"Kdykoliv zrušíme verš nějaký či dáme ti naň zapomenout, přineseme jiný, lepší anebo podobný. Což nevíš, že Bůh je všech věcí mocen?

V ich interpretácii tohto verša (P:16), Tafseer Jalalayns hovoria, že Božím úmyslom pre tento verš je:

„Zrušiť nariadenia verša buď v jeho znení, alebo zachovať jeho znenie a zrušiť nariadenia, alebo spôsobíme, aby si ho ty, Mohamed zabudol, a odstránime ho z tvojho srdca“ (p16)

Baydawi hovorí na strane 22:

„tento verš bol daný kvôli židom a neveriacim ktorí hovorili, že Mohamed nariadil svojim nasledovníkom aby niečo robili, potom to zakázal, a potom im kázal robiť pravý opak. Abrogácia znamená vylúčenie čítania ako aktu uctievania alebo vylúčenie nariadenia vyplývajúceho z neho, alebo oboje.Zabudnúť znamená odstrániť zo srdca.“ 

Pozri aj Zamakh-shari in "al-Kash-shaf" (part I, p. 303). V časti 3 , str. 59 Suyuti hovorí: Abrogácia znamená odstránenie, ako je uvedené v kapitole Hadžž:52 a znamená to zmenenie.“

Vo svojej knihe „História islamského práva“ (str. 115) Dr Shalabi uvádza:

„Abrogácia je zrušenie niečoho a jeho náhrada niečím iným, ako povedal Ibn Hazm. oMoslimovia vo všeobecnosti súhlasia s tým, že k abrogácii v Koráne dochádzalo, ako je následne uvedené vo  vyššie uvedenom verši.

Toto vyhlásenie znamená, že Mohamed bol zvyknutý niečo vyhlásiť svojim nasledovníkom s tým, že mu to bolo zjavené anjelom Gabrielom, potom neskoršie (možno po niekoľkých hodinách) im povedal, že Boh to zrušil.Preto neveriaci zvykli hovoriť „Mohamed niečo dnes povie a zajtra to zruší" (pozri Zamakh-shari, part I, p. 303).

V Asbab al-Nuzul, str. 19 Suyuti hovorí, že

„Ibn Abbás sám povedal, že „niekedy mal prorok zjavenie v noci a potom ho cez deň zabudol a preto mu Boh zoslal tento verš. 2:106." 

Je prijateľné alebo normálne si myslieť, že Boh sa v priebehu noci rozhodne inak?Ibn Abbás nie je jediný, kto na tom trvá, pretože Ibn Umar povedal:

„Dvaja muži čítali súru, ktorú ich naučil Prorok Boží, ale napriek tomu jednej noci, keď vstali k modlitbe, nevedeli si spomenúť na jedno slovo z nej.Na druhý deň ráno išli za Prorokom Božím a povedali mu to.Povedal im "Je to jeden z tých, ktoré boli odvolané, takže zabudnite naň."(Pozri Itqan, 3:74). 

Takéto zvláštne správanie viedlo neveriacich k tomu, že Mohamed je klamár a nedostáva inšpiráciou od boha, ale zmení názor hocikedy sa mu to hodí alebo povie „Zabudol som ten verš, pretože Boh spôsobil, aby som ho zabudol a bol odvolaný.“Z toho vyplýva, že do Koránu bol zapísaný verš, týkajúci sa debaty, ktorá sa rozprúdila medzi Mohamedom a neveriacim.Verš hovorí,

„A keď sme dali jedno zjavenie na miesto iného - a Alah vie najlepšie čo zjavuje - hovoria "Ty si vymýšľaš" (16:101).

V tejto vyššie uvedenej knihe sa Dr. Shalabi pokúša obrániť koncept abrogácie.Poznamenáva,

„Boh mení svoje nariadenia podľa zmien času a okolností, z toho vyplýva abrogácia a nahradenie jedného verša druhým v Koráne (str. 116).

