol ani na tomto prevznešenom mieste.
Nakoniec som sa pozrel do svojho srdca a tam som Ho videl; nikde inde nebol.
Ak je cieľom lásky rozpustiť ja vo Všetkom, potom nie je rozdiel medzi egom a Všehomírom; ego a Všehomír sa stávajú tým istým a tak sa miluje vlastné ego. V súfizme nie je žiadny Iný, len naše vlastné ego škeriace sa na nás z univerza. Prijatie kozmu predpokladá zničenie individuality. V Goetheho dráme Faust vyvolá zosobnenie kozmu, Ducha Zeme a nedokáže zniesť pohľad na neho; Duch Zeme ho odmietne epigramom "Si ako duch ktorého si povolal - nie ja!" Na adepta, ktorý uspeje v splynutí s univerzom sa zosype nešťastie: stane sa z neho netvor, podobne ako Mefistofeles, dokonalý nihilista.
Láska ku všehomíru sa redukuje na modloslužbu seba samého. Je to radikálne iný druh lásky než láska YHWH alebo Ježiša, ktorí sú odlišnými bytosťami s osobnosťou, hoci ich nedokážeme dokonale pochopiť. Židovsko kresťanský Boh je ľudstvu známy skrze zjavenie a konkrétne samozjavenie cez lásku. Zjavený Boh dáva lásku ľudstvu ako Iný. Zjvenie nás neuisťuje, že Božské bolo stále v našom srdci. Nie je to vždy milá skúsenosť. Páli naše pery ako bozk serafa a hádže naše srdce do očistného ohňa. Otriasa, páli a premáha a mení nás - ale nerozpúšťa nás do kozmickej polievky. Naopak: rozširuje našu individuálnu osobnosť. Presne preto, že posilňuje našu jedinečnosť, láska v židovsko-kresťanskom svete môže byť veľmi bolestnou skúsenosťou.

Pre kresťanov a Židov, Boh sa zjavuje ako osobnosť a cez skutky lásky - Exodus a Vzkriesenie. V islame nič také nie je. Alah sa nezjavuje, to jest, nezostupuje na zem; namiesto toho, posiela z neba svoju príručku s pokynmi menom Korán. Alah zostáva neznámy a v konečnom dôsledku neodlíšiteľný od prírody v ktorej je zabudovaný. Individuálna ľudská osobnosť, konfrontovaná s touto totálne transcendentnou entitou sa skĺzava do bezvýznamnosti.

Mystické spojenie s nezjaveným a nepoznateľným Bohom si žiada istý druh zízania na hviezdy a na vlastný pupok, čo komunikujúceho privádza spať na staré dobré číslo jedna. Presne tak, ako povedal Rúmí, je to všetko vo vás, ako hovoria svojpomocné knihy. A to nás privádza späť k téme pederastie.

Muži a ženy sú tak odlišní, že zážitok heterosexuálnej lásky je analogický so spirituálnym stretnutím s božským Druhým. Láska je silná ako smrť, hovorí Pieseň piesní:
Na srdce si ma pritlač jak prsteň, sťa pečať na svoje rameno! Lebo láska je mocná ako smrť a vášeň lásky tvrdá ako podsvetie. Jej páľa - to ohňa plápoly, jej plamene, to Jahveho je žiar. Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia.
Nie je to len vášeň lásky, ktorá čelí smrti, ale
Strana 2 z 2
Súfizmus, sodomia a Satan
Napísal Spengler

plod lásky, zrodenie detí, ktoré zaháňajú smrť. Príroda očividne zariadila veci tak, že tieto dve predtuchy nesmrteľnosti sa vyskytujú spolu. Boh Židov a kresťanov sa stáva partnerom ľudských milencov: "Milenci nemôžu milovať ak nemajú spojenca proti smrti, ak je tu iba istota hrobu a ticha", píše Michael Wyschogrod. Ktokoľvek, kto bol niekedy zamilovaný do opačného pohlavia presne vie, o čom hovorím. Tí, ktorí si nepozreli Pieseň piesní, napríklad:

