Budúcnosť Európy z pohľadu ľudí, ktorí sledujú smerovanie európskej identity je nejasná. V súčastnosti za jeden najväčší problém môžeme považovať masívnu migráciu z krajín tretieho sveta do Európy.

Problémom Európy je nepriaznivý demografický vývoj, ktorý spôsobuje starnutie obyvateľstva a v budúcnosti bude hlavným dôvodom prečo v Európe počet obyvateľov bude klesať. Bohužiaľ tento neutešený stav nezlepšujú ani hordy prisťahovalcov z Afriky a Ázie, ktorí (často nelegálne) prekračujú hranice európskych štátov aby sa zahniezdili v getách európskych veľkomiest. Bohužiaľ? Osobne by som bol radšej keby Európa vymierala aj bez tejto "pomoci".

Európska únia sa spočiatku javil ako dobrý a správny projekt. Sen o jednotnom štátnom zväzku európskych národov všetkých Európanov snil nejeden politik a tento sen sa nezdal byť nereálnym. Môžeme pripustiť že sčasti sa aj splnil. Od jeho ideálnej podoby nás bohužiaľ delí jedna zdanlivo nezdolateľná priepasť, ktorú nazveme multikulturalizmus.

Nepochybujem, že slovo multikulturalizmus je pre väčšinu čitateľov známy pojem, poďme si však bližšie volne  popísať o čom vlastne ten multikulturalizmus je.

Multikulturalizmus bol v polovici 20. storočia snom západných politikov o spoločnosti, ktorá by bola zmesou viacerých náboženstiev, kultúr, rás a národov. Pekná predstava o prvom spoločenstve skutočne všetkých ľudí na našej planéte. Dnes, začiatkom 21. storočia o multikulturalizme hovoríme ako o nevydarenom experimente, ktorý by sme mohli porovnať s experimentom, ktorý uskutočnili pracovníci černobyľskej jadrovej elektrárne v tú osudnú noc z 20. na 21. apríla 1986.

Strojcovia tohto šialeného experimentu, nad ktorým by hlavou krútil aj sám vedec Frankenstein však akosi pozabudli na viacero vecí, ktoré sa po rokoch ukázali ako osudné.

Multikulturalizmus má niekoľko vážnych trhlín, ktoré nemožno prehliadnuť.

Prvá je tá, že sa nebralo do úvahy to, že životný štýl pôvodných Európanov je odlišný od životného štýlu prisťahovalcov. Európu môžeme považovať za stabilný región na našej planéte, čo však nemôžeme tvrdiť o mnohých oblastiach v Ázii a de facto o celej Afrike. Tieto dva kontinenty sú dlhé storočia ohniskom najrôznejších konfliktov, najmä Afrika je konfliktmi priam zahltená. Môžeme spomenúť najmä etnické problémy v mnohých stredoafrických štátoch, najmä v Konžskej Demokratickej republike, ktorá od demokracie má dosť ďaleko, veľmi podobné problémy sú aj v Sudáne, ktoré majú zároveň aj náboženský charakter a samozrejme nemôžeme zabúdať ani na Somálsko, v ktorom sa ani nevie kto vlastne vládne alebo môžeme spomenúť aj Nigériu v ktorej vraždenie medzi moslimami a kresťanmi sa pomaly ale isto stáva národným športom. Mohli by sme spomenúť viac afrických štátov, ale v podstate by to bolo to isté.

V týchto štátoch vyrastajú ľudia vo vojnových podmienkach a najmä deti často nepoznajú nič iné ako boj.

Tieto problémy, ale aj ekonomické spôsobujú to, že ľudia z postihnutých oblastí emigrujú a za svoj cieľ si vyberajú bohatú a pokojnú Európu.

Niektorí európski politici si povedia, že treba dať týmto ľuďom šancu na pokojný život. Iste, nikto nehovorí nie, ale je tomu skutočne tak? Predstava že Afričania, ktorí vo svojich krajinách poznali len boj sa v Európe budú správať "európsky" je naivná. Boje z Afriky sa prenášajú na európsky kontinent, samozrejme že nie v takom tvare aby ulicami Paríža sa premávali tanky, ale v tvare pouličných nepokojov a miestnymi vojnami gangov medzi prisťahovalcami a často aj pôvodným obyvateľstvom.

Problémom imigrantov je, že okrem iného životného štýlu prinášajú do Európy aj inú kultúru, často nekompatibilnou s tou ktorá sa v Európe kryštalizovala dlhé storočia a v neposlednom rade aj iné náboženstvo, najmä islam.