Čitateľ si môže ľahko uvedomiť, že táto obrana nemá zmysel a nebude stačiť, pretože okolnosti sa drasticky nemenia počas niekoľkých nočných hodín, ako vyhlasuje Ibn Abbás, ktorý hovorí, že verš bol prijatý počas noci a cez deň bol odvolaný. Dr. Shalabi v kontexte svojej obrany hovorí,

„Väčšina toho, na čo sa naráža v odvolaných veršoch sa týkala uľahčenia (nariadenia)“ (str. 117),

V časti 3, str. 69 "Iqtanu" Suyuti uvádza ten istý dôvod.Nechávame na čitateľa, aby rozhodol, či "Boh nepoznal okolnosti a situáciu svojich uctievateľov a ich schopnosti splniť to čo nariadil, keďže sa mu stalo zvykom vydať nariadenie alebo nadiktovať príkaz, potom zmeniť svoj názor a okamžite druhý deň ľahším nariadením alebo jednoduchším prikázaním?“Faktom je, že Mohamed neuspel v pochopení okolností svojich nasledovníkov, pretože nariadil niečo, potom to ďalší deň zmenil, keď zistil, že sa to zavádza príliš ťažko.Napríklad, Korán hovorí,

„Ó Prorok!Vyzývaj veriacich k boju.Ak bude medzi vami dvadsať odhodlaných , premôžete dvesto a ak tu bude sto odhodlaných medzi vami, prevládnete tisícnásobne nad tými, ktorí neveria.Teraz Alah uľahčil tvoje bremeno, pretože vie, že v tebe je slabosť.Takže ak je medzi vami stovka odhodlaných, premôžu dvesto.

Tento verš vždy mätie moslimov, keď bojujú proti Izraelu v snahe oslobodiť Palestínu a mešitu (al Aksá).

Verš hovorí, že Alah uľahčil (tvoju) úlohu, pretože vie, že máš slabé miesto!Nevedel Boh predtým, že každý má slabé miesto, keď im povedal "Každý z vás premôže desiatich?"Boh musel zmeniť názor a povedať „každý z vás môže poraziť iba dvoch"Suyuti hovorí,

„Keď Boh uvalil na nich, že každý z nich by mal premôcť desiatich, stalo sa to pre nich jarmom a nesplniteľnou úlohou.Preto Boh odstránil jarmo a od každého z nich sa žiadalo, aby bojoval proti dvom mužom.(Asbab al-Nuzul, str. 134). 

Baydawi (str. 244) a Dr. Shalabi (str. 117) s ním súhlasia.Iným príkladom takéhoto „uľahčenia" sa nachádza v súre 73:1,2,20.

ˇ“Ó ty, ktorý si sa zahalil do svojho rúcha, buď bdelý počas nočnej stráže, okrem malej chvíle“(73:1,2).  „Alah odmeriava deň a noc.Vie že ty ich nepočítaš a obracia to v milosť pre teba.REcituj potom z Koránu a bude to ľahké pre teba" (73:20).

Na str. 117 Dr. Shalabi spolu so Suyutim hovorí,

„Koránsky verš:„Postav sa k modlitbe v noci, ale nie celú noc“ bol zrušený na konci súry, potom bol znovu zrušený (zavedením) piatimi modlitbami".

Celá súra má iba 20 veršov.Jej začiatok je odvolaný na konci a jej koniec je nahradený príkazom piatich modlitieb, to znamená Odvolávateľ bol odvolaný.Vo vzťahu k týmto veršom Jalalan hovorí (str. 491),

„Keď Boh prikázal nočné modlitby, nohy moslimov napuchli, keď stáli počas noci v modlitbách, preto im Boh uľahčil "modlite sa tak dlho, ako sa vám dá."

Nevedel snáď Boh, že toto nariadenie bude pre moslimov obtiažne?Prečo im to hneď od začiatku nepovedal, predtým než im nohy opuchli?

