Napísal Robert M Cutler
Apr 5, 2012
MONTREAL - Turecko je piaty najväčší importér ropy z Iránu. Tých 200 000 barelov, ktoré denne importje z Iránu predstavuje takmer jednu tretinu jeho ropných importov a 7% iránskeho exportu.
Nový zákon v USA trestá zahraničné finančné inštitúcie, ktoré vstupujú do transakcií s iránskou centrálnou bankou, v následnosti na neústupnosť Teheránu ohľadom svojho nukleárneho programu, opakovaným prípadom nespolupráce s inšpektormi z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a následné odsúdenie v sérii rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.
Turecko nahradí importy iránskej ropy surovinou z Lýbie, keď jej Saudská Arábia odmietla zaručiť preferenčné zaobchádzanie. Podľa očakávania, Turecko sa bude snažiť o výnimku zo sankcií u amerického ministerstva zahraničia, ktoré takéto výnimky poskytlo Japonsku a 10 členom EU, ale iba potom, ako sa zaviazali na významné zníženia importov Iránu.
Turecký posun robí z Číny jediného významného dovozcu, ktorý sa zatiaľ oficiálne nepodriadil zníženiu importov z Iránu. Medzinárodná agentúra pre energiu odhaduje, že exporty Teheránu môžu poklesnúť až na jeden milión barelov denne v tomto roku, v dôsledku opatrení, prijatých EU, Čínou, Indiou, Japonskom a Južnou Kóreou.
Zatiaľ čo americkí diplomati chválili turecký posun, ktorý bol široko komentovaný na medzinárodnej úrovni, menej pozornosti sa venovalo návšteve premiéra Tayipa Erdogana v Teheráne v deň oznámenia, kde podpísal dohody o preferenčnom obchode, ktoré mali viac než zdvojnásobiť objem bilaterálneho obchodu medzi dvoma krajinami.
Táto dohoda sa podpísala niekde medzi stretnutiami Erdogana a jeho ministra zahraničia Ahmeta Davutoglu s iránskym prezidentom Mahmúdom Ahmadínedžádom a náboženským lídrom Ajatolláhom Sajídom Alim Chomeiním o situácii v Sýrii.
Podľa iránskej štátnej televízie, ako oznámila čínska spravodajská agentúra Xinhua, Chomejní povedal Erdoganovi, že Irán bude ďalej podporovať Assadov režim v Sýrii a je "výrazne proti akémukoľvek zásahu cudzích síl do vnútorných záležitostí Sýrie."
Napriek tureckej doktríne "nulových problémov" v zahraničnej politike sa problémy iba množia; úpadok regionálnej prestíže Turecka v záležitosti Sýrie, ktorá sa nedá rozriešiť bez spolupráce Iránu je len jedným z problémov, ktoré odmietajú zmiznúť. Davutoglu, ktorý je pôvodcom doktríny "nulové problémy" sa momentálne chytil do pasce kognitívnej disonancie, ktorá sa snaží zmieriť túto doktrínu s antagonizmom, ktorý vyžaruje z Iránu.
"Riešenia, vychádzajúce z Assadovho zotrvania pri moci nie sú realistické", povedal Davutoglu, ale Turecko a Irán musia "spolupracovať v tejto záležitosti", lebo regionálna rovnováha založená na nepriateľstve medzi Tureckom a Iránom je "neprípustná".
Politika je zdá sa, založená na predpoklade, že ostatné krajiny v regióne budú zdieľať preferenciu Turecka pre "nulové problémy", alebo ich presvedčí jeho príklad. Teraz si musí poradiť s faktom, že Irán preukázal svoje odmienutie patriť do akejkoľvek z týchto kategórií. Snaží sa to vyriešiť oddeľovaním protirečivých aspektov reality vo svojom myslení, aby nepodkopávali základný predpoklad, na ktorom vybudoval zahraničnú politiku krajiny.
Segmenty iránskej politickej elity, predstavované napríklad vplyvným a dlho pôsobiacim šéfom Revolučných gárd, Mohsenom Rezaiem len zvyšuju protitureckú kritiku. Reuters nedávno citoval Rezaieho, ktorý povedal, že istanbulské podujatie, plánované 13. apríla pre nukleárne rozhovory, medzi Iránom a piatimi stálymi členmi Rady bezpečnosti OSN plus Nemecko je nedostačujúce, lebo "môže vyvolať v protistrane chybný dojem, že Irán je oslabený a jeho postavenie je slabé."
Tým sa myslí to, že Rezaie pokladá Istanbul za nepriateľskú lokalitu pre takéto rozhovory. Nie je sám. Ten istý Reuters vydal správu, že Esmail Kowsari, člen parlamentu, obvinil Turecko, že sa hrá na posla USA a Izraela, zatiaľ čo hovorca parlamentu, Alí Laridžáni nazval istanbulské stretnutie "konferenciou na podplatenie Izraelu." Toto musí byť pre Erdogana a Davutoglua veľmi frustrujúce, ktorí vybočili zo svojej cesty, aby mohli odrieť Izrael pri každej verejnej príležitosti.
Napriek problémom, ktorým sa chce Davutoglu vyhnúť, zdá sa, že sa množia dokonca aj na bilaterálnej úrovni. Napríklad, Turecko kupuje zemný plyn od Iránu, pričom platí 423 USD za tisíc kubických metrov, čo je viac než platí akákoľvek iná krajina, hoci sú bezprostrední susedia.
Ankara sa dlho snažila dojednať nižšiu cenu, ale Teherán odmietol diskutovať o tejto záležitosti. V dôsledku uvedeného, Turecko bolo nútené obrátiť sa na medzinárodné arbitračné súdy, hoci iránska ústava zakazuje jeho vláde akceptovať, alebo zaviesť do praxe rozhodnutie takýchto tribunálov.
Civilný obchod medzi dvoma krajinami, ktorý sa odhaduje na 16 miliárd dolárov tohto roku nebude pravdepodobne zasiahnutý, hoci cieľ v čísle 35 miliárd dolárov ročne, vzývaný podpisom preferečnej dohody o bilaterálnom obchode s Teheránom sa nedosiahne.
Dr Robert M Cutler (http://www.robertcutler.org), ktorý študoval na Massachusetts Institute of Technology and The University of Michigan, pracoval vo výskume a učil na univerzitách v USA, Kanade, Francúzsku, Švajčiarsku a Rusku. Now senior research fellow in the Institute of European, Russian and Eurasian Studies, Carleton University, Canada, he also consults privately in a variety of fields.
(Copyright 2012 Asia Times Online (Holdings) Ltd. All rights reserved. Kontaktujte nás ohľadom predaja, syndikácie a pretlače.)
http://www.atimes.com//atimes/middle_east/nd05ak01.html