Láska nevesty a ženícha nie je úplne presne to isté ako je láska Boha a jeho zhromaždenia, ale vášeň silná ako smrť, ktorá spája mužov a ženy je analogická so stretnutím s Iným v osobe Boha.
Na úplne opačnom konci spirituálneho spektra stretávame pederastiu, ako základnú skúsenosť súfizmu. Podľa wikipedie, Ako súfistická prax spirituálnej realizácie a zjednotenia s Bohom bola praktizovaná meditácia, známa pod arabským názvom Nazar ila'l-murd "kontemplácia bezbradého", alebo šahíd-bazi "hra svedka" v perzštine, čo bolo praktizované už od počiatku islamu. Bola pokladaná za akt uctievania, ktorého cieľom bolo pozdvihnúť sa k absolútnej kráse, ktorá je Boh, cez relatívnu krásu, ktorou je chlapec.
Stredovekí Peržania neboli prví, ktorí praktizovali vyššiu sodomiu. Gréci zo 6. storočia prnl. dávali prednosť mladým chlapcom, rozmnožujúc sa z vlasteneckého návyku, pričom ich ženy zatvárali oči a mysleli na Atény. Adorácia mladosti je úplne odlišný spôsob, ako zachytiť z lásky pocit nesmrteľna. V gréckej legende bohovia premenili Narcisa na kvet, aby tak potrestali jeho pýchu pri odmietaní jeho mužských nápadníkov. Takže pederastia bola prítomná pri samotnom zrodení konceptu narcizmu.

Stredovekí Peržania vo svojom zápale Grékov prekonali. Háfiz, pokladaný za najväčšieho perzského básnika, napísal takéto verše ako
Môj miláčik je krásavec a mladík a obávam sa, že ma jedného dňa v hre
Biedne zabije a nebude zodpovedný podľa zákona svätého.
Mám štrnásťročnú modlu, sladkú a svižnú,
Ktorému je spln ochotným otrokom.
Jeho sladké pery stále chutia mliekom
A správanie sa jeho tmavých očí spôsobí prelievanie krvi. (Divan, č 284)
A o magiánskom baccha:
Ak magiánsky chlapec, nalievajúci víno takto zažiari
Urobím zo svojich mihalníc metlu, ktorou budem zametať prah taverny. (Divan, č 9)
Háfiz je typickým príkladom moslimských filozofov-poetov svojej epochy. Ehsan Yar-Shater píše:
A čoby pravidlo, milovaný (v stredovekej perzskej poézii) nie je žena, ale mladý muž. V prvých storočiach islamu nájazdy do Strednej Ázie vyprodukovali mnoho mladých otrokov. Otroci sa tak isto kupovali, alebo dostávali darom. Slúžili ako pážatá na dvore, alebo v domácnostiach bohatých, alebo ako vojaci a osobná stráž. Mladí muži, otroci, alebo aj nie, podávali víno na hostinách a recepciách a nadanejší z nich dokázali hrať na hudobných nástrojoch a viesť kultivovanú konverzáciu. Bola to láska k mladým pážatám, vojakom či učňom v obchode a remeslách, ktorá bola predmetom lyrických úvodov k panegyrikám od začiatkov perskej poézie a v gazaloch.[8]
Ako už bolo poznamenané, je veľmi ľahké odmietnuť pederastiu súfistických filozofov-básnikov ako kultúrny artefakt tradičnej spoločnosti spolu s mystickou praxou "kontemplácie bezbradého". Toto skôr zahmlí, než niečo vysvetlí z troch dôvodov.

Prvým je to, že tradičná spoločnosť je presne to, čo chce zjavenie c zmierniť. Hebrejská biblia odmieta pohanské praktiky, práve tak, ako sa Mohamed útočil proti pohanom. Napriek tomu nenájdeme jediný prípad hebrejského básnika, oslavujúceho homosexualitu, až samozrejme na konci 20. storočia v Tel Avive. Klasická perzská a arabská literatúra ňou prekypujú. Islam nedokázal vykoreniť pederastickú kultúru vrátane takmer všetkých popredných básnikov neskorého stredoveku inak, ako potláčaním sufistických siekt. Existoval istý počet dôvodov, prečo sunnitský aj šítsky mainstream prenasledoval súfizmus ale jedným z hlavných dôvodov bola citovan prax nazvaná "kontemplácia bezbradého", kde derviši hľadali spojenie s večnosťou ponorením sa do krásy pubertálnych chlapcov.