Tretí príklad, ktorý patrí do tejto diskusie je koránsky verš „Boj sa Alaha tak, ako by mal byť obávaný“ (3:102).Toto nariadenie bolo zrušené jeho výrokom "Obávaj sa Boha tak ako si toho schopný."(64:16).Toto je vyhlásenie moslimských učencov (pozri Suyuti Asbal al-Nuzul, str. 277, Jalalan, str.53, 473, Dr. Shalabi, str. 122).na str. 53 Jalalan hovorí,

„Na základe autority Sa’id ibn Jubayra povedal, keď bol zoslaný verš „Obávaj sa Boha tak, ako by mal byť obávaný" stalo sa pre ľudí veľmi ťažké konať podľa neho, preto Boh usúdil, v nariadení aby uľahčil ľuďom "Obávaj sa Boha tak, ako vieš."

Otázka teraz znie, prečo Boh zoslal tento odvolávací verš po tom, ako moslimovia povedali Poslovi Božiemu „Kto tak môže urobiť?"Prečo bol zoslaný verš, rušiaci predchádzajúci iba po tejto námietke?

Verím, že tieto príklady sú dostatočné na podporu diskutovaných bodov.Pokiaľ niekoho zaujíma táto téma, odporúčame mu knihy od Suyutiho a mnohých iných autorov.Sú plné podobných príkladov.

Veríme, že dôvod za konceptom abrogácie je ten, že Mohamed zamýšľal uľahčiť svojim nasledovníkom vykonávanie rituálov islamu a modlitby, aby získal ich súhlas a uspokojil ich svojim učením.Ak niečo nariadil, čo sa neskôr zdalo pre nich príliš ťažké na zavedenie, a oni tomu odporovali, potom im okamžite „zľavil“ a vyhlásil, že to Boh mu nariadil zrušiť to, čo predtým povedal a všetky verše, ktoré recitoval boli nahradené novými.

Kedykoľvek zabudol, čo povedal svojim nasledovníkom, aby si ušetril rozpaky, vyhlásil, že odvolal to, čo im predtým odovzdal.Preto niet pochyby, že Mohamed zvykol zabúdať.To je jasné z vyššie uvedených príkladov a zaznamenaných príhod v Sahih Buchari (časť 3, str. 223 a časť 8, str. 91).Buchari hovorí,

„Ajša povedala, Prorok počul v mešite recitovať muža.Povedal „Nech sa nad ním zmiluje Boh, pripomenul mi taký a taký verš, ktorý som vynechal zo súry tej a tej.“

Takže Mohamed niekedy zabudol niektoré verše a jeho priatelia mu ich mali pripomínať, ale keď nenašiel nikoho, kto by mu pripomenul, vyhlásil, že boli odvolané.Vidíme to na príklade dvoch veriacich, ktorí prišli za ním, aby im pomohol spomenúť si na verše, ktoré ich naučil.Mohamed im povedal že verš "bol odvolaný a zabudnite naň".Takže abrogácia v Koráne bola spôsobená zábudlivosťou alebo uľahčením úloh moslimov.

Zábudlivosť je priamo spomínaná vo verši, ktorý sme uviedli na začiatku tejto diskusie (Súra 2:106) a bolo to interpretované moslimskými náboženskými učencami tak, že Boh spôsobil, aby Mohamed zabudol a odstránil z jeho srdca to, čo mu zjavil predtým, ako pripúšťa Ibn Abbás, ktorý bol jedným z najbližších Mohamedových priateľov.

Isto nikto z nás neverí, že Boh trpí nestálou mysľou a mení svoj názor každých pár hodín.Môžeme veriť že to Mohamed sám bol zábudlivý a stalo sa mu zvykom meniť svoj názor tak, aby potešil svojich nasledovníkov.

 

Bez výnimky všetci moslimskí učenci konštatujú, že abrogácia neznamená iba zrušenie, vynechanie alebo náhradu verša iným veršom, ale zahŕňa aj zrušenie ustanovenia verša bez zrušenia jeho znenia v Koráne (pozri Shalabi, str. 119) "Iqtan" časť 3 str 63), Ibn Hazm v "Nasikh a Mansukh" a iní.Na troch stranách nám Suyuti uvádza mnoho príkladov, ale Dr. Shalabi, ktorý je profesorom histórie islamu s ním nesúhlasí v niektorých príkladoch.Povedal:

„Som osobne naklonený povedať, že v Koráne sa nenachádza až tak veľa abrogácií“ (str. 118).

