Telegraph vo svojom clanku

http://www.telegraph.co.uk/news/newstopics/religion/7828813/Rory-Bremner-afraid-to-joke-about-Islam.html

hovori o destrukcii zakladnych hodnot demokracie v diskusii Rora Bremnera a Davida Frosta o satire v dnesnej spolocnosti. Bremner tvrdi ze si satirici dobrovolne a multikulturne nasadia nahubok vzdy ked pisu o islame. Doslova hovori: 

Ked pisem nejaku scenku o islame, pisuc riadok si myslim: Ak to bude zle, podpisujem si vlastny rozsudok smrti, pretoze su ludia ktori si budu hovorit: Nielenze si nemyslim ze je to smiesne, ale idem Ta zabit - a to teda mrazi...

Bremner to ilustroval na pripade danskeho karikaturistu nad ktorym bol vyhlaseny islamsky trest smrti. V ramci nasich demokratickych tradicii a skusenosti bola hyperbolizacia satirou, ci karikaturou sposobom ako zacielit pozornost na problemy doby a zivota. Avsak nahle sa objavila skupina ludi, pre ktorych je akakolvek kritika popudom na smrtelny utok.  

Reakcia jeho oponenta v diskusii bola neuveritelne naivna. Sir David Frost je prekvapeny "surprized", preco sa Bremner boji povedat vtip o islame z dovodu strachu o svoj zivot.   

Z clanku jednoznacne vyplyva :

Stratili sme slobodu slova, co je jedna zo zakladnych slobod demokratickej spolocnosti. Bez slobody slova nie je mozna demokraticka spolocnost, co musi zakonite viest k Orwellovej fikcii. Myslim ze dalsie implikacie uz su menej dolezite - prechod na islamsky sposob zivota zabrzdi aktivitu a slobodnu volu ludi, co povedie k ekonomickej degradacii krajin a k obrovskym poklesom zivotnej urovne. Zrejme vzniknu nepokoje a socialne pnutie v globalnom meradle. Problemy sa nebudu riesit, pretoze  neslobodou v prejave sa fakticky sa straca spolocenska reflexia pri najpalcivejsich a najdolezitejsich otazkach dneska. Akakolvek kritika je vylucena, su mozne len oslavne ody na islam. Tzv riesenia nebudu vysledkom diskusie brainstormingu ci konsenzu ale voluntaristickym ad hoc rozhodnutim spiciek rezimu. Nanestastie neexistuje sposob ako upozornit verejnost na hroziacu katastrofu, kedze politicke a mocenske spicky su dnes hucikom "uzitocnych idiotov", ktori si neustale predstavuju islam ako konkurenta ci partnera v zmysle zapadnych demokratickych tradicii. Su zvyknuti hladat win-win riesenia, kde obe strany ziskaju ked sa dohodnu. Avsak pre islam=podriadenie toto myslenie neplati. Pre real islam nie je mozna kooperacia ci trvala dohoda o rozdeleni vplyvov - je len totalna kapitulacia.

Vitajte v spolocnosti 1984!