Po druhé, ten istý druh ľud, ktorí odmietajú požiadavky "organizovaného náboženstva" v prospech "slobodnej spirituality" urobili obranu homosexuality rozpoznávacím znamením ich generácie. Vyjadrite sa proti manželstvu gayov v Spojených štátoch a stane sa z vás pária v akejkoľvek pevnosti liberalizmu, zvlášť v univerzitných kampusoch. Neverím v kriminalizáciu dospelej homosexuality, tak isto ako neverím, že náhodne vybraný homosexuál je nevyhnutne lepšia osoba než náhodne vybraný homosexuál. Ale skúsenosť božskej lásky, ktorá sa odráža v láske mužov a žien a ich detí je základom spoločnosti a gay manželstvo by malo hrozné následky.

Po tretie, pederastia sa stala morom v častiach Západu a široko rozšírené zneužívanie detí spôsobilo krízu v katolíckej cirkvi. Je ťažké vyhnúť sa dojmu, že sexuálne výstrelky sú spojené s ústupom viery v osobného Boha, konkrétne v Ježiša, ktorý žil na zemi a bol ukrižovaný a vzkriesený v prospech sentimentálnej a nešpecifickej spirituality - niečoho, ako je súfizmus. Možno na Západe pôsobí to isté prepojenie medzi spirituálnym a sexuálnym narcizmom.

Poznámky
1. Mefistofeles sa obracia na chlapčenských anjelov:

Aké čertovské šťastie a to určite!
Je to snáď vlastný podklad lásky?
Celé telo moje v ohni sa kúpe,
Ledva dýcham, čo mi hlava horí. –
Pluješ sem a tam, zosadneš na chvíľku,
Pohybuješ svojimi sladkými údmi s pozemskou ľstivosťou:
Skutočne, vážny výraz ti pristane,
Ale stále by som rád videl malý úsmev!
To by mi bolo potešeím večným.
Ako vzájomný pohľad milenca, vieš:
Jednoducho zaobliť pery, tak sa to robí,
Ty, urastený mladík, mohol by si ma pomilovať,
To kňazské rúcho ti naozaj nepristane,
Ukáž trošku vášne a pozri sa sem!
Mohol by si byť tiež cudne nahý,
Toho dlhého odevu lem, tak skromný vo svojom stúpaní-
Odvracajú sa - a pri pohľade zozadu-
Tí malí lumpi sú teraz skutočne na zjedenie!!

Pozri http://www.tonykline.co.uk/klineasfaust.htm

2. Západovýchodný diván 1814

3. Pozri Oceán duše: Človek, svet a Boh v príbehoch Farída Al-Dína Attára,napísal Hellmut Ritter, John O'Kane, Bernd Radtke (Brill: New York 2003), str 516 a nasledujúce. Ritter cituje cestopis z roku 1936 z Albánie: "A ďalšia zvláštnosť: medzi Albáncami je rozšírená "láska ku kráse". Päťdesiat až šesťdesiat ľudí sa zjednotí v láske ku krásnemu mládencovi. Často si vypýtajú otcovo dovolenie ráno, vezmú chlapca so sebou a posadia ho na stôl. Každý sedí pred ním a zbožňujúco na neho hodiny hľadí. Títo mládenci sa volajú dilber. (pozn, prekl. v turečtine to znamená milenec). Sú oblečení ako dievča, t.j. s prsteňmi na rukách, v plisovanej hodvábnej košeli, s hodvábnym pásom a s klobúčikom, nasadeným na jednu stranu..."Komentuje Ritter "Keďže Albánsko bolo oddávna domovom súfistických rádov, nie je nemožné predpokladať, že aj popísaná prax je súfistického pôvodu.

4. http://www.prospect-magazine.co.uk/article_details.php?id=10273

5. Khwaja Samsu d-Din Muhammad Hafez-e Sirazi, prekvitalo v 14. storočí

6. Mawlana Jalal-ad-Din Muhammad Balkhi, 1207-1273

7. Wikipedia entry, “Pederastia v islamskom svete.”

8. Yar-Shater, Ehsan. 1986. Persian Poetry in the Timurid and Safavid Periods, in Cambridge History of Iran. Cambridge: Cambridge University Press 1986, pp 973-974.

(Copyright 2008 Asia Times Online (Holdings) Ltd. All rights reserved. Kontaktujte nás ohľadom predaja, syndikácie a pretlače.)


http://www.atimes.com/atimes/Middle_East/JH12Ak04.html
http://www.atimes.com/atimes/Middle_East/JH12Ak03.html