Skutočne nás nezaujíma, či bolo odvolaných veršov pár alebo veľa, to čo nás zaujíma je samotný koncept.Prekvapuje nás, ak bol verš odvolaný alebo zrušený, prečo jeho text potom zostal v koráne a má sa čítať.Suyuti sa pokúša odpovedať na túto otázku „Aby moslimovia boli odmenení kedykoľvek ho budú čítať „ (časť 3, str. 69).Zdá sa, že zbytok KOránu nie je dostatočným čítaním na získanie odmeny, alebo ako keby bolo možné získať odmenu dlhšou recitáciou dokonca aj veršov, ktorých ustanovenia boli zrušené a nie sú už viac platné! !

Už sme sa zmienili niekoľko príkladov, týkajúcich sa tohto typu abrogácie, ale teraz je vhodné spomenúť všetky verše, ktoré hovoria o mieri a odpúšťaní neveriacim.Tieto verše boli všetky odvolané inými veršami, ktoré vyzývajú k vojne.Všetci náboženskí moslimskí učenci potvrdzujú tento fakt, ktorý sme uviedli v kapitole 1.Takže nikto by nemal veriť že Korán vyzýva k mieru, pretože všetky tieto „mierumilovné“ verše sú v ňom uvedené.Všetky boli odvolané, tak ako moslimskí učenci potvrdzujú.Suyuti ohľadom toho hovorí,

„Nariadenie pre moslimov, aby boli trpezliví a odpúšťajúci bolo vydané vtedy, keď ich bolo málo a boli slabí, ale keď zosilneli, bolo im nariadené bojovať a predchádzajúci verš bol zrušený“ (časť 3. str 61).

Ibn´Arabi povedal „Verš "Meča" odvolal 124 veršov" Str. 69).

Čo je druhým typom abrogácie?Je to veľmi zvláštny typ abrogácie, omnoho zvláštnejší než predchádzajúci, pretože ruší recitáciu, ale ponecháva v platnosti ustanovenie, to znamená je platný.Ak sa čudujete a pýtate čo je za tým, zistíte, že Suyuti sám si položil túto úplne logickú otázku a pokúsil sa na ňu odpovedať.V časti 3, str. 72 hovorí

„Recitácia niektorých veršov bola zrušená, hoci ich ustanovenia zostali zachované.Niektorí ľudia sa ohľadom tohto pýtajú „Prečo potom bolo potrebné zrušiť recitáciu a ponechať v platnosti ustanovenie?Prečo nebola recitácia ponechaná, takže zavedenie ustanovenia a odmena z recitácie by boli znásobené?Niektorí odpovedali „Je to preto, aby sa ukázal rozsah poslušnosti národa pred uprednostňovaním určenej cesty“ (Al Itqan

. Pozri aj právne názory šejka Kiška, časť 4 str. 64. Šejk Kišk pripúšťa tento zvláštny typ abrogácie).

Suyuti na týchto stránkach uvádza mnoho príkladov tohto zvláštneho typu abrogácie.Je očividné, že je to úplne nezmyselné, odvolať a zrušiť istý verš a zachovať jeho ustanovenie.Ohľadom záležitosti poslušnosti, tá sa dá dokázať mnohými inými spôsobmi mimo tejto čudnej záležitosti.Vo svojich príkladoch, ktoré Suyutu uvádza ohľadom tejto abrogácie, vychádza z výrokov ’Umar ibn al-Khattaba.

 

1) Odvolávajúci verš predchádza odvolávaný

V časti 3, str. 69 Suyuti poznamenáva

„V Koráne nie je žiadny odvolávateľ (verš) bez toho, aby za ním nebol odvolávaný verš, okrem týchto dvoch veršov, zatiaľ čo niektorí pridávajú aj tretí verš a ďalší aj štvrtý (Al-Iqtan).