Bohužiaľ západná Európa nezažila turecké vpády na Balkán a do strednej Európy, preto ako keby ani netušila čo ju môže čakať. V súčastnosti mnohé západoeurópske veľkomestá majú štvrte, ktoré sú plne obsadené imigrantmi, ktorí sa nestotožnili s európskymi hodnotami a žijú vo vlastnom svete. Tento jav je nebezpečný, pretože spôsobuje, že spoločnosť sa drobí na minimálne dve frakcie, ktoré majú medzi sebou veľa rozdielov a v neposlednom rade aj konfliktov.

Kriminalita spôsobená imigrantskými gangmi výrazne zvyšujú nepriaznivé štatistiky v policajných denníkoch a spôsobuje neistotu a často aj strach medzi pôvodným (bielym) obyvateľstvom. Výsledkom je tzv. "biely úlet", keď pôvodné (biele) obyvateľstvo opúšťa štvrte "zamorené" prisťahovalcami a uniká na miesta ktoré ešte vykazujú vysokú koncentráciu "kompatibilnejších" obyvateľov.

Takto v podstate vznikajú mestá v mestách, spoločnosť sa naďalej segreguje a hrozí úplný rozklad spoločnosti. Výsledkom sú potom vojny gangov v Británii, "povstanie" vo Francúzsku na jeseň 2005, horiace ulice vo švédskom meste Malmö a pod.

Dá sa v tejto veci niečo urobiť? Pesimisti hovoria Nie, západná časť EÚ je už tak infiltrovaná imigrantmi a ich kultúrou a náboženstvom že v tejto veci sa nedá nič robiť. Úplne najhoršie je, že tento stav politici nemienia riešiť, radšej vopchajú hlavu do piesku a robia sa že čo nevidia a nepočujú tak sa ich netýka. Ich reakciou na problémy sú obyčajne vyhlásenia o tolerancii a humanizme.

Z tohto pohľadu by sa mohlo zdať, že západná časť EÚ je vydaná napospas svojmu osudu. Nereálne? Tento stav v Európe sme tu už mali, len s tým rozdielom, že územie, ktoré Európania vtedy obývali sa nazývalo Rímskou ríšou.

Rímska ríša mala veľmi podobný problém ako terajšia Európska únia, demografický vývoj nebol úplne ideálny, na jej území narastal počet nerimanov, čo v konečnom dôsledku spôsobilo jej rozdelenie na dve časti. Východná, stabilnejšia časť ríše sa udržala, zatiaľ čo západná aj s hlavným mestom Rímom sa nechala napospas svojmu osudu.

Dnes vidíme ten istý obraz, východná časť EÚ nie je až tak veľmi infiltrovaná imigrantmi, ale budúcnosť nehovorí že tomu tak bude stále. Ponúkajú sa dve riešenia: jedno je také, že západná časť EÚ si dá facku a uvedomí si že terajší stav je slučka na krku, ktorá sa stále uťahuje. Riešenie súčasnej krízy je jasné. Úplne zastaviť imigráciu z krajín tretieho sveta. Imigrantov, vrátane ich potomkov, ktorí sa nedokázali a ani nedokážu asimilovať a prispôsobiť európskej kultúre a tradíciám treba deportovať do krajín ich pôvodov. Čo s tými čo sa narodili v Európe, ale jedného rodiča majú zo Somálska a druhého z Maroka? Budú to mať ľahšie, budú si môcť vybrať kam ich deportovať. Ak sa triezvo na to pozrieme, iné riešenie nie je. Drvivá väčšina imigrantov nikdy nebude zdieľať európske hodnoty. Ako by sme to od nich mohli chcieť? V Čechách a na Slovensku máme veľa rómskych (alebo cigánskych osád, ako chcete), ktoré pripomínajú africké slumy. Drvivá väčšina Rómov sa celé storočia nevedela prispôsobiť majoritnému obyvateľstvu, tak ako to môžeme chcieť od imigrantov, ktorí tu žijú len pár rokov resp. desaťročí?

Ak západná časť EÚ nemieni tento problém riešiť, ktorá bezprostredne ohrozuje aj východnú časť, tak riešením bude rozpad EÚ (tak ako kedysi rozpad Rímskej ríše), zrušenie Schengenu a znovu vytýčenie hraníc medzi západom a východom. Nie, nikto tu nechce ďalšiu Studenú vojnu, ale musíme dbať o zachovanie svojej kultúry, náboženstva a spoločnosti.

Kam kráčaš Európa? Cestu si vyberáš sama.