Potom Suyuti uvádza tieto verše.Povedali by sme mu, že aj keby to bol iba jeden verš (nie štyri), táto záležitosť je nepochopiteľná a neakceptovateľná.Prečo by mal odvolávací verš (podľa ktorého sa majú moslimovia riadiť) predchádzať odvolávaný verš?Ako môže odvolávací verš zrušiť niečo, čo ešte nebolo ustanovené, a potom, ako je možné že bol zjavený odvolávací verš a zaznamenaný v Koráne?Prečo by mal byť zaznamenaný, ak už bol odvolaný?

2) v časti 3, str 70 sám Suyuti pripúšťa takúto zvláštnu a prekvapujúcu situáciu.Uvádza:

„Jedným zo zázrakov abrogácie je verš, ktorého začiatok bol odvolaný jeho koncom.Na svete nie je nič takého.Nachádza sa v súre Stola 105.

Toto je Suyutiho vyhlásenie, ktoré som citoval od slova do slova.

3) Mohamedove tradície (výroky a skutky) odvolávajú korán. Väčšina moslimských náboženských učencov potvrdzuje, že toto sa skutočne stáva a nedá sa to poprieť.Jedným z príkladov by mohlo byť kameňovanie ženatého cudzoložníka.Korán hovorí iba o bičovaní a vyhnaní cudzoložníka, ale Mohamed samotný ukameňoval niekoľkých cudzoložníkov.Takže, kameňovanie ženatých/vydatých cudzoložníkov/cudzoložníc a nie ich bičovanie sa stalo islamským zákonom.Dôvodom je to, že Mohamed tak povedal a tak urobil.Z toho výplýva Suyuti (časť

3, str. 60) ako aj Dr. Shalabi (str. 121) povedal, že Mohamedove tradície odvolávajú korán. Toto je tak isto názor Ibn Hazma a Al-Shafiho. K tomuto Dr. Shalabi hovorí (strana 121).

„Boh je zdrojom ideí, či už sú zahrnuté v Koráne alebo v jednom z Mohamedových hadísov (tradícií), ktoré sú inšpirované Bohom a nie sú zaznamenané v Koráne.“

Veríme, že niečo takého zodpovedá normálnemu islamskému mysleniu, pretože také veci sa stávajú, ako sme uviedli predtým, ale nevieme pochopiť prečo tieto inšpirované tradície, ktoré Mohamed prijal, neboli zaznamenané v Koráne. Z toho vyplýva, takéto verše by mohli odvolávať iné verše, zvlášť ak Korán hovorí „Nedáme ti odvolať verš bez zjavenia nového, lepšieho alebo jemu podobného.“

Tak isto nerozumieme vyjadreniu „Dáme ti zjaviť lepší“, čo by znamenalo, že je tu niečo lepšie ako Slovo od Boha?Chápeme, že by mohlo byť niečo podobné, ale lepšie?Toto je niečo, čo nevieme pochopiť alebo porozumieť tomu.

Predtým, než uzavrieme subjekt abrogácie koránu, sú tu ešte dve veci, ktoré je hodno zmieniť.

Po prvé, nesúhlas medzi moslimskými náboženskými učencami ohľadom odvolaných veršov napriek vážnosti a dôležitosti tejto záležitosti.Suyuti a Dr. Shalabi (spolu so všetkými moslimskými učencami a kronikármi) súhlasia s veľmi dôležitým dialógom, ktorý sa odohral medzi ’Alim ibn Abi Talibom a jedným z vykladačov práva, ktorý ukazuje dôležitosť poznania odvolávajúceho a odvolaného verša.Na strane 120 Dr. Shalabi hovorí

„Ibn Hazm hovorí o nutnosti poznať odvolávajúci a odvolávaný verš v Koráne a že táto znalosť je nevyhnutnou podmienkou právneho osobného názoru (Al –Ijtihad).Bolo zaznamenané že Imam ’Ali saw Sa’id ibn al-Hasan zasadal ako sudca v Kúfe (Irak).Opýtal sa ho „Poznáš odvolávajúci a odvolávaný verš?Sudca odpovedal „Nie.“ potom mu povedal „Si zatratený a zatracuješ aj iných.“

Bezpochyby, ak sudca nepozná odvolávajúci a odvolávaný verš, môže vysloviť rozsudok vychádzajúci zo zrušeného nariadenia.Moslim by sa mohol opýtať, aký je v tom problém?Problém a podstata záležitosti je v tom, že nikto presne nevie, ktoré sú odvolávacie verše a odvolávané verše.Učenci sa rozchádzajú v názore na počet odvolaných veršov.Na strane 118 Dr. Shalabi hovorí

„Niektorí učenci, ako Ibn Hazm vo svojej knihe „Odvolávajúci a odvolaný" preháňajú záležitosť abrogácie do rozsahu, ktorý je neúnosný dokonca aj pre linguistické chúťky.Preskúmal korán kapitolu po kapitole a ukázal odvolávacie verše a odvolávané verše v každej z nich.Nesúhlasíme s ním v tomto postupe.“

Potom v tej istej knihe „História islamského práva“ hovorí:

„Musíme zdôrazniť, že odvolávací verš a odvolávaný verš sú lúčom svetla pre študentov histórie islamského práva.Budeme citovať Suyutiho, pretože bol striedmy vo svojom volaní ohľadom abrogácie.Snaží sa zavrhovať nadmernú abrogáciu.Hoci Suyuti verí, že je asi okolo dvadsať odvolaných veršov, stále s ním v tejto veci nesúhlasíme.

Takže čo by mali urobiť študenti islamského práva a sudca v Kúfe?Ibn Hazm zaznamenal množstvo odvolávajúcich a odvolaných veršov, po ňom prišiel Suyuti , mnohé vylúčil a zostalo mu iba dvadsať veršov.Neskoršie Dr. Shalabi vyjadril nesúhlas so Suyutim ohľadom niektorých veršov.Nesúhlas v tejto veci nie je jednoduchá záležitosť.Je to veľmi vážna vec, pretože poznanie týchto veršov je základom pri aplikácii islamského práva a vo vede výkladu práva, ako uvádza Dr. Shalabi.Je všeobecne známe že „Ijtihad“ (vyvodzovanie právneho názoru) je tretím zdrojom islamského práva po Koráne a tradícii podľa všetkých moslimských učencov (pozri str. 24).Toto bol trend v dobách Mohameda, Spoločníkov a Kalifov – najprv Korán, potom tradícia a potom Ijtihad (pozri str. 156).

Po druhé:Boh odvoláva akúkoľvek túžbu, ktorú by satan mohol vnuknúť do srdca alebo jazyka Mohameda.To znamená, že Satan má moc zoslať niektoré verše, o ktorých Mohamed prehlasuje, že boli inšpiráciou od Boha.Satan bol schopný vložiť na Mohamedov jazyk isté slová, ktoré oslavovali pohanských bohov.Tento incident bol potvrdený Suyutim, Jalalanom, Ibn Kathirom (časť 3, strana 229), Baydawim, Zamakrhisharim, Ibn Hishamom a dokonca aj samotným Ibn Abbásom spolu so zbytkom spoločníkov.Všetko je zaznamenané v Koráne, kapitola 22:52

„Nikdy sme nezoslali posla alebo proroka pred tebou, ale keď odriekla svoju zvesť, Satan začal odporovať tomu, čo odriekal, ale Alah zrušil to, čo navrhol Satan.

Suyuti hovorí v Asbab of the Nuzul (str. 184).

„Mohamed bol v Mekke.Prečítal Kapitolu Hviezda.Keď povedal „Videli ste Lát, Uzza a tú tretiu, Manat?, Satan vložil na jeho jazyk (oni sú vzývanými modlami (dcérami božími), v ktorých príhovor treba dúfať."Neveriaci povedali, že Mohamed sa zmienil o ich bohoch v dobrom.Keď si ľahol tvárou k zemi, oni si ľahli tiež.Preto vyššie uvedený verš 22:52 nebol inšpirovaný.“

Na strane 282 komentára Jalalana čítame tú istú interpretáciu a Jalalan dodáva:

„K Mohamedovi prišiel Gabriel a povedal mu, že Satan mu vložil na jazyk tieto slová.Mohamed zosmutnel, a preto mu Gabriel priniesol verš aby ho upokojil.“

Tento verš, ako uvádza Jalalan, upokojil Mohameda pretože zjavil, že všetci proroci a poslovia, ktorí prišli pred Mohamedom zažívali podobné skúšky, a nie iba Mohamed.Je očividné, že toto je chybné a pochybné, pretože nikto nikdy nepočul, že by niektorý z apoštolov alebo prorokov boli vystavení takým skúškam, pri ktorých ich Satan donútil povedať to, čo bolo vyhlásené za zjavenie od Boha a potom neskoršie vyhlásili, že to bol Satan, a nie Boh, ktorý im to zjavil.Ak sa pozrieme na komentár Baydawiho (str. 447), nájdeme, že súhlasí so Suyutim a Jalalanom a pridáva

"Mohamed si želal, aby Korán priviedol jeho ľud bližšie k Alahovi ale v skutočnosti  odcudzil ich, takže mu Satan našepkal všetky tieto slová.“

Vo svojej knihe "Kash-Shaf“ Zamakh Shari (časť 3 str.  164.165) predpokladá že

„Táto epizóda, ktorú zažil Mohamed je všeobecne známa a nepochybná a bola nám odovzdaná Spoločníkmi Mohameda."

Ďakujeme vám, pán Zamakh-Shari!

Je vhodné pozrieť sa na vyhlásenie Ibn Hisháma v jeho knihe „Prorocký životopis“.Táto kniha vychádza zo svedectiev Mohamedových spoločníkov.Tak isto je hlavným zdrojom pre moslilmov, ktorí z nej často citujú.V časti 2, str. 126 Ibn Hisham hovorí

„Keď niektorí moslimovia emigrovali do Etiópie, dostali správu, že obyvatelia Mekky ho prijali.Vrátili sa, aby zistili že to bola falošná novina. Dôvodom bolo to, že Prorok Boží, keď odriekal Súru Hviezdy (53:19, 20), zmienil modly v Mekke.Satan vložil do jeho recitácie ich chválu a on (Mohamed) uznal ich príhovor.Neveriaci boli potešení a hovorili „Zmienil sa o našich modlách (bohoch) dobrými slovami!Potom Boh zoslal tento verš (22:52).Gabriel povedal Mohamedovi „Nepriniesol som ti tieto verše (o modlách)“.

Nikto nemôže obviňovať Salmana Rushdieho ohľadom Satanských veršov, že klame o islame a koráne, pretože tento incident je potvrdený všetkými moslimskými učencami spolu s Mohamedovými spoločníkmi a príbuznými, zvlášť samotným Ibn Abbásom.

Ak nemôžeme pochopiť, ako Boh môže odvolať to, čo sám inšpiroval, môžeme ľahko pochopiť, že odvolá to, čo povedal Satan ako je zaznamenané vo verši (22:52).Napriek tomu máme dve dôležité otázky:

Najprv, ako bol satan schopný zmeniť inšpiráciu a oklamať Mohameda tak, že povedal ľuďom že toto sú slová od Boha a potom sa obrátil o 180 stupňov a povedal im "Nie, to bol Satan, kto mi našepkal tieto slová?"Moslimovia veria, že proroci a apoštoli sú neomylní – aspoň čo sa týka inšpirácie.

Druhá otázka je tak isto veľmi dôležitá.Ako bol Satan schopný imitovať koránsky text s jeho arabskou elokvenciou a dikciou?Ak si arabský čitateľ znovu prečíta Satanove slová Mohamedovi, mal by si okamžite všimnúť, že majú ten istý koránsky literárny štýl, charakteristiku a elokvenciu.Nie je možné rozlíšiť ich od zostatku Koránu.